A-La-Carte

Pionier v obilnom poli (2015/4)

Najsevernejšia oblasť pestovania ryže na svete leží v Rakúsku. V Seewinkli Erwin Unger tento rok zožal prvú veľkú úrodu: červené a čierne zrná. „Človek v živote jednoducho stále niečo hľadá.“


Text: Anna Burghardt · Fotografie: Julia Stix

Ryža z burgenlandského Seewinkelu – tu je človek v pokušení myslieť na polia zaplavené vodou na brehu Neusiedlerského jazera (a podľa uváženia aj na malebné ploché kužeľovité klobúky). Vôbec nie: Ryža Erwina Ungera rastie na suchej ornej pôde. Dlhé rady s vysokými, hustými, jednotlivými trsmi trávy s metlinami, na ktorých dozrievajú čierne a červené zrná, ktorých farbu však ešte stále skrývajú plievky. Čisté rady, treba dodať, keby pár pracovníčok túto sezónu omylom nenaplánovalo vec aj trochu farebne pomiešane. Aby z toho neskôr pri zbere nevznikla nechcená červeno-čierna ryžová koalícia, muselo sa tých pár nesprávne zasadených rastlín vyhľadať a ručne odstrániť.

Erwinovi Ungerovi nechýba zbieranie nových skúseností, ako je táto, odkedy sa pred štyrmi rokmi rozhodol skúsiť pestovanie ryže na svojich poliach. A tým vytvoriť najsevernejšiu oblasť pestovania ryže na svete. „Sme presne 77,09 kilometra severne od Ticina,“ hovorí Unger viditeľne hrdo. A nie bez hrdosti tiež rozpráva, že ryža sa v Burgenlande už raz pestovala: „To bolo v roku 1864, vtedy bolo Neusiedlerské jazero vyschnuté.“ Odkiaľ to tak presne vie? Táto otázka sa zdá byť Erwinovi Ungerovi na krátky moment nie celkom pochopiteľná. „Veď to je história. To sme sa učili v škole, to človek pochytí ako dieťa, to sú veci, ktoré človeku ostanú v pamäti.“ Vo svojej kancelárii medzi fóliovníkmi a skladmi má dve misky surovej ryže, pochádzajú ešte z pokusov z minulého roka. Červené a čierne zrná, semenám verné odrody. „Červená pochádza pôvodne z Francúzska, čierna z Talianska.“ Vedľa leží kôpka ryže obalenej v plievkach, skúšobná úroda z minulého týždňa, spolu s čerstvo prijatými laboratórnymi výsledkami. Existuje už aj skúšobné vrecúško. Ryža zo Seewinkelu sa predáva pod značkou „Ja! Natürlich“, Unger však chcel mať pri obale nevyhnutne svoje slovo: štvrťkilové vrecúška, hnedý baliaci papier s priehľadným okienkom. A čo je pre neho dôležité: s presným návodom na varenie a odkazom na webovú stránku pre recepty. Čierna ryža, ktorá chutí jemne orieškovo, potrebuje v bežnom hrnci hodinu a pol, červená o niečo menej.
Odkaz na webovú stránku pre recepty.

Erwin Unger, muž s charizmaticky vráskavou tvárou a rukami, ktoré vedia zabrať, sa považuje skôr za pestovateľa mladých rastlín než za poľnohospodára. Ryža sa má v budúcnosti predávať aj vo forme mladých rastlín. Unger stojí, ak chcete, so svojimi skleníkmi na začiatku reťazca, na ktorého konci biopoľnohospodári z regiónu zožnú úrodu. Predáva však aj biobylinky a balkónové rastliny, ako napríklad malé rastlinky papriky, spoločnosti Rewe. Popri ryži experimentoval aj s chia, quinou a beluga šošovicou, s tým by sa malo začať na budúci rok. „Človek musí jednoducho presadzovať takéto nikové produkty.“ Ako sa teda dostal k ryži? „Človek v živote stále niečo hľadá. Celý život hľadám. Produkty, ktoré by k nám zapadli.“ A nenašiel len ryžu. Jeho ďalší cieľ: najmenšie proso na svete, ktoré sa kvôli belgickým právam nesmie nazývať svojím skutočným menom teff. „Človek sa k tomu dostane tak nejako náhodou. Keď sledujete cieľ urobiť niečo nové.“ Jeho priami odberatelia, susední biopoľnohospodári, sú tiež stále na hľadaní nových rastlín, ktoré sa dajú „vziať do regionality“, hovorí on, pestovateľ mladých rastlín. Erwin Unger si však chce byť istý, že ambiciózne ciele výsadby fungujú aj v praxi, že tá vec s ryžou skutočne prekvitá. „Ako pestovateľ mladých rastlín musím vidieť produkt aj hotový. Ísť príkladom, aby poľnohospodári vedeli: Toto bude naozaj hotové!“ A až teraz, vo štvrtom roku svojich ryžových experimentov, dosiahol na poliach taký úspech, ktorý mu dovolí v budúcom roku s čistým svedomím predávať ryžové mladé rastliny zainteresovaným biopoľnohospodárom.
Pretože to všetko nie je také jednoduché.

Ako vyzerá rok pre ryžu ideálne, musel Unger skúšať desiatky mesiacov, „človek potrebuje veľa trpezlivosti. Nebolo to vždy ľahké.“ Ako vyzerá pestovanie ryže inde, si totiž v skutočnosti nepozrel. „Som doma vo Wallerne,“ vysvetľuje celkom spokojne. (A občas vo vzduchu vysoko nad Wallernom, so svojím bielym športovým lietadlom menom „Unger Chili“). „Panónska klíma je vhodná na oveľa viac vecí, než by si človek myslel. Máme teplo, máme vietor, vieme dodať vodu. V mokrom roku to určite nie je také dobré, tento rok bol ideálny. Extrémne leto. Ryža potrebuje 160 teplých dní s 18 stupňami plus,“ rozpráva Erwin Unger. „Teplotný súčet sme si museli vypočítať. V podstate je to jednoduchá vec na mentálne počítanie, ktorú však treba spoločne s prírodou najprv uviesť do praxe.“ To znamená: v prvom roku nezožal nič, v druhom roku vedel „aha, takto to vyzerá“, v treťom roku videl, že to ide len výsadbou mladých rastlín, teda nie priamym sadením zŕn. „Až teraz, vo štvrtom roku, je to plný úspech.“ Že ho kvôli tomu momentálne vyhľadávajú zástupcovia novín a televíznych staníc, pre ktorých kamery musel úrodu simulovať aj o týždeň skôr – „len na sto metroch“ –, rozpráva s tou tichou, takmer pokornou hrdosťou, ktorá mu už párkrát rozžiarila tvár.

Na ryžových poliach, ktoré sa nachádzajú len pár stoviek metrov od jeho kancelárie a skladu, práve zanecháva mláťačka svoju širokú, ostnato oholenú stopu. Je dobrý deň na zber. Dni predtým veľa pršalo, teraz sú však rastliny ryže aj vďaka dostatočne silnému vetru dostatočne suché. „Bál som sa, že s bežnou mláťačkou bude veľa lámania, pretože čerstvá ryža je ešte skôr mäkká, ale to našťastie nie je ten prípad.“ Po vymlátení sa zrná aj s plievkami rozložia v halách a sušia sa pod prívodom vzduchu, „trvá to približne týždeň“, potom sa v laboratóriu testuje vlhkosť. Potom stroj zrná ošúpe, pomocou gumených dosiek, ktoré sa o seba trú, šetrne, s malým tlakom. „A plievky budú ingredienciou do biozeminy.“

Erwin Unger na svojich 2,3 hektároch – s veľmi širokým úsmevom nasleduje dodatok „vývoj stúpajúci“ – zasadil červenú a čiernu ryžu pol na pol. Ukazuje na sotva viditeľný stupeň na poli. „Od miesta, kde rastie čierna ryža, je v podstate zníženina, rastliny čiernej ryže sú v raste chudobnejšie. To tiež nebolo predvídateľné, to sú tie skúsenosti, ktoré človek získa.“ Zajac beží vystrašene cez pole, uteká cez prístupovú cestu. „Na biopoli ich ešte vidíš,“ komentuje biopoľnohospodár Erich Leyer, ktorý prišiel na pole s ním, aby si pozrel zber. Leyer je jeden z tých biopoľnohospodárov, ktorí tu chcú taktiež začať s pestovaním ryže – s mladými rastlinami Erwina Ungera. Prvé pokusy boli u Leyera už aj predtým, avšak nie s požadovaným úspechom, tento rok zrejme vysádzal príliš skoro.

Bolo to 380 000 mladých rastlín, ktoré začali svoj život koncom februára v skleníku Erwina Ungera a koncom apríla, začiatkom mája boli vysadené na jeho vlastných poliach. Vo svojom mobile ukazuje Unger fotku malých trsov trávy, ktorými rastliny ryže vtedy ešte boli. „Teraz je skoro ako trstina. A tak aj reže!“ Čo treba pri vysokých teplotách, heslo dĺžka nohavíc, zvážiť. „Vyskúšal som rôzne termíny výsadby. Ak ste o tri týždne neskoro, na konci na tom nič nie je, pretože ryža je samoopelivá a vetroopelivá. Ak už vtedy vládne príliš vysoká vlhkosť vzduchu, už nemáte prelet peľu a metliny sú pri zbere prázdne.“
Erwin Unger stavia na metódu suchého pestovania ryže. „My len polievame. Obrovské ryžové polia v Ázii, ktoré sa zaplavujú vodou, totiž vylučujú šialené množstvo metánu, pretože tam vzniká hnilobný kal.“

Apropo hniloba: Aké sú skúsenosti so škodcami? „Pri ryži sme nezistili žiadnych škodcov,“ odpovedá Erwin Unger s výrazom spokojného údivu, očakával to zrejme inak. „Musí sa polievať len v noci. Potom už veľa vylúčite. A, sucho: „Škodcovia ryžu jednoducho ešte nepoznajú.“

Schlachthausgasse 45
7151 Wallern
Tel.: 0664/410 96 90
www.unger-blumen.at

Čoskoro v predaji
v Billa & Merkur
www.janatuerlich.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!