Text: Christian Grünwald
Táto anekdota je príliš dobrá na to, aby sa nerozprávala znova a znova. „Kedysi som sa octu vyhýbal širokým oblúkom“, spomína Alois Gölles. „Z tej kyslosti ma bolela žalúdok.“ Prvé pokusy Štajerčana s octom boli v ostrom kontraste k ideálu octu, ktorý bol v osemdesiatych rokoch bežný: „Prišiel som do kuchyne s plastovou nádobou, dal som ju ochutnať mojej žene a matke a ony povedali: ,To môžeš vyliať, to nie je ocot, veď je to sladké‘.“ Gölles sa nenechal odradiť, naďalej vsádzal na ovocnú sladkosť v octe, ktorá mu bola príjemná, a v roku 1984 uviedol na trh prvý jablčný balzamikový ocot. Ocot vykvasený z jablčného muštu skutočne vynašiel a do konca deväťdesiatych rokov mal vďaka nedostatku konkurencie dokonca monopol na tento produkt. Prvý jablčný balzamikový ocot bol taký dobrý, že nováčik si relatívne ľahko našiel zvedavých odberateľov.
Výroba octu je v podstate celkom jednoduchá, keby tie octové baktérie neboli také nevyspytateľné. „Sú to skrátka skutočné primadony. Podľa času a teploty sa môže počas druhej časti kvasenia stať všeličo.“ Druhé kvasenie je to, pri ktorom sa alkohol mení na ocot. Prvé kvasenie je to, pri ktorom sa jablková šťava mení na jablčný mušt, ktorý však nesmie obsahovať príliš veľa alkoholu, „inak síce získate ocot, ale nie s takou sladkosťou, akú má môj produkt“. Pre výrobu balzamikového octu je typické aj zahusťovanie muštu varením, čo zabezpečuje hustú konzistenciu a koncentráciu aróm. Podľa vzoru výrobnej metódy pre Aceto Balsamico tradizionale varí Gölles jablkovú šťavu na približne štvrtinu pôvodného množstva. Z koncentrátu sa malá časť cukru premení na alkohol, zvyšok zabezpečuje sladkosť v octe. Jablčný balzam zreje v použitých barikových sudoch minimálne osem rokov. Aj po dlhom čase zrenia sa ocot prezentuje sviežou jablkovou notou, ako aj tónmi karamelu a dreva. „Spočiatku som občas varil príliš dlho, vtedy boli sladové tóny príliš výrazné.“ Chyby, ktoré sa Aloisovi Göllesovi po 40 rokoch už dávno nestávajú.
Ideálne sú korenisté staré štajerské odrody ako Maschansker, krížence Cox a Jonathan, Ilzer Weinler, Ružové jablko alebo Bohnapfel. „Tie majú pomerne vysokú kyslosť a občas dokonca horko chutiace triesloviny. A práve tieto polyfenoly potrebujete na mušt, z ktorého sa potom stane dobrý ocot, to je jedno z tajomstiev.“ V polovici 90. rokov začal Gölles s výrobou aj iných ovocných octov. Malina bola úplne na začiatku. Dnes portfólio zahŕňa 15 až 20 octov, pričom žiaden produkt nikdy nedosiahol úspech klasického jablčného balzamu. Nápadov by bolo dosť. Kreatívne oddelenie v rodinnom podniku má teraz na starosti syn David, ktorý si so svojou partnerkou Katharinou Fleck vybudoval vlastnú prevádzku a okrem octu sa stará o moderné liehoviny. Názov firmy House of Whiskey, Gin & Rum v skutočnosti hovorí všetko a pripomína Aloisovi Göllesovi jeho vlastné začiatky ako úspešného výrobcu ovocných destilátov. „V 80. rokoch som ešte zo ziskov, ktoré sme dosiahli z pálenky, dotoval ocot.“
Z 80. rokov sa zachovalo niekoľko fliaš jablčného balzamikového octu. Pri príležitosti 40. výročia sa ochutnali a obdivovali – najmä preto, že očarujúca rovnováha ovocia, cukru a kyseliny je stále prekvapivo prítomná. Ochutnávka a oslava sa konali v Steirereck vo Viedni. Rodina Reitbauerovcov, na čo si Alois Gölles ešte dobre spomína, patrí od roku 1986 k stálym zákazníkom octovej manufaktúry. „Len tam dodávame ročne okolo 600 litrov balzamikového octu.“ A ako vlastne „otec octu“ v dnešnej dobe znáša kyslosť svojich vlastných produktov? „Bezchybne. A odkedy vyrábame balzamikový ocot, nemám už problémy ani so žalúdkom.“