A-La-Carte

Prísľub (2023/1)

Jedálne lístky sú tou najkrajšou predzvesťou v štádiu hladu, občas sú vyhlásením a suvenírom, ktorý aj po rokoch vyvolá dobrý pocit.


Ľudstvo sa dá rozdeliť do dvoch skupín. Na tých, ktorí si pred návštevou reštaurácie študujú jedálny lístok online, a na tých, ktorí to nerobia. Autor Max Scharnigg je rozpoltený medzi náskokom vo vedomostiach a momentom prekvapenia, keď človek až na mieste vrhne pohľad na rubriku „Z kuchyne dobrôt“. V časopise Süddeutsche Zeitung Magazin to formuluje takto: „Jedálne lístky sú skutočné obľúbené knihy. Máloktorý text sa číta tak pozorne a v pravom slova zmysle zvedavo ako denné menu, takpovediac hladnými očami. Človek sa prechádza názvami jedál, vychutnáva si ich v mysli, skladá si jednotlivé chody a v poslednej chvíli sa kompletne rozhodne inak – preto je toto narábanie s jedálnym lístkom v skutočnosti tým najkrajším časovým úsekom.“

Takýto jedálny lístok je omnoho viac ako len zoznam jedál. Nielen obsah, ale aj forma vypovedá veľa o reštaurácii a duchu doby. Už starí Gréci a Rimania si pravdepodobne zaznamenávali jedlá na voskové tabuľky alebo papyrus, v prípade Sumerov to boli hlinené tabuľky. Z roku 879 pred Kristom pochádza zoznam surovín, ktoré sa spracovali na desaťdňovú otváraciu slávnosť kráľovského paláca v Kalhu s takmer 70 000 hosťami. Zatiaľ čo v stredoveku poradie jedál vyhlasovali takzvaní heroldi, 16. storočie sa na ríšskom sneme vo Wormse môže pochváliť prvým písomným menu, „dlhým zoznamom, ktorý [vojvoda z Braunschweigu] neraz preskúmal. V ňom mu kuchársky majster zapísal všetky jedlá a nápoje“.

Jedálne lístky v dnešnom zmysle sú neoddeliteľne spojené s vynálezom reštaurácie. Už po Francúzskej revolúcii ponúkali kuchári, ktorí predtým pracovali pre šľachtu, svoje služby ľudu, a pretože ich repertoár bol čoraz väčší, od polovice 18. storočia sa začal zaznamenávať písomne. Zatiaľ čo jednoduché podniky naďalej stavali na bridlicových tabuliach alebo ústnych informáciách, vo vyššie postavených reštauráciách sa papier stal novým štandardom. Hoci prvý jedálny lístok s cenami sa má pripisovať viedenskému rodákovi Josefovi Merinovi. V roku 1784 podal hosťom hostinca Zum Roten Apfel „kuchársky lístok s tarifami“. Sto rokov neskôr sa táto udalosť pripomenula formou jubilejnej oslavy. V čase prvej svetovej vojny sa viedenskí gastronómovia snažili obmedziť francúzsky vplyv tým, že z „šampiňónov“ spravili „ušľachtilé huby“ a z „roastbeefu“ „anglický kus stehna“. S tým je koniec: V niektorých podnikoch sa pre zjednodušenie uvádza ponuka už len v angličtine, napríklad vo viedenskom Kikko Ba, kde môžu hostia hádať, čo je to „Bing Bread“.

Iné domáce podniky na svojej webovej stránke explicitne upozorňujú na to, že ide len o príklady. Pretože sa ponuka bratov Obauerovcov denne mení, jedlá treba „chápať ako momentku“, a dodávajú: „Ak táto stránka podnietila váš apetít, splnila svoj účel.“ Iní svoje lístky online vôbec nezverejňujú, ako napríklad viedenský podnik Pramerl & the Wolf, čo je len dôsledné v prípade reštaurácie, ktorá podľa vlastných slov oslavuje „umenie vynechávania“.

Našťastie sa vynechali tie dámske jedálne lístky, ktoré sa v minulosti odovzdávali ženskej časti spoločnosti pri stole, ako aj obchodným partnerom. To, čo chýbalo, bola cena, pretože napokon bolo jasné, kto prevezme účet. V Peru sú od roku 2019 kvôli diskriminácii zákonom zakázané.

Tam, kde hostí očakáva len jedno menu, opakovane použiteľný jedálny lístok často chýba už z toho prostého dôvodu, že toto menu sa často mení. V reštaurácii Steirereck dostanete ku každému chodu na stôl malú informačnú kartičku, ktorá okrem podrobného zoznamu produktov (machovka), zdroja ich pôvodu (Michael Bauer/Stetten) a spôsobu prípravy (naložené v mandarínke a čili Chipotle) slúži aj ako druh kulinárskeho lexikónu: „Táto ľuľkovitá rastlina pôvodne pochádzajúca zo Severnej Ameriky, s malými plodmi, ktoré sú obklopené papierovými lampiónmi, má chrumkavé, aromatické, sladké plody s výraznou ananásovou arómou.“ Opäť sme sa niečo naučili! Iné reštaurácie sa uspokoja s tým, že na konci jedla odovzdajú stručné zhrnutie, ako napríklad viedenské Aend, ktorého jednotlivé chody sa volajú „Púpava & konope“, „Hríbové Kimchi & Yuba“ alebo „Hruška & šampanské“.

Nedá sa vylúčiť, že takéto kulinárske suveníry budú mať niekedy zberateľskú hodnotu, napríklad tie zo zaniknutých reštaurácií. Obzvlášť horlivou zberateľkou bola Newyorčanka slečna Frank E. Buttolphová, ktorá nazbierala celých 25 000 jedálnych lístkov, ktoré po jej smrti prešli do vlastníctva New York Public Library. Práve táto knižnica ponúka neustále rastúcu online databázu (menus.nypl.org) s historickými menu lístkami. Vďaka nim vieme o obľúbenosti korytnačej polievky, ktorú v roku 1862 podávali na slávnostnej večeri na počesť Georgea Washingtona, rovnako ako v 60. rokoch 20. storočia v newyorskom Waldorf Astoria. Kto cestoval z Európy loďou do Ameriky, mohol sa v roku 1901 tešiť na omeletu s kuracou pečeňou, obličkovú polievku a baraní chrbát, obložený mladou zeleninou a hľuzovkovou omáčkou. Cudzo pôsobia vojnové scény, ktorými boli počas druhej svetovej vojny ilustrované jedálne lístky newyorského Empire Tea Room – sponzorom bol americký výrobca automobilov.

Nikdy nie je neskoro začať s vlastnou zbierkou. V tej škatuli od topánok, ktorú autorka starostlivo uchováva, sa nachádza abstraktné farebné pole vo veľkosti DIN A4 z reštaurácie Griggeler Stuba na Arlbergu, monochromatický exemplár so záložkou a vidieckou tušovou scénou z Gut Oberstockstall a leták z autoopravovne Philipa Rachingera, ktorý na radiacu páku vytlačil chody servírované v reštaurácii Ois: „Váš kompetentný partner: P. Rachinger.“ Potom je tu ešte lístok zo starého papiera z Jola, viedenskej reštaurácie, ktorá servíruje čisto vegánske menu. Udržateľnosť v tomto prípade znamená, že lístok s obsahom semienok možno zasadiť a v ideálnom prípade z neho vyrastie kríček bazalky.

Pekný prehľad o téme ponúka zväzok Menu Design In Europe, ktorý nedávno vyšiel vo vydavateľstve Taschen, má 450 strán a váži tri a pol kilogramu. Pri listovaní zväzkom, ktorý vydali Jim Heimann a Steven Heller, je jasné, že jedálne lístky sú vždy aj výrazom ducha doby. Spojenie teľacieho hrudia s polonahou ženou, ako to v roku 1808 ukázala dublinská reštaurácia The Bailey, by bolo dnes nemysliteľné, rovnako ako „exotické“ koloniálne scény. Existujú lístky s líškami, zlatými rybkami, homármi a so secesnými kráskami ako tie z Hôtel Suisse v Pompejách,
také, ktoré pripomínajú obaly platní, komiksy a karikatúry, drevorezy a fraktúry. Autormi sú letecké spoločnosti, lodné spoločnosti a dodnes existujúce reštaurácie ako Troisgros, Dal Pescatore Santini a Eden Roc. Taktiež skvelé: zátišie z Balkan-Grill vo viedenskej ulici Brunnengasse, s horami mäsa a slivovicou. Niektoré menu lístky firmy využívali ako reklamnú plochu. Tam mesiac v splne pijúci Cointreau, inde reklama s tmavým zaklínačom hadov: „Vyfajčite po chutnom jedle Naja, najlacnejšie cigarety z orientálneho tabaku.“

Súdiac podľa ich pompézneho vzhľadu, jedálny lístok parížskej reštaurácie Les Armes de Bretagne by mohol pochádzať z francúzskeho dvora, pritom jedlá ako havajské avokádo a broskyňa Melba prezrádzajú, že ide o relikt 60. rokov 20. storočia. Rovnako z tohto obdobia pochádza rukou písaný lístok reštaurácie Cattelin v Štokholme, ktorej experimentálna estetika ide na úkor čitateľnosti. V čierno-červenom písme sú vytlačené len jednotlivé slová, od paelly až po Pâté du Chef. Niektoré prejdú ako umelecké diela, na hodvábe vytlačený lístok z francúzskeho straníckeho zjazdu, ktorý uvádza jedlá ako pošírovaný losos s majonézou a hovädzí filet so šampiňónmi, alebo tie od Svenska-Amerika-Linie v štýle Art déco, ktoré okamžite vyvolajú chuť na plavbu loďou. Niektoré skutočne navrhli umelci, napríklad Karl Schulpig, ktorý bol v 20. rokoch 20. storočia zodpovedný za grafiku berlínskeho Haus Vaterland. Do jeho konceptu patrili rôzne tematické reštaurácie, vrátane viedenského „Heuriger“ (vínnej pivnice) z Grinzingu, ktorú Schulpig ilustroval ružou a notami v trojštvrťovom takte. A nikto menší ako David Hockney navrhol veselými pastelkami lístok pre Salts Diner, v ktorom bol sám častým hosťom. Vo svetelnom kuželi lampy sú napísané jedlá ako fazuľový cassoulet, ako aj pizza s kačicou a omáčkou Hoisin.

Kto dnes chodí jesť von, nájde všetko možné. Vo viedenskom podniku Herknerin dostanete denné menu ako fotokópiu na stôl, doplnené ústnou informáciou od obsluhujúceho personálu. Aj prevádzky, ktoré dbajú výslovne na kvalitu, sa často uspokoja s jednoduchým papierikom na konci menu. Hipsterské podniky s miskami (bowls) ponúkajú svoju ponuku na svetelných boxoch nad pultom. Počas koronavírusovej pandémie niektorí gastronómovia prešli k tomu, že namiesto lístka dali na stôl QR kód, z hygienických dôvodov. Okrem toho, že tým sú diskriminovaní ľudia bez smartfónu – áno, aj takí existujú –, je takýto digitálny kód nalepený na stole opakom zmyselnosti.

Potom radšej PDF na webovej stránke reštaurácie, ktoré vychádza v ústrety nerozhodným. Tak pekné, ako môže byť spoločné ponáranie sa do jedálneho lístka, o ktorom básni úvodom citovaný Max Scharnigg, tak namáhavé je to pre ľudí, ktorí sa nevedia rozhodnúť alebo majú strach, že si vyberú nesprávne. Pretože už máloktoré jedálne lístky sú dizajnovo tak prepracované ako v minulých časoch, mohli by sme ich pre zmenu aj raz nechať zatvorené a namiesto toho sa opýtať čašníka: „Čo by ste si objednali vy?“ —

Kniha k téme:
Menu Design In Europe
Jim Heimann, Steven Heller
Pevná väzba, 25 x 31,5 cm,
3,43 kg, 448 strán, € 50,–
Vydavateľstvo Taschen, taschen.com

Reštaurácia Solmar v Lisabone už v roku 1954 na jedálnom lístku jasne ukázala, čo je ich špecialita
Aspoň dizajnovo by sme Milchbar Pinguin v Lipsku v roku 1965 zaradili aj na Západ
Slávny David Hockney nakreslil šablónu jedálneho lístka, do ktorej sa jedlá zapisovali v rámci svetelného kužeľa.
Na palube DC-14 švédskej leteckej spoločnosti to, aspoň podľa jedálneho lístka z roku 1945
poriadne žilo.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!