Text Anna Burghardt foto Christian Grünwald
Prirodzene to bol opäť raz Berlín, kde bol trend, na ktorý svet čakal alebo aj nie, odetý do nadmieru priliehavých slov. Fräulein Kimchi – to hovorí zúfalo stručne všetko o fermentovanej kórejskej národnej zelenine, čo človek momentálne potrebuje vedieť. A to: Je to najnovší výkrik módy. Ale aj poctivo staromódne. Človek k tomu môže pristupovať koketne naivne ako „Fräulein“ (slečna) v školáckej uniforme z kórejskej mangy, ale aj prísne svedomito ako „Fräulein“ učiteľka zo ilustrovanej nemeckej učebnice z päťdesiatych rokov. Fräulein Kimchi, to sú dve slová a nespočetné množstvo zásahov.
Za pseudonymom, ktorý už niekoľko rokov dopĺňa berlínsku foodiescénu, stojí Kórejčanka Lauren Lee, narodená v Soule, vyrastala v Toronte, Chicagu a Los Angeles, dnes žijúca v Berlíne. Vec so „slečnou“ (Fräulein) sa vraj začala náhodou. Hneď po príchode do Nemecka si kúpila dirndl, pretože ku kórejsko-americkej predstave o Nemecku patrí, že sa tu človek takto oblieka deň čo deň. A práve v tomto dirndli sa vybrala s pohárom korenenej fermentovanej čínskej kapusty do berlínskeho Mauerparku, kde sa dnešná Fräulein Kimchi pýtala okoloidúcich, či chcú ochutnať – celé to malo byť skôr ako performance. Zvláštna kombinácia dirndlu a kimči viedla k tomu, že Lauren Lee dnes nielen dáva kurzy varenia a dá sa objednať ako kórejská súkromná kuchárka, ale svoje kimči predáva okrem iného v „Markthalle Neun“ (kde inde!) a vo vlastnom podniku v štvrti Prenzlauer Berg (kde inde!). A človek si zrejme netrúfa zájsť príliš ďaleko, ak tvrdí, že Lauren Lee alias Fräulein Kimchi poriadne podnietila hipster-záujem o túto fermentovanú zeleninu v nemecky hovoriacom priestore. Na anglicky písaných foodblogoch a v trendovo orientovaných magazínoch je téma kimči – čo v Kórei znamená jednoducho konzervovanú zeleninu – už dávno stálicou. Nakoniec sa dá aj tak krásne obmieňať. Aj keď to Lauren Lee zrejme nemyslela tak, keď si za svoje motto zvolila „Part Korean, Part American, Part German, All Kimchi“.
Aspoň tú časť „All Kimchi“ by zrejme takmer všetci Kórejci bez váhania potvrdili. To, že Kórejci jedia kimči každý deň a dokonca ku každému jedlu a že v každej, naozaj každej domácnosti existuje vlastná chladnička na kimči (kľúčové slovo vývoj zápachu), sa dá dočítať v každom príbehu z ciest po Kórei. A znie to asi tak realisticky, ako keby niekto tvrdil, že všetci Rakúšania jedia denne rezeň a Sacherovu tortu. Pri kimči je to však inak, ako sa dá zistiť napríklad v Soule. Kórea je kimči, Kórea je kimči. Existuje štátny inštitút na celosvetové šírenie posolstva kimči, ktorý vyvinul aj špeciálne kimči pre astronautov. A Kórejci namiesto „Cheeeeese“ hovoria „Kimchiiiiii“, keď sa fotia.
„Veľmi červené, veľmi pálivé“ – tento skratkovitý imidž kórejskej kuchyne v zahraničí poznajú v Soule až príliš dobre, no napriek kulinárskej rozmanitosti to cudzincom nemôžu zazlievať. Kimči je skutočne všade. Jediné, v čom treba z kórejského pohľadu zasiahnuť: Nie každé kimči je červené a nie každé kimči je pálivé. A už vôbec nie každé kimči sa robí z čínskej kapusty. V Kórei nájdete zelené verzie z medvedieho cesnaku, vňate reďkovky, sezamových listov, šupiek z vodného melóna a mladých výhonkov stromov, alebo oranžové a žlté z tekvice, mrkvy a ženšenu. Aj rakúski kuchári menili a menia tému kimči do všetkých možných smerov: Christian Petz mal pre pop-up It’s all about the Meat Baby v pláne feniklové kimči, Christoph Fink, v hlavnom zamestnaní kuchár na švédskej ambasáde a inak rád na výpravách do kulinárskej divočiny, spracoval údajný burinu pýr na horké regionálne listové kimči a Andreas Döllerer kombinuje červené kapustové kimči so zubáčom, smrekovými výhonkami a zelenými mandľami.
Ak sa kimči považuje za dušu kórejskej kuchyne, potom je Paechu dušou duše, TO kimči par excellence: z čínskej kapusty. Vo väčšine kórejských reštaurácií v zahraničí – a tých v posledných rokoch vzniklo najmä v USA pozoruhodné množstvo, čo dodalo kórejskej kuchyni istý gloriol „the next big thing“ – je Paechu kimči to, ktoré sa bez opýtania kladie na stôl. Pritom sa čínska kapusta dostala do Kórey až pred asi osemdesiatimi rokmi, hovorí foodnovinárka SungYoon Kim, v Soule žijúca ikona tu veľmi mladej komunity píšucej o jedle a pití. „Už štyridsať rokov je Paechu kimči štandardom. Ale existuje nesmierne veľa iných variantov.“ SungYoon Kim vie rozprávať aj o rôznych incidentoch s vybuchujúcim kimči v batožine. „Mnohí Kórejci necestujú bez svojho kimči, a keď potom ďalej fermentuje... no.“
Kimči do batožiny, s tým má skúsenosti aj Ran Kim, ktorá v O’ngo Cooking School v Soule dáva kurzy kimči pre turistov – vlastnoručne vyrobenú porciu si možno zobrať so sebou (a najlepšie zjesť skôr, než sa fermentácia a odchod časovo stretnú). „To, čo tu robíme,“ začína Ran Kim, „je svetové kultúrne dedičstvo“. V roku 2013 bolo Kimjang, teda príprava kimči, zapísané do zoznamu UNESCO, vrátane festivalu kimči v novembri, kedy sa stretávajú veľké rodiny, aby verejne vyrábali kimči. Zodpovední z UNESCO mali samozrejme istejšie na mysli tradičné hlinené kade, ktoré sa spolu s kimči v zime celé mesiace zakopávajú do zeme, ako chladničky kórejských gigantov elektroniky LG alebo Samsung. Iba starší ľudia fermentovali svoje kimči v hlinených hrncoch, hovorí kuchárka Ran Kim. „V polovici deväťdesiatych rokov prišli na trh chladničky na kimči. Teplota v nich je okolo 0 stupňov. Tam nejde nič iné ako kimči. A KAŽDÁ domácnosť má jednu. Keď sa človek žení alebo vydáva, prvou vecou je vždy takáto chladnička.“
Existuje okolo dvesto verzií kimči, odhaduje Ran Kim, „ale my samozrejme nevieme, koľko ich existuje v Severnej Kórei – takže je ich možno ešte viac!“ V južnej časti Južnej Kórey je kimči všeobecne pálivejšie a intenzívnejšie, okrem iného preto, lebo sa na juhu primiešava viac fermentovaných morských živočíchov alebo aj surové ustrice.
Paechu kimči, ktorého výroba je na programe v O’ngo Cooking School, sa vždy robí v troch krokoch: Najprv sa listy čínskej kapusty naložia do soľného nálevu, najlepšie cez noc. Tak sa listy stanú ohybnými a nelámu sa. Potom sa čínska kapusta natrie, respektíve naplní, a následne fermentuje.
Na plnku krája, strúha a mieša Ran Kim jarnú cibuľku, zázvor, reďkovku, čili prášok, fermentované krevety, cukor a soľ. A samozrejme cesnak, v Kórei esenciálny. „Cesnak robí nás Kórejcov prchavými ako Talianov. Nevšimli ste si, že v Soule má všetko vyššie tempo?“ Natiahne si rukavice a veľkoryso natiera vďaka čili prášku sýto svetločervenú plnku na listy kapusty – hlúb pri tom drží pohromade úzke zväzky, ktoré sa zložia a uzavrú najvrchnejším listom. Tieto červené, elastické zväzky sa teraz uložia do nádob, najprv sa nechajú asi deň postáť pri izbovej teplote a potom fermentujú v chladničke – samozrejme v tej povinnej chladničke na kimči. „Po asi týždni by malo byť kimči hotové.“ Iba málo reštaurácií v Soule si vyrába kimči samo, hovorí Ran Kim. Ale aj u veľkých výrobcov sa kapusta vždy natiera pastou ručne. „V Japonsku sa hovorí, že chuť pochádza z noža, v Číne z ohňa a v Kórei z rúk. Ale ak by LG alebo Samsung uviedli na trh masážny stroj na kimči – okamžite by som ho kúpila.“
Kollwitzstraße 46, 10405 Berlín
www.fraeuleinkimchi.com
Kimči na internete
Recept od Davida Changa, Momofuku:
www.luckypeach.com/recipes/paechu-kimchi-2
U foodblogerskej legendy: www.davidlebovitz.com/2008/03/kimchi-revisite/
Krok za krokom na obrázkoch: www.maangchi.com/recipe/tongbaechu-kimchi
Od fermentačných fanatikov pre takých istých:
www.fermentistablog.wordpress.com/2014/08/11/my-first-kimchi/
www.ferment.works/blog/2014/2/21/burdock-carrot-kimchi (mrkvové kimči!)
www.ongofood.com