A-La-Carte

Pikantný majster

Od ovocne korenistej až po megapikantnú, paprika dodáva mnohým jedlám rakúskej kuchyne ich nezameniteľnú chuť.


Text od Andrey Karrer
Ilustrácia od Kerstin Luttenfeldner

To, čo možno právom považovať za jednu z najobľúbenejších prísad viedenskej kuchyne, bolo kedysi známe ako indické, neskôr aj ako španielske, negerské alebo turecké korenie, no v skutočnosti pochádza z tropickej Ameriky, odkiaľ sa do Európy dostalo v roku 1494. Do Viedne sa táto rastlina z čeľade ľuľkovitých, kedysi nazývaná aj „hrýzava bobuľa“, dostala cez Maďarsko. Jej konzumácia bola po celé stáročia zrejme vyhradená len najnižším vrstvám, preto sa ako prísada do kuchárskych kníh dostala až veľmi neskoro. V roku 1775 sa v jednej záhradkárskej knihe uvádza, že v Maďarsku sa červené dlhé plody melú na prášok a sypú sa na jedlá. Maďari si papriku okamžite zamilovali. Zatiaľ čo v maďarských kotlíkoch sa už dávno varil ohnivý paprikáš a pastieri obaľovali slaninu hrubou vrstvou mletej papriky, v Rakúsku bola táto zelenina aj korenie ešte začiatkom 19. storočia takmer neznáme. No úzke vzťahy medzi Rakúskom a Maďarskom spôsobili, že viedenská kuchyňa čoskoro ocenila papriku v mnohých podobách a prevzala množstvo receptov z juhovýchodných korunných krajín, medzi nimi aj – trochu upravený – šťavnatý guláš, plnenú papriku, paprikáš a mnohé ďalšie.

Až v uplynulých 100 rokoch sa vďaka intenzívnym šľachtiteľským pokusom vyvinuli relatívne mierne, viac či menej bezkapsaicínové veľkoplodé odrody, ako ich poznáme dnes a ktoré sa dajú konzumovať ako zelenina. Do tej doby išlo pri španielskom korení výlučne o pálivé, korenisté plody, ako sa používajú na výrobu korenia. Dnes sa paprika, ktorá má vysoké nároky na svetlo a teplo, pestuje vo voľnej prírode ako letná plodina v mnohých krajinách s horúcim a slnečným podnebím. K najdôležitejším pestovateľským krajinám patria Taliansko, Španielsko, južné Francúzsko, Grécko, Izrael, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, bývalá Juhoslávia, ako aj mnohé africké, ázijské, stredoamerické a juhoamerické krajiny.

V 30. až 40. rokoch 20. storočia sa rakúsky šľachtiteľ zeleniny Ladislaus Kopetz intenzívne zaoberal pestovaním a šľachtením papriky v Neusiedli. Dopyt po zelenej paprike rástol a Burgenland ponúkal dobré podmienky na pestovanie tejto „južanskej zeleniny“. Hlavným kritériom pri šľachtení bol výber skorých odrôd vhodných na pestovanie vonku. Dôležitou odrodou týchto rokov je „Neusiedler Ideal“, ktorá je dodnes dostupná na niektorých trhoch. Mnohí spotrebitelia nevedia, že červené a zelené plody papriky nie sú odlišné odrody, ale len rôzne stupne zrelosti papriky. „Trhovú zrelosť“ mal „Neusiedler Ideal“ vtedy, keď mal plne vyvinuté, ale zelené plody. Výhoda spočívala v tom, že záhradníci mohli nimi zásobovať trh skoro. Plne zrelé, červené papriky sa vtedy na trh dostávali zriedkavejšie. Okrem zelenej papriky existovali ojedinele aj špicaté, biele odrody, takzvaná vosková paprika (napríklad „Wiener Wachs“). Tieto odrody sa však v zoznamoch odrôd vyskytovali len krátko. Či za to mohol nedostatočný dopyt zákazníkov alebo nepriaznivé pestovateľské vlastnosti, sa nedá presne povedať. Až v poslednom čase sa vosková paprika opäť častejšie ponúka ako čerstvá zelenina, no pochádza predovšetkým z Maďarska alebo Turecka.

Hoci sa často a rada nazýva „paprikové lusky“, plody jednoročnej bylinnej rastliny, ktorá dorastá do výšky 30 až 100 cm, sú botanicky povedané bobule, ktoré môžu byť veľmi rozdielne v tvare, farbe a veľkosti. Plody papriky dosahujú veľkosť päste a hmotnosť do 250 g, sú ploché, guľaté, valcovité až kužeľovité, srdcovité alebo lichobežníkové, tupé alebo špicaté. „Pred prípravou plody rozpolíte, odstránite jadierka, prepážky a horké rebrá, zeleninu umyjete a podľa receptu nakrájate na kocky alebo jemné prúžky,“ radí Andreas Wojta, známy televízny kuchár a majiteľ Minoritenstüberl na ministerstve školstva. „Citlivým ľuďom odporúčam stiahnuť ťažšie stráviteľnú šupku,“ pokračuje Wojta. Paprika chutí veľmi aromaticky, ak ju pred šúpaním ogrilujete. Na to treba rúru s grilom predhriať asi na 20 minút (250 °C), aby sa paprika grilovala a nie „varila“. Surové papriky umyte, rozpoľte alebo rozštvrťte, odstráňte jadierka a položte ich rezom nadol (kúsky papriky by mali ležať čo najviac naplocho) na plech vystlaný alobalom. Vsuňte na najvyššiu možnú koľajničku a grilujte sedem až desať minút, kým sa šupka nesfarbí do tmava až čierna a nebudú sa tvoriť pľuzgiere. Plech vyberte z rúry a papriky ihneď dobre zakryte alobalom alebo vložte do plastového vrecka, aby sa paprika „došla“. Po asi 30 minútach sa dá šupka dobre stiahnuť malým nožíkom. Ďalšia metóda: Štvrťky papriky zalejte v hrnci vriacou vodou a nechajte v horúcej vode krátko odstáť. Následne sceďte a schlaďte v ľadovej vode. Teraz sa dá šupka stiahnuť kuchynským nožom. „Ak chcete papriku šúpať, ale napriek tomu si ju vychutnať surovú, mali by ste šupku odstrániť škrabkou na zemiaky alebo ostrým nožom na šúpanie. Najlepšie to funguje pri paprikách, ktoré sú veľmi čerstvé, pevné a chrumkavé. Čím je šupka papriky mäkšia, tým ťažšie ide šúpanie so škrabkou od ruky. Dlhé špicaté papriky majú navyše väčšinou príliš tenkú šupku na to, aby sa dali ošúpať škrabkou,“ dodáva Andi Wojta.

Dnes je paprika celosvetovo jedným z najpestovanejších druhov korenia. Či už čerstvá alebo sušená, celá alebo mletá, tiež sušená a údená ako Chipotle paprika získavaná z papriky Jalapeño, ktorá sa stáva súčasťou pálivých omáčok používaných všeobecne ako dochucovadlo. Existujú aj špeciálne zvyky konzumácie: vo Vietname je zvykom počas jedla chrumkať celú papriku, zatiaľ čo na Martiniku rozkrajujú jedno alebo dve Habanera – extrémne pálivý druh papriky –, aby nimi posypali jedlá. Špagety aglio, olio e peperoncino v Taliansku, guláš v Maďarsku a kura Kung Pao v Číne sú špeciality, ktoré svedčia o nesmiernom rozšírení papriky – nehovoriac o nekonečnej rozmanitosti kari, ktorá je dnes typická pre indickú a thajskú kuchyňu.

Chuť, aróma a stupeň pálivosti mletej papriky závisia od odrody, stupňa zrelosti alebo času zberu, technológie spracovania, spracovaných častí a krajiny pôvodu. Ponúka sa v sortimentoch: špeciálna (sladko-aromatická, jemne mletá), jemná (svetločervená, nepálivá, hrubšie mletá), delikatesná (jemne pálivá, stredne hrubo mletá), ušľachtilá sladká (tmavá, mierne pálivá, stredne hrubo mletá), polosladká (svetločervená, mierne pálivá, stredne hrubo mletá), ružová paprika (krikľavo červená, celkom pálivá, stredne hrubo mletá) a pálivá (tehlovočerveno-hnedastá, veľmi pálivá, skôr jemne mletá). Paprikové vločky sú drvená sušená paprika. Vďaka hrubšiemu mletiu si aróma udrží oveľa dlhšie ako v bežnom paprikovom prášku. Údená mletá paprika je v chuti a vôni oveľa intenzívnejšia a aromatickejšia. Jej nezameniteľná dymová aróma vzniká dlhým údením plodu nad dubovým drevom; existuje v úprave sladká a pálivá. Paprika sa stala svetovým úspechom. Ľahko sa vyrába, konzervuje a transportuje (sušená aj na veľké vzdialenosti). Okrem toho je papriky na dochutenie jedál potrebné len veľmi malé množstvo. Prednosť, ktorá sa prejavila predovšetkým v Európe, kde boli pálivé koreniny kedysi zriedkavé a dovážané čierne korenie veľmi drahé. Vďaka týmto vlastnostiam sa rod Paprika (Capsicum), ku ktorému patria aj čili a feferóny, skoro rozšíril do veľkých častí sveta a stal sa jedným z prvých príkladov globalizovaného obchodu. —

Plnená paprika
s paradajkovou omáčkoustrong>
Recept od Andreasa Wojtu

Prísady pre 4 osobystrong>
2 žemle
2 cibule
3 strúčiky cesnaku
1 hrubší plátok prerastanej slaniny, nakrájaný na
malé kocky
masť alebo olej
1 kg miešaného mletého mäsa (bravčové a hovädzie)
2 PL pálivej horčice
soľ
čierne korenie
1 PL sušeného majoránu
4 vajcia
4 PL strúhanky
8 stredne veľkých zelených paprík

Pre paradajkovú omáčku:< />strong>
1 l vody
6 PL paradajkového pretlaku
soľ
cukor

Prípravastrong>
Žemle namočíme vo vlažnej vode a dobre vyžmýkame. Cibule a cesnak očistíme, oboje nakrájame na drobné kocky. Cibuľu, cesnak a slaninu opečieme v rozpálenej masti dosklovita, pridáme žemle, krátko premiešame; odstavíme z ohňa a pomelieme. Zmes zmiešame s mletým mäsom, dochutíme horčicou, majoránom, soľou a čiernym korením. Pridáme vajcia a strúhanku a všetko dobre premiešame.

Paradajková omáčka: strong>vodu privedieme k varu, pridáme paradajkový pretlak a dochutíme soľou a cukrom; omáčku
necháme povariť do požadovanej hustoty.
Medzitým: papriky umyjeme, narežeme okolo stopky, stopku vytiahneme, odstránime biele jadierka. Upozornenie: stopku si odložíme na neskoršie spracovanie. Papriky naplníme mäsovou zmesou a stopku vtlačíme do otvoru opačne ako uzáver.
Plnenú papriku vložíme do ohňovzdornej formy a pečieme v predhriatej rúre pri 170 °C cca 30 minút. Hotovú paradajkovú omáčku nalejeme na papriky a najlepšie podávame so zemiakovým pyré alebo ryžou.

Minoritenstüberlstrong>
Minoritenplatz 5, 1010 Viedeň
andiwojta.ata>

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!