Drobnoindustriál
Nájsť pivovar tohto pivovarníckeho nováčika nie je vôbec jednoduché. Navigačný systém často zlyhá, pretože Heiligenstädter Lände je na jednej strane diaľničný privádzač a na druhej strane úzka vedľajšia cesta, ktorá vás zavedie k centrále Ö3 alebo do fitnescentra Manhattan. A ak raz odbočíte zle, musíte urobiť poriadne veľký okruh.
S trochou šťastia však mladý pivovar nájdete aj na prvý pokus: hala uprostred priemyselnej oblasti v tieni mosta Gürtelbrücke a spaľovne odpadu Hundertwasser, krúžia tu vysokozdvihy, vykladá sa tovar, vyrážajú zásahové vozidlá nejakej expresnej kuriérskej služby – skrátka čulý pracovný ruch. A pred jednou z hál stoja pivné lavice a vonia to tam pivovarskými kvasnicami.
Christian Eipeltauer bol kedysi vývojár IT, áno, rovnako ako kedysi Sepp Fischer, praotec a priekopník viedenskej scény malých pivovarov. No časom ho to prestalo napĺňať, navyše doma vždy trochu experimentoval s varením piva ako koníčkom, najprv v hrnci, potom na 25-litrovom zariadení, a za osem rokov v tom získal určitú zručnosť. Jeho priatelia a známi boli vraj vždy nadšení, hovorí, susedia zasa zúrili kvôli zápachu. Potom sa rozhodol, že zo svojej záľuby urobí povolanie, dva roky sa pripravoval, kalkuloval, testoval a napokon v auguste 2007 otvoril svoj malý pivovar. „Nie som zberateľ pivných táckov ani návštevník pivovarov,“ hovorí. „Jednoducho ma zaujímalo varenie piva.“
Jeho pivovar nemá nič romantické, nenájdete tu vyleštené medené kotly ani mosadzné zábradlia. „Chcel som pivovar, v ktorom môžem pracovať, nie gýč.“ A aj keď by sa niekomu mohlo zdať, že najlepšie časy malých a hostinských pivovarov sú dávno preč, Christian Eipeltauer počas svojho prvého roka zistil, že vďaka narastajúcej industrializácii a globalizácii v pivovarníctve vzniklo u publika nové povedomie. „Zrazu si všimli, že pivá z ich okolia už nechutia tak ako kedysi, a tak boli zrelí na ďalší krok.“ Na rozdiel od nadnárodných koncernov nie je procesne optimalizovaný a orientovaný na hodnotu pre akcionárov, ale orientovaný na produkt a na to, aby ľuďom jeho pivo chutilo.
Stopercentné používanie bioproduktov je jednou z jeho priorít, hovorí Eipeltauer. Aj keď je tým získavanie surovín o niečo náročnejšie. Chmeľ si musí tento viedenský malopivovarník napríklad objednať v družstve v Neufelde už rok vopred, pretože odkedy majú aj väčšie pivovary v sortimente nejaké to bio-pivo, tento tovar sa rýchlo minie. Slad – Eipeltauer pracuje s tromi rôznymi typmi jačmenného sladu, špalda alebo iná „alternatívna“ obilnina budú v blízkej budúcnosti určite tiež témou – si necháva dovážať z Bambergu. Rakúsky slad z Horného Rakúska by mu síce chutil, no spoľahlivosť dodávok v biosektore bola neistá. Vyššie náklady na bioprsady preňho každopádne nie sú témou, asi 25-percentný cenový nárast takmer nie je cítiť, pretože pivo sa v podstate stále skladá hlavne z vody – v jeho prípade z viedenskej pramenitej vody.
Čo je tiež veľmi sympatické: Christian Eipeltauer nerobí žiadne tajnosti. To sa naučil od vinárov, prezrádza, tí dokázali už pred 15 rokmi komunikovať svoju kvalitu zákazníkom: „Pivovarníci sú v tomto ešte ďaleko pozadu.“ Tento novopečený pivovarník si nielen doplnil výučný list – „Vedel som, ako to funguje, ale nevedel som prečo“ – ale absolvoval aj vinárske kurzy v Klosterneuburgu.
Počas prvého roka pivovaru Eipeltauer sa uvarilo 40 000 litrov, cieľom je ročný výkon 60 až 70 000 litrov – čo sa zdá byť celkom realistické, pretože predaj viedenským gastronómom sa práve rozbieha a on sám si k svojej pivovarskej hale pristaval malú, jednoduchú piváreň, v ktorej kuchyni jeho manželka vysmáža rezne a pečie pečené bravčové. „Sme rodinný podnik.“
Čo však Eipeltauerove pivá tak výrazne odlišuje od pív mnohých hostinských pivovarov, ktoré ponúkajú slušné kalné svetlé a slušné kalné tmavé: Jeho pivá majú poriadny „drive“. Eipeltauer nepostupuje stroho podľa receptúry, stále experimentuje, pri kvasení zachádza na hranice teplôt, chmeľ nepridáva len raz, ale vo viacerých várkach, čo výrazne ovplyvňuje arómu aj horkosť, a pri „špeciálnych pivách“ neexperimentuje len s bežnými prísadami, ako je čili (ktorým však len jednoducho „nekorenil“, ale varil ho priamo v mladine – „to je potom skrátka niečo iné“), ale napríklad aj s kávovým práškom, a to nie práve v malom množstve: „Keď niečo robím, tak poriadne, aspoň potom viem, či to za niečo stojí alebo nie.“
Dojem, že sa domáce malé pivovary už niekoľko rokov kvalitatívne posúvajú na vyššiu úroveň, tento pivovarnícky nováčik potvrdzuje. Skúsenosti, chuť experimentovať a v neposlednom rade rastúce povedomie o kvalite pivnej individuality sú podľa neho dôvodom pre množstvo skutočne pozoruhodných pív z viedenských malých pivovarov. Do Vianoc by chcel stihnúť uvariť modré pivo, „na modrom Dunaji“ a tak ďalej. Premýšľa o modrých zemiakoch ako farbive alebo o ovocných šťavách. S tými svojimi, ktoré majú skôr tendenciu k hnedej, by však mohol byť spokojný už teraz.
Eipeltauer Privatbrauerei
Heiligenstädter Lände 11, 1190 Viedeň
Tel.: 0699/19 42 33 40,
www.eipeltauerbier.at