A-La-Carte

Konečná hlava (2010/4)

Dokonalé espresso je – popri mnohých iných faktoroch – predovšetkým otázkou techniky. A tá dosiahla svoju dokonalosť v roku 1961 v Miláne.


Text: Florian Holzer Foto: Phillip Horak
Áno, je to veru tak, že v súčasnosti v štýlových denných podnikoch, v puristických paninotékach, v štýlových masážnych salónoch, v architektonických kanceláriách a iných miestach stretávania súčasnej urbanity vidíte všade naokolo lesklé chrómové espresso kávovary s retro nádychom. Teda nie tie futuristické kapsulové automaty na stlačenie gombíka s penou od Georgea Clooneyho, ale tie skutočné stroje, tie, ktoré aj vydávajú zvuky, syčia, hučia, bublajú, mrmlú, klokotajú a tiež voňajú. Po čerstvom espresse, tej najlepšej vôni na svete.
Čo je okrem iného spôsobené tým, že v súčasnosti možno pozorovať malý, jemný trend individuality smerom k skutočnému, „remeselnému“ espressu, malým pražiarňam a dobrej káve, teda akýmsi spôsobom protipohyb k mimoriadne úspešným „convenient“ kávovým systémom, respektíve ich pokračovanie. Čo je však aj spôsobené tým, že medzitým existujú malé a domáce spotrebiče, ktoré sú schopné pripraviť skutočne prvotriedne espresso. A to má zase jedinú príčinu – neporovnateľnú sparovaciu hlavu Faema E61.
Znie to technicky? Aj je. Keď bola E61 v roku 1961 uvedená milánskym výrobcom kávovarov Faema – „Fabbrica Articoli Elettromecchanici Affini“ – na trh, bola to technická revolúcia: priamy prívod vody s kontinuálnou filtráciou a zmäkčovaním; objemové čerpadlo s presným tlakom 9 barov, prietok výmenníkom tepla vo vnútri parného kotla a tým ideálna teplota, kontakt s kávou 25 sekúnd, čo sa v priebehu desaťročí ukázalo ako najlepšie časové rozpätie (a dodnes zostalo nespochybnené) na extrakciu arómy kávy.
Práve na to však bola potrebná ďalšia inovácia, a to proces „predsparenia“: prístroje z éry pred E61 s pákovým tlakom to síce dokázali tiež, vyžadovalo to však určitú zručnosť a nebolo to také premyslené ako pri tomto míľniku v histórii kávovarov na espresso – pákou sa doteraz napínala pružina tlakového piesta a súčasne sa trocha horúcej vody vtláčala do sparovacej komory, ktorou kávový prášok napučal a po niekoľkých sekundách pretekajúcej horúcej vode mohol odovzdať celú svoju arómu, všetky svoje oleje a extrakty. E61 – mimochodom pomenovaná podľa zatmenia slnka „eclisse“ v tom roku – to robila nielen automaticky, ale aj mimoriadne rafinovane, a to v sparovacej hlave, ktorou permanentne prúdila horúca voda a udržiavala ju tak v perfektnej prevádzkovej teplote...
Áno, dosť technické. Faktom je, že táto sparovacia hlava so svojím typickým, nezameniteľným talianskym dizajnom 60. rokov, ktorý trochu pripomína UFO, ale aj priemyselnú estetiku 20. rokov, sa stala priemyselným štandardom. Sparovacie hlavy Faema boli také funkčné a natoľko optimalizované na svoj účel, že sa desaťročia montovali aj do espresso kávovarov iných veľkých talianskych výrobcov.
Skutočne zaujímavé sa to stalo v roku 1991, keď vypršalo dvakrát 15-ročné patentové právo na najlepšiu sparovaciu hlavu kávovarov na espresso na svete a Ennio Berti (dovtedy hlavný technik u veľmi veľkého výrobcu kávovarov na espresso) sa osamostatnil, aby vyvinul domáci kávovar na espresso. Avšak podľa úplne inej filozofie, ako to vtedy robili iní výrobcovia: nie lacno, malé a primárne ľahko čistiteľné, ale s najlepšími komponentmi, aké sa dali na trhu zohnať, a na rovnakom technickom štandarde ako tie úplne veľké, výkonné stroje. Teda so sparovacou hlavou Faema E61, ktorá sa tam síce zdala byť až príliš mohutná vo svojej šikovnej „Giotto“ z roku 1993 a ešte o niečo menšej „Cellini“. Ako obrovský, chrómom žiariaci technický nos v malej, priateľskej tvári kávovaru na espresso.
Medzitým sa teraz už takmer 50-ročná sparovacia hlava Faema montuje absolútne identicky do domácich a malých spotrebičov z Talianska, Nemecka a Ameriky – je to stále kult a zároveň štandard.
Prečo je to tak, človek sa pýta. „Pretože by bolo nezmyslom chcieť vylepšovať niečo dokonalé,“ hovorí Gerhard Jericha, ktorý niektoré z týchto prístrojov predáva. Nevýhody, ako je skôr plochá konštrukcia sparovacej hlavy a držiaka sitka (čo môže u neprofesionálov ľahko viesť k omrvinkovým orgiám a úplnému zaprášeniu kuchyne kávou...), vysvetľuje Jericha iba takto skutočne dobrým vylúhovaním vopred spareného jadra kávového prášku, neustálym nebezpečenstvom popálenia – celá sparovacia hlava je naozaj dobre vyhriata, dotyk sa neodporúča – a skôr vlhkým základným charakterom systému – po každom prechode espressa sa cirkulujúca ohriata voda odvádza cez ventil do zbernej nádoby.
Faema E61 a jej sparovacia hlava sú – okrem ich pôsobivej krásy – dokonalou technikou, ktorá človeku stále ponecháva šancu čeliť remeselnej výzve. Odmenou za dlhé týždne a mesiace skúseností je espresso, ktoré do šálky vteká v snových, penivých parabolách v tenulinkom prúde a skrýva v sebe tri dúšky šťastia.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!