A-La-Carte

Samuraj (2013/3)

Uprostred raja bieleho vína v Južnom Štajersku produkuje Karl Schnabel červené vína extra triedy: bez síry a iných prísad. Jednoducho len víno.


Text Christina Fieber Foto Jürgen Schmücking

Sausal v Južnom Štajersku. Neskoré letné slnko zalieva kopcovitú krajinu miernym svetlom. Vinohrady, kam až oko dovidí. Všade rastie Sauvignon Blanc, Veltlínske zelené a Muškát. Región je známy ovocno-sviežimi bielymi vínami.

Iba Karl Schnabel tu pestuje červené vína. Pretože mu chutia. Pretože sú pre neho väčšou výzvou. Pretože tu nachádzajú najlepšie podmienky. Hovorí to dôrazne, takže ďalšie otázky sú zbytočné. Schnabel je priamy a má takmer detskú radosť z provokovania svojho náprotivku. Nie preto, aby sa hádal, ale aby otestoval hranice. Jeho tmavé oči blčia radosťou a jeho podsaditá postava sa pri tom trasie od smiechu. Sám seba rád označuje za enfant terrible.

V skutočnosti má tento svojský vinár na 95 percent vysadené červené víno a je tak zrejme jediný v oblasti, ktorá sa definuje výlučne bielymi vínami. V jednej z najdaždivejších vinárskych oblastí krajiny, na absolútne strmých svahoch, v nadmorskej výške 550 metrov pestuje Zweigelt, Frankovku modrú a Rulandské modré. Na pôdach, ktoré sú na rozdiel od zvyšku Južného Štajerska úplne bez vápenca: bridlicové pôdy z prahornín s vysokým podielom kremíka. Sausal bol v dávnych dobách akýsi ostrov, ktorý nebol pokrytý morom. Štýl je teda daný prírodou: elegancia a mineralita. To je presne podľa vkusu Karla Schnabela a robí všetko pre to, aby tieto vlastnosti svojim vínam dodal. Už Zweigelt je poznačený týmito zvláštnymi pôdnymi podmienkami. Odroda, ktorá zvyčajne nedokáže bodovať mineralitou. Schnabelov Zweigelt sa však ukazuje ako plný jemnosti a s decentným ovocím. Výnimočný jav.

Vinič dokáže absorbovať mineralitu iba vtedy, ak jeho korene siahajú hlboko do pôdy. Schnabel obrába mladé výsadby krasovou motykou, akýmsi čakanom, ktorý nielen kyprí pôdu, ale ničí aj horné korene, aby boli spodné korene nútené preniknúť hlbšie do pôdy. „Väčšina viniča má plytké korene,“ vysvetľuje s mierne posmešným podtónom, „sú zavlažované a zásobované minerálnymi hnojivami, aby museli byť ešte viac zavlažované, skutoční feťáci, ktorí dostávajú svoju dávku zhora!“ Korene sa v dôsledku toho orientujú na povrch zeme a už nerastú hlbšie do pôdy. „Tam hore žiadnu mineralitu nedostanú,“ vie Schnabel.

Význam hlbokého zakorenenia viniča sa skutočne prejaví pri jeho Frankovke modrej, odrode, ktorá ako máloktorá iná odroda červeného vína odráža charakter pôdy, ak jej to človek dovolí. A Schnabel jej to dovoľuje: víno tak jemnej a filigránskej povahy, z ktorého naskakujú zimomriavky. Pritom doslova zvoní mineralitou a slanosťou. Tmavé ovocie sa noblesne drží v pozadí. Úplne nová dimenzia v oblasti Frankovky modrej, ďaleko od tučných ovocných bômb. Namiesto toho sa ukazuje otvorená, úplne nemaskovaná, takmer zraniteľná. Čistejšie už víno byť nemôže.
Karl Schnabel od roku 2007 nepoužíva pri žiadnom zo svojich vín síru ani iné prídavné látky. Síra je konzervačná látka, ktorá viaže kyslík a chuťovo víno určitým spôsobom domestikuje. Vzdanie sa síry je medzi vinármi stále ešte svätokrádežou a v súčasnosti sa o ňom vášnivo diskutuje. Schnabel vníma túto debatu pokojne. Jeho vína sú dôkazom, že síra je nielen postrádateľná, ale že jej vynechanie otvára nové svety chutí.

Predpokladom je absolútne dokonalý a zdravý hroznový materiál a dlhá otvorená fermentácia na rmutoch, aby sa im dala potrebná výbava pre dlhú životnosť. Predpokladom pre to je však pre Schnabela aj dôsledný biodynamický spôsob hospodárenia. Hnevá sa na vlažné kompromisy, ktoré sa predávajú pod pláštikom „Bio“. Sám Schnabel je určite jedným z najradikálnejších protagonistov biodynamickej scény, avšak úplne bez ezoterických hlúpostí. Zrieka sa nielen všetkých systémových prostriedkov, ale aj traktorov a iných strojov. Používa sa len vlastnoručne skonštruované vozidlo na aplikáciu vlastných bylinných výťažkov a čajov. Kosí sa starou dobrou kosou, zvyšok zvládnu vlastný dobytok. Staré štajerské plemeno, ktoré sa obzvlášť hodí do strmých svahov a ktoré mimochodom dodáva aj hnoj pre kompost. Po porážke sa rohy používajú aj na špeciálne prípravky. Všetko pochádza z vlastného podniku, dokonca aj bylinky na čaje rastú vo vinohradoch. Čo znie tak nostalgicky, má úplne pragmatickú funkciu. Podľa myšlienky uzavretého systému Rudolfa Steinera, zakladateľa biodynamického učenia, by mal podnik zostať do značnej miery sebestačný a všetky pomocné prostriedky odoberať z vlastného poľnohospodárstva. Vinársky podnik Karla Schnabela sa tomuto ideálu už veľmi približuje. To, čo pôsobí tak jednoducho, je v skutočnosti spojené s nekonečným úsilím. Ale Schnabel sa vníma ako sedliak, ako niekto, kto pracuje v duchu prírody, kto prevzal zodpovednosť za kúsok tejto planéty. Akýsi samuraj, ktorý je podriadený len prírode.

Najradikálnejším zástupcom medzi Schnabelovými vínami je zasa Rulandské modré. Jeho alter ego, takpovediac. Odroda, ako vášnivý vinár otvorene priznáva, do ktorej je úplne blázon. Odjakživa ho táto náladová burgundská odroda magicky priťahovala, a tak nie je žiadnym prekvapením, že ho to po štúdiu agronomickej ekonómie vo Viedni ťahá do Burgundska. Dva ročníky pracuje u Louisa Latoura v Beaune, ktorý sa stáva jeho duchovným otcom. Latour je síce veľký podnik, ktorý však pracuje do značnej miery remeselne a tradične. Vo vinohrade vynakladajú najväčšie úsilie, zatiaľ čo v pivnici nechávajú vína jednoducho v pokoji vyzrievať.

„V Burgundsku sa víno nerobí, ale rastie,“ krédo, ktorému sa Schnabel bezvýhradne upísal. To, čo ho na francúzskom vinárskom regióne fascinuje, je jednoduchosť podnikov, ich remeselnosť.

„V Burgundsku sú vinári roľníci a nie majitelia zámkov alebo enológovia!“ hovorí útočne.
Predstava vinohradníctva, akú pozná aj od svojho otca, ktorého označuje za vinohradníka telom i dušou, „ktorý nevedel nič začať so slepou vierou v technológie mnohých svojich kolegov, kde sa hrozno zvrhlo na nosný materiál – ktorému boli všetky tie chemické zázračné prostriedky vždy podozrivé a ktorý sa vytrvalo odmietal závislosti od chemických koncernov.“

Svojhlavosť a vôľu k odporu zdedil Karl Schnabel pravdepodobne po svojom predčasne zosnulom otcovi.

Keď sa syn v roku 1999 vracia z Burgundska do Sausalu, odkupuje späť medzitým prenajatý podnik a kompletne ho nanovo buduje. Od začiatku pracuje podľa biodynamických smerníc, od roku 2003 certifikovaný. Klčuje všetky vinohrady s bielym vínom a vysádza červené, v prvom rade prirodzene Rulandské modré. Napriek burgundskému vplyvu sa Schnabelov Rulandské modré ukazuje ako úplne nezávislý. Fermentuje v otvorenej drevenej kadi a dozrieva v 227-litrových burgundských drevených sudoch. Dozrievanie v malom dreve na ňom takmer nebadať, taká pôsobivá je jeho štruktúra. Ročník 2012 je mladistvo svalnatý, atletický a plný života – vyzbrojený na dlhú budúcnosť. Divoké bylinky, pazúrik, čierna zem a trocha horkého pomaranča. Nespočetné množstvo aróm sa spája do jedného veľkého celku. Víno, ktoré je so sebou stotožnené a pôsobí ako balzam na dušu. Liečivá tinktúra. Akoby v sebe spojilo vedomosti celého vesmíru. Človek nechce prestať sýtiť sa týmto nektárom.

Tu sa ukazuje úplne iná stránka rebelujúceho vinára. Pokojný, odhodlaný a plný lásky k životu. „Aký pán, taký krám,“ hovorí stará sedliacka múdrosť. „Aký vinár, také víno,“ by to malo byť skôr. Hoci Schnabel necháva svoje vína jednoducho dozrieť, sú predsa len tak silne poznačené jeho osobnosťou. Alebo je to skôr tak, že vinár je poznačený svojím vínom?

Adresa

Vinárstvo Karl Schnabel
Maierhof 34, 8443 Gleinstätten
Tel.: +43/03457/36 43
Mobil: +43/0676/696 67 24
Mobil +43/0676/696 15 08
www.karl-schnabel.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!