Čarovný vrch
Eisenberg. Ale len málokto si dal tú námahu vysadiť na strmých svahoch vinič. Námaha sa zdala byť príliš veľká. Traja neobvyklí vinári sa tejto výzvy zhostili.
Text: Christina Fieber Foto: Michael Reidinger
Je to idylický kúsok zeme. Pšeničné polia sa vlnia vo vetre. Vonia to lúčnymi bylinkami a čerstvo pokoseným senom. Z dediny do dediny vedie len pár úzkych vidieckych ciest, okolo nespočetných viníc. Autá sa objavujú len sporadicky. Málokto zablúdi do tejto oblasti so šarmantnými starými domami.
Vlastne je to zvláštne, veď región medzi obcami Großpetersdorf a Deutsch-Schützen v južnom Burgenlandsku neláka len bizarne krásnou krajinou; rastie tu aj celkom dobré víno. Tie najlepšie pochádzajú z vrchu Eisenberg. Meria 415 metrov, čo je na pomery Burgenlandska priam alpský rozmer. Juhovýchodne svahy prudko klesajú do roviny a vytvárajú kotlinu, ktorá chráni vinice pred studenými severnými vetrami a ponúka im veľa slnka. K teplému panónskemu klímu sa pridávajú chladnejšie a vlhkejšie vplyvy počasia z juhovýchodnej štajerskej pahorkatiny. Teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sú vyššie než vo zvyšku Burgenlandska. Až chladné noci umožňujú hroznu udržať si konštantnú kyslosť. Môže dlhšie dozrievať, viac prežiť. To robí vína výraznejšími.
Skutočným tromfom Eisenbergu je však pôda. Vysoký podiel železa robí bridlicové a ílovité pôdy takými výnimočnými. Vo vínach je citeľná intenzívna mineralita. Predovšetkým odroda Frankovka modrá prenáša charakter pôdy optimálne; vína skutočne chutia po železe. Máloktorá iná poloha prináša takú elegantnú Frankovku. Tradične sa však na Eisenbergu pestovalo biele víno. Mnísi, ktorým vinice patrili, pestovali najmä Furmint, ktorý bol žiadaný ďaleko za hranicami krajiny. Až po kríze fyloxéry sa začala pestovať Frankovka modrá. Väčšina viníc však spustla alebo bola vyklčovaná. „Príliš kamenistý, príliš strmý a príliš namáhavý,“ hovorí sa o Eisenbergu. Väčšina vinárov boli poľnohospodári na čiastočný úväzok a nemali chuť púšťať sa do takých náročných manévrov.
Zjavne to vyžadovalo nováčika v odbore: Uwe Schiefer, vtedajší someliér v renomovaných reštauráciách, bol fascinovaný touto ťažkou polohou. Už vtedy bol mysliteľ mimo hlavného prúdu a fanatik do kvality. Schiefer, rodák z južného Burgenlandska, rozpoznal potenciál Eisenbergu, nechal svoju prácu vo Viedni a stal sa vinárom. Na začiatku produkoval len niekoľko stoviek fliaš. Postupne nováčik odkúpil tie najlepšie kúsky Eisenbergu: Szapary, Reihburg, sú dnes kultové polohy a sú takmer nezaplatiteľné. S vlastnou neústupnosťou sa mu podarili Frankovky, ktoré nastavili úplne nové dimenzie. Vína s takmer dogmatickou priamosťou a purizmom. Nikdy predtým Frankovky nepreukázali takú neúprosnú mineralitu. Medzinárodná odborná tlač bola očarená diskrétnym šarmom jeho vín.
Ale Uwe Schiefer nepoľavuje. Postupne eliminuje všetky barikové sudy zo svojej pivnice a vzdáva sa technológií, ktoré by mohli skresliť pôvodný výraz vín. Po takmer 20 rokoch stále horí vášňou a energiou. Od roku 2005 pestuje Frankovku z maďarskej strany Eisenbergu. Pod názvom Pala, čo znamená „bridlica“, vyrábal charakterovo silné vína, ktoré útočia. Je v nich cítiť nádych čili, ktorý nuansuje jemnú malinovú ovocnosť.
Ročník 2009 opäť ukazuje triedu Uweho Schiefera: Klasická Frankovka pochádza z 15 rôznych parciel na Eisenbergu a už má všetko, čo musí mať veľké víno. Čisté, tmavé ovocie, mnohovrstvové a nekonečne dlhé. Frankovky Szapary a Reihburg 2009 potom poriadne šliapu na plyn. Obe z rovnomenných „Grand Cru“ jednotlivých polôh s obzvlášť vysokým podielom bridlice. Szapary je z oboch útočnejšia. Štipľavá mineralita, slaná a zemitá. Kôra z citrusov a divé višne. Závratná hra na podnebí. Dychberúcej krásy. Reihburg chutí, akoby bol pôvodnou ideou Frankovky. Zvodne tanečný, jemný, nežný, úchvatný. Temne čierne, chladné ovocie a krvavé mäso. Nie z tohto sveta.
Reinhold Krutzler sa so svojimi vínami vydal trochu inou cestou. Jeho otec už pred 30 rokmi vykupoval hrozno z Eisenbergu. Bol určite pionierom v otázke kvality. So svojím Perwolffom, cuvée z Frankovky a štipky Merlotu alebo Cabernet, spôsobili Krutzler a jeho synovia senzáciu. V čase, keď sa takmer všade v krajine pili opulentné červené vína, priniesli Krutzlerovci na trh Frankovky plné fines.
Dnes už nespoliehajú len na jednotlivé polohy, ale plnia Frankovky z rôznych viníc z Eisenbergu a Deutsch-Schützen, aby uspokojili obrovský dopyt. Všetky tri Frankovky sa vyznačujú eleganciou a poddajnosťou. Vínami prechádza jemná mineralita, ale zostáva diskrétne v pozadí. Ide menej o špecifický prejav polohy, ako o kontinuálnu štylistiku. Reinhold Krutzler stavia na hodvábnej textúre a jemnom ovocí. Na Eisenbergu teraz vysadil Merlot, ktorý sa plní aj ako odrodové víno a teší svojou mimoriadnou šťavnatosťou.
Téma terroir však Krutzlerovcov úplne neopúšťa, a tak by sa na budúci rok mala objaviť aj Frankovka z maďarskej strany Eisenbergu. Pôdy obsahujú obzvlášť veľa bridlice a kremeňa, čo je jasne citeľné. Z ročníka 2008 existuje len vzorkové plnenie, ktoré nejde do predaja. Víno fascinujúcej živosti a silnej minerality. Krutzler ho nechal dozrievať v použitom 500-litrovom sude a ponechal mu jeho nespútaný temperament. Veľké víno. Jediná chybička krásy: vlastne ani neexistuje.
Čo však spôsobuje magickú príťažlivosť Eisenbergu, ktorému podľahli aj mladí vinári? Pravdepodobne sú to práve ťažké podmienky, ktoré si vyžadujú celú osobnosť vinára, je presvedčený Christoph Wachter-Wiesler. V roku 2008, vo veku necelých 20 rokov, nastúpil do tradičného podniku a od zberu 2009 je sám zodpovedný za vína.
Mladý vinár nastúpil na radikálne odlišnú cestu. Rovnako ako Uwe Schiefer pracuje nekompromisne, zbavuje svoje vína podliezania vkusu a zbytočností. Možno menej divoký než Schiefer, ale rovnako vášnivý. Chce charakterovo silné Frankovky, ktoré ukazujú svoj pôvod. Na Eisenbergu už má štyri hektáre, ktoré sú jeho srdcovou záležitosťou. Na jeseň minulého roka predstavil Christoph Wachter svoju Frankovku „Feine Töne“ z dvoch viníc z Eisenbergu.
Mladý vinár dbal úzkostlivo na to, aby žiadna technológia v pivnici neskreslila výraz tohto výnimočného vína. Kvasené v otvorenej drevenej kadi, potom ide do veľkého dreva, to je všetko. Výsledkom sú jemné tóny, celkom najjemnejšie tóny, presne povedané.
Rýchlo sa rozchýrilo, že sa na vinárskom nebi objavila nová hviezda. Hviezda, ktorá žiari obzvlášť jasne nad Čarovným vrchom.
Je to idylický kúsok zeme. Pšeničné polia sa vlnia vo vetre. Vonia to lúčnymi bylinkami a čerstvo pokoseným senom. Z dediny do dediny vedie len pár úzkych vidieckych ciest, okolo nespočetných viníc. Autá sa objavujú len sporadicky. Málokto zablúdi do tejto oblasti so šarmantnými starými domami.
Vlastne je to zvláštne, veď región medzi obcami Großpetersdorf a Deutsch-Schützen v južnom Burgenlandsku neláka len bizarne krásnou krajinou; rastie tu aj celkom dobré víno. Tie najlepšie pochádzajú z vrchu Eisenberg. Meria 415 metrov, čo je na pomery Burgenlandska priam alpský rozmer. Juhovýchodne svahy prudko klesajú do roviny a vytvárajú kotlinu, ktorá chráni vinice pred studenými severnými vetrami a ponúka im veľa slnka. K teplému panónskemu klímu sa pridávajú chladnejšie a vlhkejšie vplyvy počasia z juhovýchodnej štajerskej pahorkatiny. Teplotné rozdiely medzi dňom a nocou sú vyššie než vo zvyšku Burgenlandska. Až chladné noci umožňujú hroznu udržať si konštantnú kyslosť. Môže dlhšie dozrievať, viac prežiť. To robí vína výraznejšími.
Skutočným tromfom Eisenbergu je však pôda. Vysoký podiel železa robí bridlicové a ílovité pôdy takými výnimočnými. Vo vínach je citeľná intenzívna mineralita. Predovšetkým odroda Frankovka modrá prenáša charakter pôdy optimálne; vína skutočne chutia po železe. Máloktorá iná poloha prináša takú elegantnú Frankovku. Tradične sa však na Eisenbergu pestovalo biele víno. Mnísi, ktorým vinice patrili, pestovali najmä Furmint, ktorý bol žiadaný ďaleko za hranicami krajiny. Až po kríze fyloxéry sa začala pestovať Frankovka modrá. Väčšina viníc však spustla alebo bola vyklčovaná. „Príliš kamenistý, príliš strmý a príliš namáhavý,“ hovorí sa o Eisenbergu. Väčšina vinárov boli poľnohospodári na čiastočný úväzok a nemali chuť púšťať sa do takých náročných manévrov.
Zjavne to vyžadovalo nováčika v odbore: Uwe Schiefer, vtedajší someliér v renomovaných reštauráciách, bol fascinovaný touto ťažkou polohou. Už vtedy bol mysliteľ mimo hlavného prúdu a fanatik do kvality. Schiefer, rodák z južného Burgenlandska, rozpoznal potenciál Eisenbergu, nechal svoju prácu vo Viedni a stal sa vinárom. Na začiatku produkoval len niekoľko stoviek fliaš. Postupne nováčik odkúpil tie najlepšie kúsky Eisenbergu: Szapary, Reihburg, sú dnes kultové polohy a sú takmer nezaplatiteľné. S vlastnou neústupnosťou sa mu podarili Frankovky, ktoré nastavili úplne nové dimenzie. Vína s takmer dogmatickou priamosťou a purizmom. Nikdy predtým Frankovky nepreukázali takú neúprosnú mineralitu. Medzinárodná odborná tlač bola očarená diskrétnym šarmom jeho vín.
Ale Uwe Schiefer nepoľavuje. Postupne eliminuje všetky barikové sudy zo svojej pivnice a vzdáva sa technológií, ktoré by mohli skresliť pôvodný výraz vín. Po takmer 20 rokoch stále horí vášňou a energiou. Od roku 2005 pestuje Frankovku z maďarskej strany Eisenbergu. Pod názvom Pala, čo znamená „bridlica“, vyrábal charakterovo silné vína, ktoré útočia. Je v nich cítiť nádych čili, ktorý nuansuje jemnú malinovú ovocnosť.
Ročník 2009 opäť ukazuje triedu Uweho Schiefera: Klasická Frankovka pochádza z 15 rôznych parciel na Eisenbergu a už má všetko, čo musí mať veľké víno. Čisté, tmavé ovocie, mnohovrstvové a nekonečne dlhé. Frankovky Szapary a Reihburg 2009 potom poriadne šliapu na plyn. Obe z rovnomenných „Grand Cru“ jednotlivých polôh s obzvlášť vysokým podielom bridlice. Szapary je z oboch útočnejšia. Štipľavá mineralita, slaná a zemitá. Kôra z citrusov a divé višne. Závratná hra na podnebí. Dychberúcej krásy. Reihburg chutí, akoby bol pôvodnou ideou Frankovky. Zvodne tanečný, jemný, nežný, úchvatný. Temne čierne, chladné ovocie a krvavé mäso. Nie z tohto sveta.
Reinhold Krutzler sa so svojimi vínami vydal trochu inou cestou. Jeho otec už pred 30 rokmi vykupoval hrozno z Eisenbergu. Bol určite pionierom v otázke kvality. So svojím Perwolffom, cuvée z Frankovky a štipky Merlotu alebo Cabernet, spôsobili Krutzler a jeho synovia senzáciu. V čase, keď sa takmer všade v krajine pili opulentné červené vína, priniesli Krutzlerovci na trh Frankovky plné fines.
Dnes už nespoliehajú len na jednotlivé polohy, ale plnia Frankovky z rôznych viníc z Eisenbergu a Deutsch-Schützen, aby uspokojili obrovský dopyt. Všetky tri Frankovky sa vyznačujú eleganciou a poddajnosťou. Vínami prechádza jemná mineralita, ale zostáva diskrétne v pozadí. Ide menej o špecifický prejav polohy, ako o kontinuálnu štylistiku. Reinhold Krutzler stavia na hodvábnej textúre a jemnom ovocí. Na Eisenbergu teraz vysadil Merlot, ktorý sa plní aj ako odrodové víno a teší svojou mimoriadnou šťavnatosťou.
Téma terroir však Krutzlerovcov úplne neopúšťa, a tak by sa na budúci rok mala objaviť aj Frankovka z maďarskej strany Eisenbergu. Pôdy obsahujú obzvlášť veľa bridlice a kremeňa, čo je jasne citeľné. Z ročníka 2008 existuje len vzorkové plnenie, ktoré nejde do predaja. Víno fascinujúcej živosti a silnej minerality. Krutzler ho nechal dozrievať v použitom 500-litrovom sude a ponechal mu jeho nespútaný temperament. Veľké víno. Jediná chybička krásy: vlastne ani neexistuje.
Čo však spôsobuje magickú príťažlivosť Eisenbergu, ktorému podľahli aj mladí vinári? Pravdepodobne sú to práve ťažké podmienky, ktoré si vyžadujú celú osobnosť vinára, je presvedčený Christoph Wachter-Wiesler. V roku 2008, vo veku necelých 20 rokov, nastúpil do tradičného podniku a od zberu 2009 je sám zodpovedný za vína.
Mladý vinár nastúpil na radikálne odlišnú cestu. Rovnako ako Uwe Schiefer pracuje nekompromisne, zbavuje svoje vína podliezania vkusu a zbytočností. Možno menej divoký než Schiefer, ale rovnako vášnivý. Chce charakterovo silné Frankovky, ktoré ukazujú svoj pôvod. Na Eisenbergu už má štyri hektáre, ktoré sú jeho srdcovou záležitosťou. Na jeseň minulého roka predstavil Christoph Wachter svoju Frankovku „Feine Töne“ z dvoch viníc z Eisenbergu.
Mladý vinár dbal úzkostlivo na to, aby žiadna technológia v pivnici neskreslila výraz tohto výnimočného vína. Kvasené v otvorenej drevenej kadi, potom ide do veľkého dreva, to je všetko. Výsledkom sú jemné tóny, celkom najjemnejšie tóny, presne povedané.
Rýchlo sa rozchýrilo, že sa na vinárskom nebi objavila nová hviezda. Hviezda, ktorá žiari obzvlášť jasne nad Čarovným vrchom.