A-La-Carte

Skrotenie shiitake (2008/3)

V Ázii sa huba shiitake už dobrých 1 000 rokov opatruje a ošetruje podľa všetkých pravidiel umenia. Pripisujú sa jej dokonca zázračné účinky. Už niekoľko rokov vďaka neochvejnej dôslednosti jedného neúnavného človeka prekvitá v mimoriadnej kvalite aj v Dirneggu v Štajersku.


Skrotenie shiitake

Text: Elisabeth Ruckser Fotografie: Manfred Klimek

Keď navštívite Thomasa Pfistera na jeho malej farme v najvýchodnejšom kúte Štajerska, občas budete potrebovať tehlu pod koleso auta, aby sa zaparkovaný voz na strmom prístupe náhodou nepohol sám. Všade navôkol množstvo lúk a lesov, jablone, detská hojdačka, kačacie kŕkanie, bekanie oviec a rodinná idylka. Dokonca aj štátna cesta o kúsok nižšie v údolí, ktorá sa pri zavedení diaľničného mýta pre kamióny zrazu stala tonážou zaťaženou obchádzkovou trasou A2, sa časom upokojila a pokojne leží na slnku. „Pravdepodobne si všimli, že sa to neoplatí, pretože hore kopcom a dole kopcom to jednoducho zožerie príliš veľa paliva,“ hovorí Thomas Pfister s úsmevom.
Už štyri roky sa naplno venuje pestovaniu húb a na bývalej farme starých rodičov neďaleko Pingau produkuje tie najlepšie huby shiitake, hlivy kráľovské, hlivy ustricovité, plamienky & spol. Zásobuje špičkových gastronómov, akým je Christian Petz z „Palais Coburg“, alebo veľkoobchod s biopotravinami AL-Naturkost. Toho druhého najmä z praktických dôvodov, pretože v blízkom Hartbergu je možnosť dodávky. „Ako sa to začalo? Hotovým produktom zo záhradníctva,“ spomína na časy spred dobrých 20 rokov. Ale vtedy študovaného ekonóma táto téma chytila a už nepustila. „Okrem toho som pri hľadaní húb v lese nikdy nič nenašiel, prišiel som s tromi hubami a môj brat našiel v tom istom kuse lesa o hodinu neskôr šesť kíl. To mi bolo jednoducho hlúpe.“
Keď sa po skončení štúdia vo Viedni vrátil do Štajerska, rozhodnutie padlo čoskoro: pestovanie húb najprv síce len popri inej práci, ale predsa profesionálne a nie len ako hobby. „Prvé pokusy som robil v tlakovom hrnci.“ Bola to nika, ktorá sa zdala byť ideálna pre podnik, ktorý začínal s malým pozemkom a finančnými prostriedkami. „Skúsenosť je pri pestovaní húb všetko,“ hovorí Thomas Pfister aj dnes a potenciálnu konkurenciu preto sleduje celkom pokojne. „Už som videl mnohých začať a zase skončiť.“ Dodatok: „A prísť o veľa peňazí.“ Neúspechy sú pri pestovaní húb nevyhnutné a táto zvláštna bytosť, huba, sa nedá skrotiť alebo pochopiť len s nakúpeným know-how.
Z biologického hľadiska je huba samostatný druh – nie zviera a nie rastlina. Pfister: „Neobsahuje chlorofyl a neprodukuje kyslík, ale oxid uhličitý ako my ľudia.“ Dýcha teda, dalo by sa povedať, a je to komplikovaný spoločník. Nesmie mu byť príliš teplo, ani príliš chladno, jedna potrebuje veľa sacharidov v potrave, druhá chce viac bielkovín, a tak ďalej. Ale ktorý druh ako ošetrovať, patrí k tým empirickým hodnotám, ktoré si Thomas Pfister rokmi namáhavo osvojil. „Len pri hlivách kráľovských som experimentoval dobrých sedem rokov, kým to bolo ono.“
Pritom pestovanie týchto chránených plodín znie teoreticky celkom jednoducho. Vezmete takzvanú hubovú sadbu (ktorú možno dostať hotovú v rôznych kvalitách, len úplne odhodlaní ľudia ako Thomas Pfister si ju vyrábajú sami z čistých kultúr a príslušných živín) a zmiešate ju s príslušným substrátom, ktorý slúži hube ako potrava. Potom počkáte, kým huba osídli substrát a nastane takzvaná tvorba plodníc – to, čo sa potom zbiera ako huba. Potiaľto, také jednoduché. Tajomstvo kvality a chuti spočíva predovšetkým v substráte. „To je aj rozdiel oproti divej hube, ktorá rastie na lesnej pôde,“ vysvetľuje k tomu aj odborníčka na výživu Rosemarie Zehetgruber z gutessen-Consulting. „Na jednej strane to síce znamená, že pestovaná huba nie je vystavená žiadnej záťaži, napríklad ťažkými kovmi alebo žiarením. Ale na druhej strane v tom spočíva, najmä v konvenčnej produkcii, aj riziko. Pretože v niektorých krajinách sú povolené dosť podivné veci, a potom sa huba živí napríklad slamou, ktorá bola ošetrená chemickými regulátormi rastu alebo pesticídmi.“
Aj u Thomasa Pfistera – jeho podnik mimochodom pracuje od roku 2007 podľa kontrolovaných biologických smerníc – je substrát niečím ako jeho tajný recept, ktorého zloženie v detaile neprezradí. Toľko predsa len prezradí: Bioobilie sa zmieša s pilinami – samozrejme z neošetreného dreva – v pomere asi 20 ku 80. V každom prípade to nesmie byť ihličnaté drevo, pretože živica funguje ako prirodzený fungicíd. Následne sa zmes zmieša s vodou, úplne podľa citu, ako pri dobrom varení. „Siahnem tam a viem, či je to dostatočne vlhké alebo nie.“ Huby shiitake napríklad potrebujú obzvlášť vysoký podiel pilín, a najlepšie z kvalitného tvrdého dreva listnatých stromov ako dub alebo buk.
Následne sa substrát musí sterilizovať, aby sa zabránilo tvorbe nežiaducej plesne. „Robíme to výhradne parou a samozrejme nie chémiou.“ Potom sa substrát zmieša s hubovou sadbou pod prúdom sterilného vzduchu v čistom priestore. Všetko spolu sa zataví do špeciálnych plastových vrecúšok, ktoré však musia byť vybavené filtrom, aby huba mohla v pokoji dozrievať, ale pritom aj „dýchať“. Počas nasledujúcich 15 týždňov má podhubie čas rásť a živiť sa rozloženou drevnou a obilnou celulózou. Potom príde prerastený hubový blok do zbernej miestnosti, kde pri teplote 16 až 20 stupňov a vlhkosti vzduchu 95 až 100 percent začne vytvárať plodnice, ktoré sa podľa druhu dajú zozbierať v priebehu nasledujúcich siedmich až desiatich dní. „Samozrejme existujú aj metódy, ktoré fungujú rýchlejšie, ale to je práve to rozhodnutie: Chcem lacnú hubu alebo chcem dobrú kvalitu?“
Hube shiitake sa mimochodom pripisuje aj množstvo zdravotných pozitívnych účinkov na náš organizmus. Odborníčka na výživu Zehetgruber k tomu: „Obsahuje veľmi veľa takzvaných bioaktívnych látok, ktoré pôsobia rovnako imunitne posilňujúco ako protizápalovo, znižujú cholesterol, a dokonca preventívne proti rakovine.“
V čínskej náuke o výžive hrá odjakživa veľmi významnú rolu, ako vie aj špičková kuchárka Martina Willmann. „Zaoberala som sa tým a dnes používam shiitake oveľa častejšie ako kedysi – pretože je zdravá, ale samozrejme aj preto, že chutí veľmi dobre a korenisto.“ Aj ona radšej siaha po rakúskych produktoch než po dovážanom tovare, tam sa našťastie zmenilo aj povedomie a nároky spotrebiteľov.
„Treba si len uvedomiť, ako dlho trvá, kým sa k nám dostanú napríklad tieto huby z Ázie,“ je presvedčený aj Christian Petz z „Palais Coburg“. Práve shiitake síce vydrží pomerne dlho, ale nakoniec aj tak ztvrdne a stane sa nepoužiteľnou. Huby zo zbernej miestnosti Thomasa Pfistera sa naproti tomu zbierajú, chladia a superčerstvé prepravujú do cieľa.
Zoznámenie producenta húb Pfistera s Christianom Petzom mimochodom pochádza ešte z jeho čias v „Meinl am Graben“. Vtedy totiž Pfister choval aj sliepky. „Sulmtalské a dirneggské lúčne kura, ako sme ich volali.“ Osem až deväť mesiacov zvieratá pomaly rástli u neho na lúke a ohlas gastronómie bol viac než pozitívny. Potom však prišla vtáčia chrípka a na vybudovanie príslušných kurínov pre zvieratá nebol podnik jednoducho dosť veľký. „To by som nezvládol, ale dnes som za to celkom rád,“ hovorí Thomas Pfister pri spätnom pohľade, „pretože medzitým mnohé prechodné ustanovenia, ktoré vtedy existovali pre malé podniky, ako je ten náš, padli – už len stavebné predpisy, ktoré treba dnes splniť, robia z toho absolútne nerentabilnú záležitosť.“ Úplne bez zvierat to však dnes u Pfisterovcov nejde: sú tu bežce indické, ktoré sa majú postarať o slimáky, a takzvané kamerunské ovce, srstnaté ovce veľké ako kozy, ktoré stoja na ovocných sadoch ako „kosačky na trávu“.
Pestovanie húb samotné teraz začína pomaly, ale isto prinášať plody. Podnik sa postupne rozširuje, dopyt je veľký. Len nedávno Thomas Pfister postavil novú parnú komoru, aby mohol sterilizovať vo väčších množstvách. Hubový substrát na vlastné pestovanie posiela rovnako ako hotové huby prakticky krížom cez celé Rakúsko, to funguje poštou veľmi dobre. Pretože aj keď Rakúšania inklinujú skôr k „divokým“ hríbom, kuriatkam alebo pestovaným šampiňónom: „Keď si u mňa niekto raz kúpil huby, potom už v supermarkete žiadne nekúpi.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!