Býčia zápasníčka
Text Michaela Ernst Fotografie: Helene Waldner
Mala dostať desaťčlennú rodinu, kuchársku šou alebo vlastnú reštauráciu. Namiesto toho jej do bytu postavili jedálenský stôl. Tým sa všetko začalo, konštatuje Andrea Händler, kabaretistka, herečka, majsterka vo výrobe šúľancov – v pre ňu typickom lakonickom tóne, ktorý divákov rozosmieva.
Stôl sám osebe nie je vtipný. Napriek tomu sa človek musí aspoň pousmiať, keď si Händler robí žarty zo seba a svojej nanovo vytvorenej meštianskej idyly: „Zrazu máte veľký byt s úverom a veľký jedálenský stôl, po akom ste vždy túžili – potom človek radšej ostane doma.“ Že to nemusí byť to najhoršie, si medzitým myslia aj jej priatelia. Jej spoločné posedenia pri paprikáši so Sigrid Hausner majú vraj kultový status. Aj inak „všetci radi zostávajú u mňa sedieť, keď naservírujem jedlo. Nikto neodchádza pred druhou hodinou ráno“.
Večere s priateľmi sa zdajú byť ritualizované podľa prísnej schémy, hoci to, samozrejme, nikto takto priamo nepovie: „Hostia prídu o 19.00 hod., vtedy je koktail alebo pivo. Potom zmiznem v kuchyni“. Na programe sú vždy tri až štyri chody – na záver býva syr, „pretože nie som na sladké, zato radšej miniem viac peňazí u svojho obľúbeného predajcu syrov na trhu Naschmarkt“. Aj tu určuje priebeh fixný ceremoniál: Do obchodu vstupuje vždy s túžbou po piatich až šiestich kúskoch na ochutnávku, odchádza z neho s jedenapolkilovým vrecom syra – „množstvá, ktoré aj tak nikto nevládze zjesť. Ale keď človek ochutná trošku tu a trošku tam...“ Na tomto mieste jej vykĺzne vzdych.
Človek to nemá ľahké ako pôžitkár. „Som Býk,“ hovorí takmer bezradne. Toto vyhlásenie pripomína jej kolegu Andreasa Vitáska, ktorý v rozhovore pre „A la Carte“ rovnako bezmocne priznal: „Som proste v znamení Býka. A ten je známy svojou záľubou v pôžitkoch.“ „Áno,“ uškrnie sa, „Andi a ja, sme podobne naladení.
O tri týždne ideme spolu jesť.“
Býk musí veľa bojovať so svojím osudom perfekcionistického hédonistu a váha zostáva večným nepriateľom v jeho živote. Keď kabaretistka začne hovoriť o jedle, po prvé – vôbec neprestáva („Však vy mi ani nedávate otázky!“), po druhé – ukazuje sa ako pedantne presná a po tretie – nechce hovoriť o chudnutí („Normálne chodím každý rok držať pôst, ale tento rok som to nezvládla“).
Takže rozprávať o jedle. Dobrý steak potom nezostane len vydareným steakom, ale analyzuje sa ako sladkosť Ildefonso. „Na povrchu má byť pekne zhnednutý a na niektorých miestach takmer chrumkavý. Vrstva pod ním patrí do poloprepečeného stavu a v strede musí zostať približne jeden až jeden a pol milimetra, v žiadnom prípade viac, naozaj surového.“
Aj príprava hovädzej polievky a la Händler neznie ako útulné varenie, ale ako prísna kontrola a absolútna koncentrácia. „Pripravujem ju už deň pred podávaním, aby sa cez noc vytvorila pekná vrstva tuku, ktorú nasledujúce ráno zozbieram. Potom vývar zohrejem ešte raz a nechám ho prejsť cez biele plátenné plátno. Takto bude naozaj krásne číry.“ Že umelkyňa pri varení polievky mieri na maximálnu redukciu, je pri tomto postupe samozrejmé.
Všetky tieto zručnosti sa Andrea Händler naučila od svojej matky. „Naučila ma, ako sa robí plnená ryba, tie najlepšie fazuľky s kôprom alebo ako pripraviť boršč.“ Svoje chutné malé tajomstvá však mama Händler prezradila až vtedy, keď sa Andrea odsťahovala z domu. „Kým sme všetci bývali pod jednou strechou, rada ma vyhadzovala z kuchyne,“ rozpráva herečka.
Tento postoj bude mať niečo do seba. Pretože aj Händler neznáša, keď ju majú počas varenia zabávať a cudzinci zapĺňajú kuchyňu (v kuchyni sa aj priatelia menia na cudzincov). „Nemôžem sa sústrediť na suroviny a zároveň sa rozprávať o niečom inom. Rada obsluhujem, takže moji hostia sa môžu pokojne zabávať v inej izbe.“
Že kulinárska vážnosť u komediantky nie je chiméra, dokázala nedávno počas jedného večera vo viedenskej reštaurácii v centre mesta „Neu Wien“, kde varila pre 40 ľudí: polievka z červenej repy s chrenovými haluškami, (spomínaná) hovädzia polievka s bylinkovými frittatami, cuketové bylinkové rizoto, morský čert so sušenými paradajkami v prosciutte, varené hovädzie mäso (Tafelspitz) a parfait zo škorice, kokosu a čokolády. Ako k tomu došlo?
Majiteľka podniku, Manuela Reicher, patrí k Händlerovej najbližšiemu okruhu. Cez ňu sa ambiciózna pôžitkárka pokúšala získať recept na vždy zaradenú polievku z červenej repy. Šéfkuchár „Neu Wien“ Martin Stanek sa na šepkanie dvoch priateliek vôbec nedíval rád a hneď prešiel do ofenzívy: „Ak vyjdem s receptom von, ako bude vyzerať protiplnenie?“ spýtal sa kuchár, ktorý je známy svojou tichou skromnosťou, prekvapivo rázne. „Pomôžem ti za to jeden večer v kuchyni,“ ponúkla Händler. A ponuka platila.
Pretože večer bol pre všetkých zúčastnených skutočným hitom, Reicher povýšila pôvodne ako jednoaktovku plánovaný nápad na pravidelný program: V máji varí hviezdna stĺpčekárka Angelika Hager alias Polly Adler, s ktorou Händler mimochodom už pracuje na svojom ďalšom kabaretnom programe. (Text pre divácky hit „Einsendeschluss“ pochádzal tiež od Hager). Ďalší odvážni diletanti, ktorí sa v blízkej dobe prihlásili do Stanekovej kuchyne: Dodo Roscic a Renate Holm.
„Naučila som sa toho večera neuveriteľne veľa,“ rozplýva sa nadšením hobby kuchárka, ktorú jej vystúpenie v „Neu Wien“ povýšilo. Napríklad ako sa dá len za desať minút vykúzliť rizoto v dokonalej podobe. Ako sa to robí, neprezradí – „napokon, tieto vedomosti som si ťažko vydrela!“. Stanek jej predviedol aj správne krájanie cibule – „a ako to tá 'chytrá pani' vyskúšala doma, už nemala žiadne nechty,“ odhaľuje Händler prekvapivú slabosť. Hlavný účel večera bol každopádne splnený: Teraz vie, z čoho sa skladá najlepšia polievka z červenej repy v meste. Na záver bol veľký potlesk od hostí. „Potrebujem to. Varila som dobre?“ hovorí v nej divadelné zviera, „na konci musí byť potlesk“.
Existuje len málo miest, pri ktorých stravníčka s jemným citom pre chuť nikdy neotvorí svoje srdce: napríklad halušky s vajíčkom pripravované partnerom Franzom – „Je to jediné, čo vie variť, a jediné, čo vôbec nemôžem vystáť. Ale všetci naši priatelia tvrdia, že Franz robí najlepšie halušky s vajíčkom na svete!“.
Ešte horšie ako „tá masa na tých haluškách“ u nej dopadá prijímanie potravy v tme. „Bola som s matkou na dovolenke v Keni. Všetko úžasné, úplne romantické, naozaj pekné.“ Na korunováciu týždňa bola bush-večera pri sviečkach. „No naozaj nie. Myslela som, že zošaliem, keď som tam mala jesť na pláži, v tme. Chcem vidieť, čo mám na tanieri!“ Händlerovej zmysel pre realizmus ťažko zaťažuje aj druhý veľký náladový činiteľ – hudba. „Ak už podkres, tak veľmi tlmený, inak som nevrlá“.
Aspoň – tak jasne kontúrovane vyžaruje spokojnosť
zriedka. Jedlo na tanieri musí byť štýlovo naaranžované, kúsok jasne rozpoznateľný. To je hudby dosť.