Čokoládu pri dezerte nenájdete. Pritom názov Milka je prinajmenšom v Rakúsku zrejme naveky v prvej reflexii spojený s populárnou značkou čokolády. Názov pekného butikového hotela spolu s reštauráciou však pochádza z krstného mena predchádzajúcej majiteľky.
Slovinskí investori kúpili starý penzión v čase covidu a luxusne ho prestavali na šesť izieb vrátane gurmánskej reštaurácie. Každá textília, každý kus zariadenia je ručne vybraný a vždy zvolený nielen podľa estetických a funkčných aspektov, ale aj v zmysle udržateľnosti. Plast má do týchto priestorov dôsledne zakázaný vstup. Zodpovedne lokálne orientovaná je aj kuchyňa. Každá použitá ingrediencia je preskúmaná z hľadiska pôvodu a obalu. To znamená, pokiaľ možno biodynamické pestovanie a sklo namiesto plastu pri balení. Medzitým to s dodávateľmi funguje, veľa zeleniny pochádza z vlastnej záhrady.
Slovinsko je bohaté na regionálne produkty. To sa ukazuje v 20-chodovom degustačnom menu, ktoré okrem bohatej sezónnej zeleniny a ovocia pracuje aj s prekvapivo veľkým množstvom mliečnych výrobkov, húb, sladkovodných rýb a diviny. Každý tanier je veľmi prepracovaný, odkazuje buď na regionálne receptúry, alebo na čo najlepšie spracovanie hlavnej suroviny. Moderná technika pri príprave je pritom samozrejmosťou, rovnako ako mnohé prísady, ktoré prešli procesom fermentácie. Z letného menu ostali v veľmi dobrej pamäti kombinácie ako paradajky s červeným bobuľovým ovocím a údenou smotanou alebo cuketa s mandľami a bazalkou. Nechýbala však ani perfektne obalená bravčová hlava s pórom a fermentovaným zelerom či hlavátka s včelím peľom a figou.
Vždy jeden člen kuchárskeho tímu Milka prezentuje hosťom každé jedlo pri stole. Ide aj o veľmi pozoruhodné, nikdy predtým nepočuté detaily; napríklad keď sa pri jednom z prvých amuse-bouche hovorí o použitej tuku z brucha pstruha do piškótového cesta. Tuk sa tu získava aj z medveďa, konkrétne ako mäsová omáčka v kombinácii s cviklou dusenou v dyme zo smrekových konárov, olejom z figových listov a trochou kaviáru. Za výnimočný a nezvyčajný možno označiť sprievodný nápojový program v Milke. Človek si vyberá buď z prevažne slovinských naturálnych vín, alebo z domácich štiav. A potom je tu aj ponuka párovania, ktorá sa nazýva „Náš príbeh“ a okrem vína ponúka aj koktaily, alpské saké zo Salzburgu, pivo a iné nápoje. Naozaj vzrušujúca, obohacujúca záležitosť.
Vzhľadom na rôzne pracovné zastávky Davida Žefrana v renomovaných reštauráciách v Škandinávii (okrem iného v Frantzén) sa Milka v niektorých opisoch a reštauračných sprievodcoch zaraďuje do škatuľky severskej kuchyne (Nordic Cuisine). Vzhľadom na polohu v trojuholníku Rakúsko-Slovinsko-Taliansko je to trochu mätúce a v skutočnosti je kategória alpská kuchyňa (Alpine Cuisine) zrejme výstižnejšia. Žefranovi sú však takéto zaradenia aj tak jedno. „Od začiatku robím reštauráciu, v ktorej by som chcel byť sám hosťom.“
Sám Žefran sa k špičkovej gastronómii dostal až cez mnohé obchádzky. Vyštudoval sociológiu, potom pracoval ako DJ. Z tohto obdobia pochádza aj playlist hudby v reštaurácii, ktorý si, samozrejme, zostavuje sám. Boli to potom rôzne kuchárske práce v Slovinsku, ktoré priviedli Davida Žefrana k chuti a k súčasnej kariérnej dráhe. Dve michelinské hviezdy pre samouka, to je naozaj výnimočné.
To, ako veľmi sú v Milke blázni do varenia a produktov, sa ukazuje aj pri raňajkách. Na stôl prichádza zdanlivo nekonečný rad ponúk, veľa z toho čerstvo pripraveného v kuchyni. Pravdepodobne najväčšia konkurencia pre Davida Žefrana a tím Milka číha hneď za dverami. Pohľad na jazero Jasna a horskú panorámu je farebne taký podmanivý, že sa ho človek nevie nabažiť. Modro-zelené farby sú jednoducho magické. Pokiaľ ide o skoršie obvyklé turistické sezóny, David Žefran očakáva zmenu perspektívy. „Kranjska Gora leží v nadmorskej výške 800 metrov, tam si už nemôžeme byť takí istí snehom na zimnú sezónu.“ Aspoň fine-diningový biznis sa zdá byť na bezpečnej strane.