A-La-Carte

Die große Fette (2022/4)

Mortadella v Bologni. Je veľká, niekedy viac, inokedy menej tučná. A aspoň v mieste svojho vzniku sa obľúbená klobása všetkých vyznávačov aperitívu zaobíde bez pistácií.


K najúžasnejším osobitostiam už aj tak úžasného mesta Bologna patrí, že potravinový trh sa tu nachádza priamo pri centrálnej Piazza Maggiore a vedľa baziliky. To má za následok, že kto vstane včas, môže pozorovať, ako tam, kde sa neskôr tlačia turisti, muži v bielych, od krvi zašpinených plášťoch skoro ráno vykladajú celé ošípané a polovičky hovädzieho dobytka. Centrálna tržnica so svojimi úzkymi uličkami, nazývaná aj Quadrilatero, patrí prirodzene k hlavným atrakciám mesta, ktoré s hrdosťou nosí prívlastok „la Grassa“ (tučná). Vďačí zaň na jednej strane vrúcnej láske obyvateľov Bologne k jedlu vo všeobecnosti. A na druhej strane v Taliansku, krajine olivového oleja, priam nezvyčajne vysokému zastúpeniu bravčového mäsa, no predovšetkým bravčovej masti v miestnej kuchyni.

Z mýtu stredomorskej kuchyne je tu teda cítiť málo, zato aj vo Quadrilatero vládne bravčové mäso. A to predovšetkým vo forme šuniek, salám a iných údenín, ktorými je preslávený celý región Emilia-Romagna. Bologna samotná je však známa predovšetkým jednou klobásou, a to mortadellou, ktorá je obľúbená nielen v Taliansku, ale v celom kresťanskom svete.

Ide pritom, ako je známe, o tepelne opracovanú klobásu s viditeľnými kúskami slaniny, ktorá sa často objavuje v spektakulárnych nadrozmerných veľkostiach a v Bologni sa údajne vyrába už od 14. storočia. Nazvať ju obrovskou „extra klobásou“ by bolo, hoci by sa toto prirovnanie ponúkalo, trochu neúctivé. Pretože obyvatelia Bologne sú na svoju mortadellu dosť hrdí. Natoľko, že jej dokonca v EÚ vybavili chránené zemepisné označenie. „Extra klobása“ (v nemčine synonymum pre protežovanie) však nikoho hrdosťou nenapĺňa. A ochranu v Bruseli by ste pre ňu pravdepodobne ani nežiadali.

Prirodzene, mortadella patrí spolu s ďalšími hviezdami miestnej produkcie údenín a syrov k štandardnej ponuke lahôdkárstiev vo Quadrilatero. Patrí k nim napríklad šunka z Parmy, saláma z Felina, Culatello zo Zibella, ako aj parmezán a Grana Padano. Na radosť turistov si väčšina obchodníkov v posledných rokoch postavila v úzkych uličkách stoly a vysoké stoly, pri ktorých sa miestne špeciality dajú jesť priamo na mieste. Čo mestu Bologna, tak hrdému na svoju kulinársku kultúru, prinieslo posmešný názov Città dei taglieri. Čo vo voľnom preklade znamená niečo ako mesto dosiek s občerstvením.

Že vzhľadom na masívne odbavovanie turistov ponúkaný tovar nie vždy spĺňa najvyššie nároky, je zrejme v povahe veci. Práve pri emblematickej tepelne opracovanej klobáse siahajú mnohí obchodníci radi po cenovo výhodnom priemyselnom tovare. Najmä preto, že remeselná výroba mortadelly dnes takmer zanikla – s niekoľkými málo výnimkami, medzi ktoré patrí aj prevádzka Simony Scapin.

Tridsaťštyriročná žena je dcérou Silvia Scapina, majiteľa v meste známeho mäsiarstva na centrálnej Via Santo Stefano, kde nároční obyvatelia Bologne už desaťročia kupujú svoju mortadellu. „Niečo ako túžbu po expanzii môj otec nikdy nemal,“ rozpráva Scapin, „týždenne vyrobil ručne len šesť kusov mortadelly, ktoré piekol vo svojej peci.“ V posledných rokoch však dopyt neustále rástol, a tak sa dcéra rozhodla prevádzku rozšíriť.

V roku 2015 bola na periférii zakúpená budova a výroba bola presťahovaná sem. Medzitým manufaktúra vyrába v priemere 2,5 tony klobás týždenne. Zatiaľ čo veľkí hráči v odvetví zvládnu až 200 ton denne. Aj tu sa, na rozdiel od priemyselnej výroby, mieša výlučne čerstvé mäso so soľou a korením, plní sa spolu s kúskami tuku do prírodných čriev a nepoužíva sa chémia ani iné pomocné látky, ako napríklad emulgátory, múka alebo farbivá. Mortadella sa ručne obmotáva špagátom, po čom visí až 28 hodín v pochôdznej peci. Samozrejme, išlo by to aj oveľa rýchlejšie, zdôrazňuje Scapin, ale takmer všade pri výrobe potravín profitujú chuť a konzistencia z čo najpomalších procesov.

A čo pistácie? Podnikateľka sa jemne usmeje nad otázkou, na ktorú je, zdá sa, zvyknutá. „V Bologni nedávame do mortadelly pistácie a nikdy sme to ani nerobili,“ hovorí, „tie sa pravdepodobne objavili až oveľa neskôr a o niečo južnejšie v Taliansku. Tu u nás a medzi puristami sa však považujú za znesvätenie.“ V skorších časoch sa mortadella považovala za luxusný tovar a bola teda vyhradená pre bohatých a krásnych. A tak sa predpokladá, že drahé sušené plody sa kedysi pridávali, aby bola ešte ušľachtilejšia a aby sa ňou dalo dodatočne chváliť. Čisto na chválenie slúžia mimochodom aj obrie formáty, v ktorých sa mortadella často prezentuje. Na chuť totiž nemajú žiadny vplyv.

A ako sa klobása najlepšie je? Nakrájaná na tenučké plátky alebo, ako je u nás rovnako zvykom, nakrájaná na kocky? Prekvapivo na to ani v Bologni, ani nikde inde v Taliansku, ktoré je tak bohaté na pravidlá správania, neexistujú presné predpisy – robí sa tak, ako komu chutí. „Ak ju však jete spolu s parmezánom k aperitívu, potom by ste ju mali nakrájať na kocky rovnako ako syr,“ dodáva Scapin.

Okrem Mortadella Classica vyrába firma aj niekoľko ďalších variantov, ako napríklad jednu z mäsa starého miestneho plemena ošípaných Mora Romagnola; verziu s hľuzovkou a tiež jednu s ušľachtilými pistáciami zo sicílskeho Bronte – tá posledná menovaná však, ako Scapin zdôrazňuje, výlučne pre trh za hranicami mesta.

Návštevníkom Bologne odporúčame prevádzku s jedlom so sebou Mò Mortadella Lab, ktorú tu pred niekoľkými rokmi otvorilo niekoľko mladých ľudí z Apúlie, teda z pomerne vzdialeného južného Talianska. V špičkách je nával veľký a občas sa tvoria dlhé rady. Ponúkajú tu aj nezvyčajné veci, ako napríklad mortadellu z diviaka, somára alebo byvola. To všetko sa na objednávku nakrája, na želanie zabalí do okrúhlych panini s rôznou zeleninou, syrmi a omáčkami a predáva cez ulicu.

Aj v klasickej bolonskej kuchyni sa klobása rada spracováva, napríklad ako plnka do tunajších obľúbených ručne robených tortellini, ktoré sa jedia najradšej vo vývare. Alebo, ako v klasicko-meštianskom a elegantnom Ristorante Diana, ako Spuma di mortadella, teda ako mortadellová pena. Pritom nejde, na rozdiel od toho, čo by názov mohol napovedať, o pozostatok z čias molekulárnej kuchyne konca 20. storočia, ale o skutočne klasické jedlo pozostávajúce z klobásovej zmesi, ktorá je vyšľahaná s ricottou, smotanou a parmezánom a podávaná s krekrami.

Existuje však ešte lepší spôsob, ako zjesť mortadellu v Bologni. A to, že si ju kúpite buď nakrájanú natenko, alebo na kocky v mäsiarstve otca Simony Scapinovej (pritom nie je zakázané vziať si so sebou aj hektogram alebo dva prosciutta alebo salámy) a k tomu kúsok chleba alebo grissini – alebo práve ako panini u Apúlijčanov z Mò Mortadella Lab –, zájdete s tým do neďalekého Quadrilatera a predierate sa okolo turistov s obloženými doskami až k dobre ukrytému podniku vo Vicolo Ranocchi. Osteria del Sole údajne pochádza z roku 1465 a je považovaná za jednu z najstarších krčiem v Taliansku. Tam si sadnete medzi miestnych k jednému z dlhých drevených stolov, objednáte si pohár vína a vybalíte svoje panini alebo mortadellu. Pretože Osteria del Sole je osteria v pôvodnom zmysle slova, teda podnik, ktorý podáva výlučne nápoje (v skorších časoch to bolo len víno) a kde si smiete priniesť vlastné jedlo. Lepšie sa Bologna, „la Grassa“, a jej symbolická klobása asi ani nedajú zažiť. —

Adresy

Artigian Quality
Via Tranquillo Cremona, 29, 40137 Bologna
T +39/342/944 26 23
artigianquality.com

Macelleria Silvio Scapin
Via Santo Stefano, 88, 40125 Bologna
T +39/051/34 14 94

Mò Mortadella Lab
Via de Monari 1/c, 40121 Bologna
T +39/051/086 39 92
facebook.com/mortadellalab

Osteria del Sole
Vicolo Ranocchi, 1, 40124 Bologna
T +39/347/968 01 71
osteriadelsole.it

V „mortadellovej manufaktúre“ Simony Scapinovej s názvom Artigian Quality sa výlučne čerstvé mäso melie a klobása sa ručne (dole) plní do čriev a zväzuje.
© Georges Desrues
© Georges Desrues
Remeselne vyrobené klobásy sa varia pomaly a šetrne pri relatívne nízkej teplote.
© Georges Desrues
Otec Simony Scapinovej Silvio je preslávený kvalitou svojich údenín, ktoré predáva vo svojom mäsiarstve v centre Bologne.
© Georges Desrues
Vyzerá to ako molekulárna kuchyňa, ale je to dobrá meštianska klasika: Spuma di Mortadella (s pistáciami!).
© Georges Desrues
Na klasické mortadellové panini sa spravidla plní žemľa nazývaná „tartaruga“ – korytnačka.
© Georges Desrues

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!