Ako „rajské jablko“ sa granátové jablko spomína v Biblii, v Koráne aj v budhizme, ako symbol moci je zobrazené ako „ríšske jablko“ na rozličných erboch a ako „jablko sváru“ malo byť príčinou vojny. Snažiť sa ako muž vyriešiť spor o ženskú krásu nie je zriedkakedy dobrý nápad. Mladík Paris sa o to v gréckej mytológii napriek tomu pokúsil a daroval červené ovocie Afrodite, ktorú považoval za najkrajšiu z troch bohýň. Poražená Aténa to zobrala pokojne, ale Héra z pomsty rozpútala trójsku vojnu.
To, čo trójsky Paris daroval bohyni Afrodite, nebolo obyčajné jablko, ako ho poznáme, ale práve toto symbolmi nabité ovocie. V mnohých kultúrach platilo granátové jablko pre svoje početné jadierka za symbol plodnosti a detí, v Piesni piesní sa slovo granátové jablko stále znova používa na zdôraznenie krásy ženy a dnes platí za „anti-aging ovocie“, prečo hollywoodske hviezdy prisahajú na jeho šťavu ako na nápoj počas prestávok.
To, že sa granátové jablko stále znova objavuje v gréckej mytológii, nie je prekvapujúce, keďže pravdepodobne pochádza zo západnej a strednej Ázie. To je prakticky pred dverami Grékov. Dnes rastú tieto rastliny po celom svete v tropickom a subtropickom podnebí. Vďaka španielskej kolonizácii sa dostali do Južnej Ameriky a granátovníku sa veľmi darí aj v oblasti Stredomoria.
Názov tohto ovocia trochu zavádza, pretože ovocie sa len navonok podobá na jablko. Názov je odvodený od „granae“, latinského označenia pre jadierka alebo zrná, pretože v jednom ovocí je približne 400 dužinatých semien. Tieto červené, šťavnaté semienka sú zároveň to jediné jedlé na tomto ovocí. „V južných krajinách sa zrelé plody miesia rukou, potom sa do nich urobí dierka a šťava sa vypije,“ vie Nana Ansari. Nana Ansari pochádza z Gruzínska a žije ako umelkyňa vo Viedni. Prevádzkuje gruzínsku kaviareň Ansari na viedenskej ulici Praterstraße.
Čerstvé granátové jablká sú ťažké do ruky. Nedozrievajú a pri izbovej teplote vydržia až dva týždne, v chladničke dokonca dlhšie. „Šupka síce vráskavie, ale vnútro ovocia zostáva čerstvé a šťavnaté,“ vysvetľuje ďalej Nana Ansari. „Jadierka sú obklopené ochrannou blanou, takže šťava a živiny sa nestratia celé týždne.“
Tri spôsoby, ako sa dostať k ovocnému obsahu
Najväčšou výzvou pri zaobchádzaní s týmto lahodným ovocím je vylúpanie jeho jadierok. Jadierka sú pomerne pevne spojené so zvyškom ovocia, takže je potrebná špeciálna technika, aby sa dali vylúpať. Pri tom je potrebná opatrnosť: šťava z tohto ovocia silne farbí a škvrny na oblečení sa dajú odstrániť len veľmi ťažko.
Na to, aby ste sa dostali k jadierkam granátového jablka, existujú tri metódy: buď odrezať hornú časť ovocia, šupku zhora nadol opatrne narezať tak, aby vznikli štvrtiny, potom ovocie rozlámať a jadierka prstami alebo lyžičkou vylúpať z komôr. Táto metóda sa odporúča skôr odvážnym a zručným. Podstatne menej škvŕn vznikne pri vodnej metóde: strieka menej, ak sa ovocie rozláme vo veľkej miske naplnenej studenou vodou. Jadierka možno takpovediac „ponoriť“ a vylúpať – usadia sa na dne, biele blany plávajú hore – a dajú sa ľahko vyloviť sitkom. Na „metódu klopania“ sa granátové jablko najprv nareže pílovým nožom po celom obvode pár milimetrov hlboko, takže spočiatku nevyteká žiadna šťava. Teraz granátové jablko oboma palcami opatrne v mieste rezu roztlačíte, až kým nedržíte v rukách dve polovice. Polovice ovocia držte nad veľkou misou a polievkovou lyžicou silno klopte po šupke, kým všetky jadierka nevypadnú do misy – najlepšie je klopať od okraja ovocia smerom k stredu.
Bez ohľadu na to, ktorú metódu zvolíte, granátové jablko by nemalo byť studené, ale mať izbovú teplotu. Štruktúra je vďaka tomu poddajnejšia. Ansari tiež odporúča zrelé granátové jablko pred lúpaním povaľkať dlaňou a s troškou (!) tlaku po pracovnej ploche sem a tam alebo ho silno pomiesiť medzi rukami. Pozor: Príliš veľký tlak spôsobí, že jadierka popraskajú, vtedy vznikne – chcená či nechcená – šťava. „Potom doň urobíte dierku a ďalším stláčaním vytlačíte šťavu alebo ju pijete priamo z ovocia,“ rozplýva sa Nana Ansari a pokračuje: „Alebo pomiesené a rozpolené ovocie vytlačíte ako pomaranč na lise na citrusy.“ Z čerstvej, čistej šťavy sa dá pripraviť želé z granátových jabĺk. Zo šťavy sa získava aj víno z granátových jabĺk, ktoré exportuje najmä Izrael. A ak sa šťava povarí a zjemní na sirup grenadína, nefarbí len koktaily ako Tequila Sunrise, ale aj koláče a – najmä v orientálnej kuchyni – šalátové marinády, omáčky a dusené pokrmy. Ale pozor: Nie všade, kde je napísané grenadína, je skutočne čistá šťava z granátových jabĺk, rada sa riedi inými šťavami. „Pravá grenadína sa získava výlučne zo šťavy granátových jabĺk, cukru a vody,“ vysvetľuje Nana Ansari.
Granátové jablko má podľa stupňa zrelosti kyslastú až sladkú chuť. Táto trpká ovocnosť z neho robí kulinárskeho všestranného pomocníka, možnosti jeho využitia siahajú od slaného až po sladké. Šťava aj jadierka zjemňujú pokrmy z diviny alebo hydiny, ale aj jahňacinu a ryby. Je osviežujúce v ovocných šalátoch, jogurtových dezertoch, sladkom kuskuse alebo v panna cotte. Sušené jadierka sa nazývajú Anardana. V severnej Indii sa rozdrvené alebo v mažiari roztlčené jadierka používajú na dochucovanie šošovicových pokrmov alebo dusenej zeleniny. Podobne ako tamarind dodávajú jedlu ovocný a kyslastý nádych. Na Blízkom a Strednom východe dodávajú jadierka ryžovým pokrmom sladkokyslú arómu. Anardanu nájdete aj v šalátoch, na hummuse alebo na kyslasto dochutenom baklažánovom pyré. Na dezerty sa – ako už bolo spomenuté – používajú prevažne čerstvé jadierka granátového jablka. Lepkavé jadierka možno rozdrviť v mažiari. Vo väčšine prípadov sa však na záver posypú na hotový pripravený pokrm. Namáčaním vo vode jadierka opäť zmäknú a získajú trochu na objeme.
Stojí za zmienku: Granátové jablko dalo meno ručnému granátu aj drahokamu granát, ktorý má podobnú červenú farbu. Pravdepodobne bolo po tomto ovocí pomenované aj španielske mesto Granada – v ktorého okolí sa dodnes pestujú granátové jablká. Granátové jablko je tak odjakživa v ústach všetkých. —
Q’ualia (dusený pokrm s morčacím mäsom)
Recept od Nany Ansari, kaviareň Ansari
Ingrediencie pre 4 porcie
1 kg morčacieho mäsa
(stehnové alebo prsné časti)
3 cibule (približne 300 g)
2 strúčiky cesnaku, pretlačené
Jadierka z 2 granátových jabĺk
½ ČL mletého koriandra
1 ČL Uzcho Suneli*
1 PL paradajkového pretlaku (alebo
1 pyré z paradajky)
1 pálivá feferónka alebo
1 ČL Adžika**
Soľ
Príprava
Mäso umyť, osušiť a nakrájať na 4 až 5 cm veľké kocky; dať do hrnca. Cibule ošúpať a nakrájať nadrobno, v miske dobre zmiešať s cesnakom, jadierkami granátového jablka, paradajkovým pretlakom, koriandrom, Uzcho Suneli, feferónkou a soľou. Pridať k mäsu, všetko dobre premiešať a priliať 200 ml vody. Dusený pokrm nechať dusiť pod pokrievkou pri nízkej teplote asi 1 hodinu.
Upozornenie: Počas toho stále premiešavať. Podávať horúce v miske. K tomu veľmi dobre chutí Ghomi (druh polenty).
*Uzcho Suneli: Senovka modrá, používa sa v gruzínskej kuchyni veľmi často.
**Adžika: varená korenistá omáčka, pozostávajúca z nastrúhaných varených feferónok, ktoré sa zmiešajú s olejom, cibuľou, cesnakom, koriandrom, kôprom, senovkou modrou, mletými orechmi, soľou a podľa regionálnej tradície určitými ďalšími koreninami do pastovitej omáčky. Pôvodne táto omáčka pochádza zo západného Gruzínska, medzičasom je veľmi obľúbená v celom Kaukaze a v Rusku.
Adresa
kaviareň Ansari
Praterstraße 15, 1020 Viedeň, T 01/276 51 02,
cafeansari.at