A-La-Carte

Kováč kuchárov (2019/2)

Špičkoví kuchári z celého sveta sa idú potrhať o ručne vyrábané nože Taliana Michele Massara. Sám kováč vidí dôvod svojho úspechu aj v rastúcom japonskom vplyve na európsku kuchyňu.


Voda je pre neho takmer dôležitejšia ako oheň, hovorí kováč Michele Massaro a stavia sa rozkročený nad kanál za svojím domom, aby vytiahol klapku. Uvoľnená voda okamžite prúdi medzi jeho nohami a valí sa dole na mlynské koleso. Zrazu sa dá všetko do pohybu. Vnútri v kováčskej dielni sa zdá, akoby sa do práce pustil obrovský, doteraz stojaci hodinový stroj. Kolesá sa začínajú otáčať, remene napínať, kladivá búšiť. Massaro žiari a vchádza do domu, aby v ohnisku rozohrial plamene.

Kanál okolo kováčskej dielne a mestečko Maniago na úpätí Furlanských Dolomitov boli postavené už v 15. storočí. Vtedy, niekoľko desaťročí po tom, čo oblasť pripadla Benátskej republike, získal gróf Nicolò di Maniago od dóžu povolenie odviesť vody potoka Torrente Còlvera, aby získal energiu pre mestské mlyny.

Čoskoro nato sa otvorilo množstvo kováčskych dielní, ktoré vyrábali zbrane pre vojakov Serenissimy a napokon, keď sa éra sečných a bodných zbraní skončila, presedlali na výrobu nožov. Maniago – prezývané „mesto nožov“ – je tým známe dodnes. Hoci v obci zostal už len jediný kováč, ktorý kuje ručne a priamo z ocele. A tým je Michele Massaro.

„Všetci ostatní už dávno prešli na priemyselnú výrobu, pracujú s lasermi a modernou mechanikou, ale už nie remeselne,“ hovorí kováč, ktorý je v skutočnosti vyučený zememerač a až pred niečo vyše tromi rokmi si zo svojho koníčka urobil povolanie. „Čo nemá znamenať, že priemyselne vyrábané nože sú nevyhnutne menejcenné,“ pokračuje Massaro, „vlastne práve naopak. Pretože remeslo nožiarov v Európe takmer úplne vymrelo. A medzi zlým remeselným a dobrým priemyselným výrobkom si človek predsa len vyberie radšej to druhé.“

To je podľa neho aj podstatný rozdiel oproti Japonsku, kde sa remeselná tradícia zachovala po stáročia a správny rez už dávno patrí k japonskej kulinárskej tradícii. „Veď je to len pár rokov, čo estetika rezu a na nej založené servírovanie zohráva čoraz významnejšiu úlohu aj medzi európskymi šéfkuchármi,“ hovorí štyridsiatnik, ktorý svojou kučeravou hlavou, okrúhlymi okuliarmi a mocne vykrútenými fúzmi prináša predpoklady na originál už len svojím zjavom.

Ako všetci tu v Maniagu, aj on vyrastal s vedomím tradície. Od detstva ho fascinovalo kovanie ocele a výroba nožov. A tak strávil mnoho hodín v dielni bratov Lenarduzziovcov a naučil sa tomuto remeslu. Samotná dielňa pochádza z 15. storočia a bola v prevádzke od tých čias až do roku 1992, predtým než bratia odišli do dôchodku a pracovali už len pre pár stálych zákazníkov. V roku 2015 napokon Massaro kúpil kamennú budovu vrátane mlyna, od sadzí čiernych stien a strojov poháňaných vodou, ktoré tu stoja už mnoho desaťročí.

Vstup do Antica Forgia Lenarduzzi sa stáva tak trochu cestou do minulosti. Človek sa cíti ako v jaskyni, ktorá od nepamäti neslúži na nič iné ako na nahrievanie a kovanie ocele. Na stenách visia nespočetné kovové súčiastky, kliešte, kladivá, sekery, nože a brúsne kamene. Cez malé otvory v kamennom múre preniká trochu denného svetla cez sadze, ktoré vytvorili generácie kováčov a ktoré sa tu hromadia celé stáročia.

„Toto bude nôž,“ hovorí Massaro, keď dlhými kliešťami vyťahuje kocku žeravej ocele z ohniska a kladie ju pod hydraulické kladivo, ktoré ovláda nohou. Iskry lietajú. S každým hlasným úderom sa tvar ocele predlžuje a zužuje.

To, čo vyzerá tak jednoducho, v skutočnosti neodpúšťa chyby. Jediný nesprávny úder a musel by začať odznova. „Kladivo pochádza zo začiatku 19. storočia. Pracujem s ním z veľkej časti rovnako ako všetci predo mnou. S tým rozdielom, že na konci neodstraňujem stopy po kladive, ale ponechávam ich na noži,“ hovorí kováč. Technika, ktorú nazývajú „Brut de Forge“ a ktorá spôsobuje vizuálny efekt, patriaci k Massarovým obchodným značkám.

Kováč nebude na takomto noži pracovať dlhšie ako jeden deň. A v najjednoduchšom vyhotovení bude stáť len 250 eur. Čakať naň od objednávky však musíte minimálne dva roky. Pretože Massarova kniha objednávok je dobre zaplnená. Veľká časť talianskych špičkových kuchárov nakupuje u neho. A aj v zahraničí záujem rastie. „Jedným z mojich prvých zákazníkov bol šéfkuchár Pier Giorgio Parini. Chcel päť nožov, ktoré boli tvarované tak, aby s nimi mohol plniť všetky úlohy v kuchyni. Od filetovania sardely až po vykosťovanie kozy,“ rozpráva Massaro. Po šéfkuchárovi Parinim, ktorý patrí k najviac oslavovaným talentom Talianska, nasledovali ďalšie národné kulinárske veličiny.

Medzi nimi napríklad furlanská šéfkuchárka s michelinskou hviezdou Antonia Klugmann; vo svojej vlasti vysoko uctievaný filozof medzi kuchármi, toskánec Fulvio Pierangelini; trojhviezdičkový kuchár z Alby Enrico Crippa; v Miláne usadený Yoji Tokuyoshi, ktorý deväť rokov slúžil Massimovi Botturovi ako sous-chef; alebo aj rodák z Argentíny Mauro Colagreco, ktorého reštaurácia Mirazur vo francúzskom Mentone drží tri michelinské hviezdy a na zozname The World’s 50 Best Restaurants sa umiestnila na treťom mieste.

„Michelove nože sú skutočné umelecké diela,“ nadchýna sa Colagreco, „pracuje s odvekými technikami, ktoré sú súčasťou jeho kultúry, jeho histórie a jeho terroiru, avšak so súčasným prístupom.“ Navyše nože patria k tým najlepším, aké sú vôbec dostupné, a svedčia o intenzívnom zaoberaní sa ich účelom použitia zo strany kováča, uvádza hviezdny šéfkuchár. Aj Furlančanka Antonia Klugmann z vinárskej oblasti Collio dáva voľný priebeh svojmu nadšeniu, keď hovorí o Massarovej práci. „Keď som nože prvýkrát uvidela u môjho priateľa Piera Giorgia Pariniho, hneď som si všimla, ako veľmi sa líšia od tých priemyselných, na ktoré som bola zvyknutá,“ hovorí kuchárka, ktorá vďaka televíznej sérii Masterchef dosiahla celotaliansku slávu. „Spočiatku som sa dokonca bála, že ich poškodím. Preto som váhala si nejaké objednať.“

Nakoniec tak predsa len urobila. „Myslím, že Michele rozpoznal, že som kuchárka, ktorá rada stojí v kuchyni. A páčila sa mu predstava, že jeho nože zostanú v jeho vlasti, vo Furlansku. Spoločne sme ich navrhli podľa mojich potrieb a vybrali drevo na rúčky,“ hovorí Klugmann. Medzitým je hrdou a vďačnou majiteľkou viacerých nožov, vrátane univerzálne použiteľného, ktorý používa na zeleninu, surové mäso a ryby; a dlhšieho, ktorým krája tepelne upravené jedlá. Ten posledný menovaný je síce jej najväčší a najťažší, ale hmotnosťou a dĺžkou je napriek tomu perfektne prispôsobený potrebám ženy, zdôrazňuje kuchárka.

Z takýchto komplimentov sa kováč samozrejme teší. „Pre mňa je kuchár tým remeselníkom, ktorého úlohou je spojiť prácu iných remeselníkov. Preto sa snažím čo najviac vyhovieť kuchárom, pozerám si ich jedlá, ich hmaty a rezy presne predtým, než použijem techniky, ktoré mám k dispozícii, tak, aby mohli čo najlepšie realizovať svoje nápady.“ Pretože predsa len existuje viacero možností, ako vyjadriť svoje vlastné myšlienky a pocity. Či už ako umelec, remeselník, kuchár alebo kováč – dôležité je pri každom z týchto povolaní predovšetkým jedno, zdôrazňuje Massaro. A to, že ho človek v prvom rade vykonáva preto, aby niečo sprostredkoval. A určite nie preto, aby niečo dokázal alebo niekoho ohúril.

Antica Forgia Lenarduzzi
Via tesana nord, 75
Tel.: +39/348/911 28 02
www.michelemassaro.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!