Text: Christine Fieber Foto: GettyImages
Je to tá červená zem, ktorá okamžite udrie do očí. Aj v daždivých dňoch žiari, akoby celá krajina horela. Medzi ňou vyčnievajú zo zeme krikľavo zelené kry viniča; v pozadí sa jagá tmavomodrý Jadran. Obraz ako zo starého filmu Kodacolor. Nesmierne krásne.
Mladen Roxanich ukazuje rozpačitým gestom na svoje vinice. Tento chorvátsky neovinár obhospodaruje na severe Istrie blízko pobrežia 27 ha vinohradov. Kedysi bol automechanikom, teraz majstruje pri kroch viniča. Plní sa mu tým dlho pestovaný sen. Cestoval do všetkých dôležitých vinárskych oblastí na celom svete a nejaký čas pracoval u vinárov v oblasti Rhôny.
V roku 2001 začal pestovať víno pod menom Roxanich, v roku 2008 prišiel na trh prvý ročník, dnes je vychádzajúcou hviezdou mladej chorvátskej vinárskej scény. Svojou statnou, podsaditou postavou a malými tmavými očami vyzerá skôr ako desaťbojár. Keď však hovorí o svojich vínach, rýchlo sa ukáže, aký je Roxanich rozvážny. Kutil, vizionár. Niekto, kto má predpoklady stať sa veľmi veľkým vinárom.
Jeho podnik pracuje organicky, podľa biodynamických princípov. V jeho 900 m2 veľkej, úplne novej pivnici sa víno vyrába podľa prastarých metód, bez akýchkoľvek chemických alebo technických prísad. Vína kvasia v 70-hektolitrových starých drevených kadiach. Biele vína, predovšetkým autochtónna odroda Malvasia Istriana, sa pritom kvasia takmer ako červené víno. Šupky sa od hroznovej šťavy neoddeľujú ako zvyčajne, ale macerujú sa spolu jeden týždeň alebo aj dlhšie. To im dodáva túto neporovnateľne tmavú farbu. Vďaka kontaktu so šupkami biele víno získava hĺbku a komplexnosť, dostáva jemnú tanínovú štruktúru a vďaka zväčša otvorenému kvaseniu vo veľkých drevených kadiach je mimoriadne vhodné na archiváciu. Ďalšie tri roky dozrieva vo veľkých drevených sudoch. Už niekoľko rokov vína ako toto vystupujú pod názvom „Orange Wines“ a zdobia vínne karty tých najlepších reštaurácií na svete.
Malvasia Istriana 2007 od Roxanicha je svieža a krištáľovo čistá, bez stopy zatuchnutých tónov, ktoré sprevádzajú niektoré „oranžové vína“. Kompaktná a plná divých bylín, pritom mimoriadne jemná. Po čase cítite nádych exotického ovocia. Zrelé mango a sladkokyslá marakuja. Zelený čaj First Flush a ohromná slaná mineralita. Arómy sa neustále menia, bez toho, aby niekedy prekročili mieru. Pokojná, v sebe spočívajúca: barmský mních pri meditácii. Roxanich nechce žiadne povrchné vína, primárne ovocné arómy ho nezaujímajú. Dokonca aj jeho Chardonnay je nesené touto chladnou eleganciou. Vynikajúci je aj červený Teran, taktiež autochtónna odroda viniča z Istrie. Tmavé, zemité víno. Priezračné a úplne bez ozdôb. Ultratradičné a avantgardné zároveň.
Ale ideológie vinára nezaujímajú, nedá sa zaškatuľkovať. „Vinárstvo musí byť bez dogmatizmu – dogmatizmus znamená neslobodu a to sme už predsa mali,“ hovorí a smeje sa svojím typickým tmavým hlbokým smiechom. Pritom vyzerá ako pirát. Roxanich naráža na temné časy komunizmu, keď celá úroda vína tiekla desaťročia do socialistických spoločných kadí. Iba niekoľko litrov si mohli roľníci nechať pre vlastnú potrebu. Boli to obrovské množstvá kvalitatívne podradného vína. Potom zúrila balkánska vojna a nikto nemyslel na vinohradníctvo. Až v raných 90. rokoch sa stáročná vinárska tradícia Istrie prebudila zo svojho šípkového sna.
Ivica Matošević oživil istrijské víno: Tento doktor botaniky ako jeden z prvých rozpoznal kvalitatívny potenciál regiónu a odvtedy revolučne mení vinársku produkciu Istrie. Matošević vsádza na modernú štylistiku: studené kvasenie, ako aj veľa bariku. Medzinárodné uznanie dosiahol prvým hodnotením od Parkera začiatkom roku 2000: 89 bodov za svoje červené cuvée z Merlotu a Teranu.
Darí sa mu opäť nadviazať na stáročnú vinársku tradíciu Istrie. Najmä v habsburskej ríši a pod vládou Talianov vinárstvo polostrova prekvitalo.
Matošević je ako väčšina mladých vinárov človek z iného odboru. V jeho okolí sa etablovala nová, mimoriadne ambiciózna generácia vinárov, ktorej uznanie samo osebe nestačí. Chce prekročiť hranice konvenčného vinohradníctva a produkovať autentickejšie vína. Jedným z nich je Giorgio Clai, ktorý v Terste viedol reštauráciu svojich rodičov. Clai poznal krasových vinárov v Taliansku a Slovinsku, ktorí produkujú s domácimi odrodami viniča samostatné a pre región typické vína.
S víziou vyrábať na Istrii rovnako pôvodné víno sa vrátil do svojej rodnej dediny neďaleko pobrežného mesta Umag. Dnes obhospodaruje 7 hektárov podľa biodynamických kritérií. Výrobu „Orange Wines“ doviedol do dokonalosti: Jeho Malvasia Istriana „Sveti Jakov“ 2009 bola niekoľko mesiacov (!) spontánne kvasená so šupkami. Hlboká a jemne prepletená, citrusy a zemolez, karamel a čierny čaj, more a korene, nekonečné množstvo vôní sa objavuje a znova mizne; rozprávanie plné zázračných obrazov.
Samozrejme, na Istrii sú aj vinári, ktorí vsádzajú len na medzinárodné odrody, ktorí svoje vína mrzačia príliš veľkým množstvom bariku až na nepoznanie. „Beztváre bytosti, ktoré sa napriek tomu dobre predávajú,“ varuje dokonca Parkerov Wine Advocate pred príliš modernou štylistikou. Renomovaný anglický časopis o víne Decanter naopak prisudzuje tým vinárom, ktorí vyrábajú regionálne typické vína, veľkú budúcnosť.
V novembri 2010 získalo po prvý raz amforové víno z Istrie 90 Parkerových bodov. Malá senzácia: Malvazija Amfora z vinárstva Vina Kabola nadchla amerických testerov. Rozplývajú sa v degustačnej próze. Marino Markežić je jedným z mála vinárov s dlhou vinárskou tradíciou v rodine. Na severe Istrie, blízko slovinských hraníc, prevádzkuje aj reštauráciu, ktorá je známa svojimi vynikajúcimi hľuzovkovými jedlami. Pred pekným kamenným domom je uložená jedna z amfor, ktorú pred niekoľkými rokmi priniesol z Kaukazu. Markežić je nadšený starou metódou, pri ktorej sa víno po zbere naplní do amfor a zakope do zeme.
„Nič nemôže ovplyvniť víno viac, v úplnom pokoji dozrieva celkom samo.“
Okrem extremistov však existuje aj rad konvenčných vinárov, ktorí z autochtónnych odrôd Istrie vyrábajú vynikajúce vína. Obzvlášť dobrý Teran vyrába vinár s talianskymi koreňmi. Moreno Coronica, temperamentný a srdečný muž v strednom veku, vie, ako zaobchádzať s nevychovaným charakterom červenej odrody. Často štipľavá kyslosť a horkosť odrádzajú rozmaznané jazýčky. Morenovi sa darí víno upokojiť bez toho, aby zlomil jeho charakter. Rázna, ale integrovaná kyslosť, čierne arómy, višne, hlboké a jemné, Gran Teran 2008 zostáva v pamäti ako jedno z najvzrušujúcejších červených vín posledných rokov.
Víno ako výživný nektár, alebo ako sa hovorí na Istrii: víno je jedlo pre dušu.