Pauillac, Sisteron, Sylt – označenia pôvodu jahňacieho mäsa nonplusultra pôsobia celkom mondänne. Teraz si treba zvyknúť na nové miesto: Rutzenmoos.
Názov obce znie, akoby bol prevzatý z hry Thomasa Bernharda, pričom autor, v ktorého knihách sa znova a znova objavujú miesta ako Ungenach, Utzbach alebo Gaspoltshofen, býval len pár kilometrov odtiaľ, v Ohlsdorfe. V Rutzenmoose bývajú Christa a Gerhard Gniglerovci. Ich jahňacie mäso patrí k najlepším, pokiaľ ide o krehkosť a chuť.
Očarúva šéfkuchárov zvučných mien medzi Gollingom, Traunkirchenom a Viedňou a teší aj hostí mnohých úctyhodných hostincov v okolí. Návšteva dvora rodiny Gniglerovcov je na programe. Gerhard a Christa Gniglerovci žijú v takzvanom uzavretom gazdovskom dvore (Ein-Haus-Hof), budove, ktorá v sebe zahŕňa obytný dom aj maštaľ. Je to nádherne situovaný dedičný majetok, ktorého susedia sa volajú les a lúka, starý takmer 200 rokov. „Kedysi sme tu mali garbiareň, farbiareň a stolárstvo,“ vysvetľuje Gerhard Gnigler históriu domu. Farmár na vedľajší úväzok pracuje ako ošetrovateľ seniorov a svojich pacientov tam volá „neskorý zber tínedžerov“. Muž plný dobroty a humoru. Christa sa celý deň venuje ovciam a jahňatám, najprv kŕmenie, neskôr potom balenie a expedícia mäsa a klobás.
„Začalo sa to maslovou horou začiatkom 80. rokov,“ rozpráva Gerhard Gnigler. „Štát vtedy zrušil mliečne kvóty farmárov.“ On, štát, platil farmárom za to, aby produkovali menej mlieka, teda aby sa vzdali dojných kráv. „Kravy odišli, ovce prišli.“ A s nimi prišla myšlienka ekologického poľnohospodárstva. „Za to sa nám dlho smiali.“ Teraz je to 250 materských oviec merino. Merino sa kedysi považovalo za obzvlášť cenené kvôli kvalite ovčej vlny, nové plemená nechali dozrieť talent oviec na obzvlášť dobré mäso.
Gniglerove merino ovce a ich jahňatá sa pasú na vybraných krásnych pastvinách. Napríklad na Wartbergu nad Weyreggom pri jazere Attersee. Dole sa trblieta tyrkysová farba jazera Attersee, nad tým sa v slnečnom svetle lesknú skaly pohoria Höllengebirge – Höllengebirge, o ktorom Gustav Mahler kedysi povedal, že ho „skomponoval preč“. Stále tam stojí. „Ak sa jahňa zabije hneď po živote na lúke, potom má mäso príchuť, cítiť z neho pasienok.“ Túto chuť treba odstrániť, preto sa jahňatá s hmotnosťou 25 kilogramov zoberú z pastviny, putujú do veľkých a vzdušných maštalí na dvore Gniglerovcov a odtiaľ žijú už len z bioobilia a vody. Jadrové krmivo má v maštali zákaz. Na dva mesiace si jahňatá doprajú pokoj a naberú dokonca trochu tuku.
Andreas Döllerer, od prvého pokusu nadšený krehkosťou tohto mäsa: „Mäso je krehkejšie ako jahňacie mäso zo zvierat, ktoré musia celý život bojovať so strminami Álp. Bylinky na horských lúkach dávajú chuť. No často chýba krehkosť.
A tuk. Jahňatá Gniglerovcov majú všetko: chuť, krehkosť a potrebný podiel delikátneho tuku.“ Zoznámenie s jahňacinou Gniglerovcov vďačí Döllerer Katharine, dcére, ktorá pracuje v reštaurácii v Gollingu ako someliérka. Aj Lukas Nagl rád pracuje s jahňacinou z Rutzenmoosu. Je to jediné mäsité jedlo v jedálnom lístku reštaurácie Bootshaus v Traunkirchene. Nagl nepečie len chrbát, ale podáva aj plátok z krkovičky, jemne prerastený, fantasticky dobrý.
„Sú to presne tri metre od maštale do priestorov na porážku,“ hovorí Gnigler. Krátke omráčenie, jeden rez, hotovo, sťahovanie z kože a vypitvanie prebiehajú na mieste. Mäso visí štyri až päť dní, potom dodáva Gerhard Gnigler osobne svojim dôležitým zákazníkom. Kontakt s gastronómiou miluje, trochu sa tam porozpráva, užíva si rešpekt za svoju prácu, svoju jahňacinu. Gnigler hovorí: „Každý, kto chce moje mäso, je pre mňa rovnako dôležitý ako Andreas Döllerer alebo Lukas Nagl. Jahňacina z Rakúska má totiž v mnohých častiach gastronómie problematickú povesť,“ rozpráva ďalej Gnigler, zatiaľ čo návštevník na dvore Gniglerovcov konzumuje lahodnú jahňaciu klobásu, ktorú ponúkla Christa Gnigler. „Ale naše jahňa,“ hovorí Gnigler, „tvorí výnimku.“
Syn majiteľa, Florian, prevezme budúci rok podnik a rozmýšľa o tom, či je možné raz sa uživiť chovom oviec. Môže sa stať, že zákazníci sa budú musieť pripraviť na o niečo vyššie ceny. Lacnejšie ako kolegovia z Pauillacu a Sisteronu budú jahňatá z Rutzenmoosu zaiste stále. A okrem toho, ako hovorí Gerhard Gnigler: „Je škoda, že stehno a plece idú menej na odbyt ako kolienko a chrbát.“ Počujete to posolstvo,
šéfkuchári a hobby kuchári?
Biohof Achleitner
Unterm Regenbogen 1, 4070 Eferding
Tel.: 07272/25 97
www.biohof.at
Denn’s Bio-Märkte v Hornom Rakúsku a Salzburgu
www.denns-biomarkt.at
Mein Müli
Pfarrplatz 16, 4020 Linz
Tel.: 07327/756 88
www.meinmueli.wordpress.com
Rochushof
Rochusgasse 6, 5020 Salzburg
Tel.: 0662/83 27 98
www.oekohof.at
Naschmarkt am Graben
Am Graben 15, 4810 Gmunden
Tel.: 07612/621 24