Zdá sa, že zlatá cesta k vyššej kvalite života pri stravovaní mimo domu bola nastúpená.
Ústredným bodom sveta moderných médií je manažment obsahu. Kto určuje témy, kde sa vedú relevantné debaty?
Posledné vydanie A la Carte opäť zatienilo konkurenciu a vytvorilo takzvanú „It-tému“ viacstranovým článkom na tému: „Fotografovanie vlastného jedla v reštaurácii mobilom – áno alebo nie?“
Trochu oneskorene, ako je naším zvykom, sa však chceme stať aj my súčasťou tohto diskurzu.
Niet pochýb o tom, že v lepších podnikoch si pozornosť ako kultúrny fenomén zaslúži skutočnosť, že veľká časť hostí visí nad taniermi ako agenti v špionážnych filmoch studenej vojny vyzbrojení mikrofilmovými kamerami.
Za neopodstatnené však považujeme obavy, že šírenie neprofesionálnych fotografií jedál by mohlo poškodiť povesť daných reštaurácií, veď dnes už aj ten najjednoduchší mobil z materskej školy disponuje autofokusom, automatickým vyvážením bielej, procesorom riadeným farebným gradingom a editačnými aplikáciami, s ktorými sa dajú skupinové fotky z rodinných stretnutí premeniť na trojrozmerné mimozemské kongresy a naopak.
Z tohto pohľadu možno skôr očakávať fotografie jedál šírené cez internet, ktoré pôsobia rovnako bizarne dokonale ako módne fotografie, na ktorých sa zdá, že modelky majú o šesť stavcov navyše a antigravitačné pole okolo pŕs.
Ak teda jedlá na spoločenských fotografiách z „Marchfelderhofu“ začnú vyzerať lákavo, bude jasné, že odbila posledná hodina.
Možno mnohí kuchári veria poverám, ktoré údajne pestujú prírodné národy, že s každou fotkou sa kradne kúsok duše. Viera, ktorú navyše priživuje pohľad na často fotografovaných kuchárov, ako napr. Andi a Alex.
V tejto súvislosti by sme chceli pridať jeden nález, o ktorom si myslíme, že dokáže vyriešiť problém s fotografovaním od koreňa. Citujeme z Kronenzeitung:
Reštaurácia dáva hosťom zľavu, ak odovzdajú svoj mobil
Los Angeles. „Eva Restaurant“ v Los Angeles ponúka svojim hosťom špeciálnu zľavu. Ak odovzdajú mobil čašníkovi, dostanú 5 % zľavu. „Pri jedle by človek mal zabudnúť na každodenný stres,“ hovorí šéf reštaurácie.
No prosím.
Samozrejme, fotofóbni reštauratéri by mali pre istotu ponúknuť ďalších 5 % zľavu aj tým, ktorí sa navyše zrieknu nosenia fotoaparátov bez funkcie telefónu (áno, áno, stále existujú!).
A zdá sa, že aj takto bola nastúpená zlatá cesta k vyššej kvalite života pri stravovaní mimo domu. Podľa nášho názoru by sa ďalej malo uvažovať o nasledujúcich zvýhodneniach:
• Neobjednanie si prestížnych vín, ktoré sú ešte roky vzdialené od svojej prvej zrelosti: –10 %
• Zrieknutie sa reklamácií korku z čistej namyslenosti: –10 %
• Upustenie od tykania majiteľovi a kuchárskemu tímu vo wagnerovskej opernej hlasitosti, aby tak celý podnik informovali o svojom výnimočnom postavení: –30 %
• Neporovnávanie chodov nahlas s podobnými v špičkových podnikoch na piatich kontinentoch: –10 %
• Vyhýbanie sa somaticky chúlostivým témam konverzácie (umelý vývod hrubého čreva, kandidatúra Stronacha, anekdoty zo swingers klubu): –10 %
• Žiadne objednávanie unavujúcich úprav jedál („Entrecôte, ale bez mäsa“ príp. „Gorgonzolové gnocchi medium rare, prosím!“): –20 %
• Zdržanie sa poskytovania konštruktívnych návrhov na chuťové zdokonalenie jednotlivých chodov kuchárovi alebo kuchárke pri záverečnom kole zdvorilosti: –10 %
Ako možno ľahko zistiť, ten, kto je dostatočne disciplinovaný, aby dodržal všetky obmedzenia, by mohol odísť z podniku so ziskom 10 % z hypotetického celkového účtu.
Fotografovanie tejto sumy pred dverami mobilom a zverejnenie na Facebooku by malo byť útechou za utrpené odriekania.