A-La-Carte

Metrosexuálny chod (2007/03)

Zdanlivé protiklady sladké a slané sa už dlhšie zbližujú: v dezerte sa obe spájajú do prekvapivých chuťových zážitkov.


Metrosexuálny chod

Text od Anny Burghardtovej Fotografie: Luzia Ellert
Jemné vločky soli na tmavej čokoládovej tarte, korenie v crème brûlée, ostrá horčica v sorbete: To, čo u niektorých stále vyvoláva nepochopenie, núti iných gurmánov túžiť po ďalších porciách. Zdá sa, že trend, ktorý sa postupne udomácňuje aj u nás, naberá na obrátkach: pikantizácia dezertov.
Balsamico a zelené korenie na jahodách či tekvicový olej k vanilkovej zmrzline – už pred niekoľkými rokmi bolo možné pozorovať, že takéto zmesi, kedysi odbývané ako výstrednosti, sa pomaly stávali módnym hitom („dernier cri“) medzi informovanými gurmánmi.
Medzitým stratili svoj avantgardný status, rovnako ako všadeprítomná čili čokoláda, a začali sa ďalej obmieňať, napríklad v burgenlandskom „Taubenkobele“ ako rôsolovitý tekvicový olej s vanilkou. V neposlednom rade vďaka podnikavému Josefovi Zotterovi s jeho oškvarkovými a syrovými čokoládami sa sladkosti s prekvapivými – pretože pikantnými – prísadami stali obľúbeným darčekom. Človek sa kulinársky cíti na vrchole a rád takéto veci daruje ako prejav rozhľadenosti. Pri konzumácii týchto výtvorov však vždy vládne rovnaká odvaha.
Ak podrobíme jedlá ako bielu čokoládovú penu s wasabi alebo zmrzlinu z čiernych olív štylistickému skúmaniu, prídeme, zatiaľ málo prekvapivo, k záveru: prísady, ktoré sme pôvodne poznali len z pikantných jedál, sa votreli k tým, ktoré sú klasickými zložkami dezertov. Doteraz pomerne jasne vymedzená „pohlavná príslušnosť“ produktov sa stiera. Potraviny sa v topografii jedálnych lístkov postupne posúvajú dozadu. Koreniny ako čierne korenie alebo karí sa teraz nachádzajú aj v rubrike dezertov ako určujúca zložka suflé, už nie len ako sprievod k mäsu, rybám alebo zelenine.
Apropo, zelenina: Aj s jej prispením v súčasnosti prebieha určitá forma pikantizácie, hoci výsledky sú občas rovnako sladké ako dezerty s tradičnými ingredienciami. Až na pár výnimiek, ako je tekvica, hrali paradajky a spol. dlhý čas na slanej strane ihriska. Teraz sa však množia dezerty ako „sladká trojica z paradajok“ alebo zeleno-bielo mramorovaná špargľová zmrzlina. Domácim priekopníkom v oblasti zeleninových dezertov je kulinársky mysliteľ Manfred Buchinger. Dezerty ako šafranový karfiol s ananásom alebo krém z bielej špargle s tvarohom a pomarančom možno pôsobia neobvykle, ale svedčia o novom pohľade na potraviny – čo nie je zanedbateľné pre budúcnosť kuchyne. Skutočné vlastnosti produktu by predsa nakoniec mali stáť v popredí úvah, nie tradícia jeho spracovania. Sladkých prísad je totiž viac, než by ich prítomnosť v dezertnej kuchyni napovedala: paštrnák môže chutiť sladšie ako mnohé maliny, aj krevety alebo dusená cibuľa vyvíjajú značnú sladkosť, napriek tomu sa v našich ponukách dezertov neobjavujú.
To, čo majú dezerty zo zeleniny a jedlá ako čili-čokoládové parfait spoločné, sa dá opísať ako dekontextualizácia: produkt je vytrhnutý zo svojho pôvodného kontextu – pri paradajke napríklad polievka, pizza, špagetová omáčka – a akoby zavedený do nového žánru. Zaujímavé je, že hoci tento proces funguje jedným smerom bez výnimky, nemožno z toho vyvodiť opačný záver. Takmer všetky ingrediencie zo sladkého kúta boli už niekedy použité do pikantných predjedál alebo hlavných jedál. Hrozienka spolu s kaparami k raji, čokoláda k zverine, karamel tak či takmer ku všetkému. Skutočnosť, že posun potravín opačným smerom nefunguje s rovnakou dôslednosťou, je síce ľahko pozorovateľná, ale ťažšie analyzovateľná. Pre sardely, cesnak alebo vnútornosti je obsadenie cukrárňou určite ešte ďaleko. Prečo? Povrchne samozrejme „pretože by to bolo odporné“. Čo sa však skrýva za týmito resentimentmi? Možno to má okrem iného do činenia s našou vrodenou záľubou v cukre, že sladkému udeľujeme priestor všade, no slanému alebo horkému vstup často odopierame.
Štúdie totiž potvrdzujú, že novorodenci túžia po sladkom, ale horké látky a kyslosť odmietajú. Cukor má teda zrejme akési dominantné postavenie, tajný kľúč ku všetkým chutiam. Ako sa to tak pekne v muzikáli Mary Poppins spieva: S lyžičkou cukru zješ akýkoľvek liek – príjemne a veľmi pohodlne.
Ďalší príklad má ukázať, že jednostranné kódovanie pikantných ingrediencií je napriek všetkým pokusom o odcudzenie stále vysoko účinné: kopček džemu k mäsu sa celkom rád konzumuje, pokiaľ je celé jedlo vedené ako hlavný chod. Pri dezertoch by však prítomnosť kúska mäsa na džemovej palacinke bola stále urážkou. Len sladké veci môžu ísť všade, opačne však z veľkej časti stále platí červeno-biela dopravná značka zákazu vjazdu.
Právom sa však teraz tieto kódy lámu, čo mnohí gurmáni prijímajú s veľkou vďačnosťou. Na jednej strane diferencované pohľady na ingrediencie, ako je zelenina, otvárajú nové možnosti v oblasti dezertov. Na druhej strane sa klasické dezerty ako čokoládová pena alebo crème brûlée vylepšujú pikantnými akcentmi, čo mimoriadne osviežujúco pôsobí proti ťažkej, často už nevítanej sladkosti. Sladkosť bez ostrého, slaného alebo horkého náprotivku môže mať utlmujúci a až príliš upokojujúci účinok, poznáme to z obľúbeného cukríka ako prostriedku na útechu. Unavenému podnebiu sa pochlebuje a človek sa stáva ešte malátnejším, čo po bohatom menu často nie je žiaduce.
Soľ, ostré koreniny alebo kyslosti ako ocot dokážu mdlú sladkosť nielen vyvážiť a zaokrúhliť, ale akoby prevzdušnia dezert a spôsobia chvenie a vibráciu – nanajvýš povzbudzujúco. Soľné vločky so svojou kryštalickou hranatosťou alebo mleté korenie so svojimi šteklivými momentmi ostrosti vedú k novým pohybom v rámci chuťových štruktúr, čo je napínavé nielen z hľadiska rozšírenej senzoriky. Dezerty s pikantnými akcentmi, a dokonca aj jemne slané, pôsobia vďaka svojej aromastrukturálnej vyváženosti navyše oveľa príjemnejšie na žalúdok ako jednostranne sladké. Azda ideálnou kombináciou sú pribúdajúce jedlá, ktoré spájajú dezert a syr. Pre hostiteľov ekonomicky síce menej múdry variant, keďže vypadáva jeden chod, ale pre hostí výhra v zmysle ľahkosti. Žalúdok ušetríte ďalšej záťaži a na konci menu si napriek tomu vychutnáte oboje – sladké aj pikantné.
Kozí syrový závin s čerešňami a medom, hrušková tarta s Roquefortom alebo pralinky z ovčieho syra a datlí: príkladov je veľa. A všetky berú do úvahy to, čo Manfred Buchinger tak trefne vyjadril slovami: Menej cukru je viac v dezerte.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!