Naozaj tučné
Text: Florian Holzer Fotografie: Luzia Ellert
Príjemná osteria na okraji Turína, niekedy pred asi desiatimi rokmi.
Ako aperitív ľahko opečený, ešte teplý biely chlieb namočený v nádhernom olivovom oleji, na ktorom sa na tenko nakrájaná, biela, slano-korenistá slanina rozplýva do sklovitej priehľadnosti a spája sa s ovocnou ostrosťou rastlinného tuku. Chuťová explózia. Dialóg o tuku, čistá energia, nosič chuti, ktorý sa takpovediac nesie sám, provokácia.
Čo bolo vtedy sotva predstaviteľné, sa udialo pomerne rýchlo, totiž že biela, slaná slanina sa v dych vyrážajúcom tempe stala fetišom gurmánskych znalcov tejto krajiny. Slanina, tento rustikálny, neobľúbený, len ako podiel tuku v dobrej saláme alebo ako výdatná nátierka na chleba na machom obrastenej horskej chate tolerovaný odpadový produkt výroby šunky a bravčovej panenky, bola zrazu kultom, bola rovnako tenko krájaná ako draho platená. Kto jedol novú kultovú slaninu, ten ukázal, že vlastní tajné vedomosti o tom, čo sú tie skutočne dobré veci. Odpor širokých vrstiev obyvateľstva voči bielemu, slanému bloku tuku nás len utvrdil, tak ako to bolo o pár rokov neskôr s rôznymi vnútornosťami a tak ako to momentálne zažívame s opätovným objavením vínneho slimáka – drzé je dobré.
Pričom treba samozrejme povedať, že už samotný názov talianskej slaniny bol a je hudbou: Lardo di Colonnata, to sa rozplýva už pri vyslovení. A príbeh za tým tiež nie je práve ten najhorší: Extrémne tvrdo pracujúci mramoroví robotníci svetoznámych lomov v Carrare, v ktorých si už Michelangelo nechal lámať svoje bloky napríklad pre Dávida, vyvinuli v priebehu storočí špeciálne, obzvlášť kalorické občerstvenie, totiž chrbtovú slaninu, ktorá zrela niekoľko mesiacov so soľou a bylinkami v mramorových korytách. Drobné, len cez úzku cestu dosiahnuteľné sídlo, v ktorom sa to odjakživa tak robilo, sa volá Colonnata; ošípané, ktorých chrbty boli a sú na takéto spracovanie dosť tučné, nesú meno Cinta Senese, rastú pomaly a sú toskánskym pôvodným plemenom, ktoré už samozrejme takmer zmizlo; bylinky – šalvia, rozmarín, tymián, bobkový list, borievka a čo všetko iné nájdete v apuánskych horách – pochádzajú z bezprostredného okolia; mramor, z ktorého sú korýtka, v ktorých Lardo zreje aspoň šesť mesiacov, je hrubopórovitý, potiera sa cesnakom a v období zrenia do istej miery vstupuje s bravčovým tukom do symbiózy – to znamená, kameň sa stáva mastným, jasné, ale slanina na druhej strane získava nádych mramoru. A presne to je zázrak z Colonnaty.
Existuje aj iný príbeh, ktorý má dokonca niečo spoločné s Rakúskom, totiž že povstalci počas nepokojov proti vtedy v Toskánsku vládnucim Habsburgovcom v roku 1849 sa skrývali v horách a zabezpečili si prežitie ukladaním slaninových koží, ale to bude skôr zúfalý pokus získať z pochúťky politický komponent. Ktorý, samozrejme, v roku 1996 aj tak získala, keď brigády talianskej potravinovej polície vtrhli do výrobných prevádzok Larda v Colonnatte, aby zabránili výrobe tejto slaniny za „nehygienických“ alebo v každom prípade európskym normám nezodpovedajúcich podmienok. Povstanie, ktoré sa potom prehnalo Talianskom, bolo prvým veľkým vzopretím vo veci potravinovej identity v Európe a vošlo do dejín ako „Lardo-škandál“, hnutie Slow Food zažilo následne enormný záujem a následne vytvorilo takzvanú „Archu chutí“, v ktorej boli zhromaždené produkty, ktoré sú z rôznych dôvodov ohrozené zánikom. Rýchlo vykonané vyšetrovania potom dokázali, že spôsob zrenia so soľou a bylinkami natretých kvádrov slaniny v cesnakom natretých mramorových korytách samozrejme neprináša vôbec žiadne zdravotné riziká – víťazstvo remeselného fajnšmekerstva nad štandardizovaným potravinárskym priemyslom.
Že to malo vplyv aj na Rakúsko, je rovnako samozrejmé ako potešujúce: v roku 1999 začal Anton Krispel z Hofu pri Stradene experimentovať so zrením slaniny vtedy pred vyhynutím ohrozeného plemena ošípaných „preštínskeho mangalického prasaťa“. O Lardo di Colonnata vtedy ešte ani nevedel, hovorí, na skladovanie v kamenných nádržiach prišiel napriek tomu, hoci nie v mramorových, ale v regionálnych čadičových kameňoch z juhovýchodnej štajerskej vulkanickej krajiny. „Neusetzer“ sa veľmi skoro stal mimoriadne silnou značkou, mangalické prasa zažilo a zažíva momentálne konjunktúru, aká nemá obdoby, ktorá vedie k tomu, že sa zrazu dá všetko celkom dobre predať, kde je napísané Mangalica. Že zvieratá spracované na tento účel už medzitým samozrejme nie sú vždy chované v súlade s ich potrebami a tiež nie vždy v Rakúsku, je žiaľ druhá strana explodujúceho dopytu. Krispelove ošípané – medzitým okolo 250 kusov – žijú v každom prípade na farmách v regióne, porážku vykonáva malý podnik v blízkosti.
Richard Triebaumer z Rustu robí naproti tomu všetko sám. Jeho 50 mangalických ošípaných rýpe pôdu jeho vlastných ovocných sadov neďaleko Neziderského jazera, bylinky a čili papričky pre jeho Lardo pochádzajú z vlastnej záhrady, Triebaumer poráža a spracováva sám, krmivo pre zvieratá pochádza z veľkej časti z vlastných zariadení – napríklad jadrá tekvíc alebo drienky, ktoré sa spracúvajú na tekvicovú masť, resp. drienkový džem. Triebaumer nenecháva svoje Lardo zrieť otvorene, ale pod vákuom, čo kusom zachováva ich žiarivo bielu farbu a určitú čerstvosť a stará sa o neuveriteľne skvelú optiku – bylinky, čili papričky a kvety na snehobielej slanine majú niečo z japonských umeleckých papierov –, ale samozrejme so sebou prináša aj vyšší obsah vody. Lardo mimochodom nebolo skutočným cieľom chovu mangalíc Richarda Triebaumera, ale skôr masť. vyučený kuchár hľadal plemeno ošípaných, ktoré dosiahne čo najviac tuku, aby z neho vyrábal svoje nebesky dobré kreatívne masti (paprika-limetka!). Biele mangalické prasa so svojím 60-percentným podielom tuku sa na to hodilo a na Lardo potom jednoducho zostalo aj dosť.
Vedľajším produktom to bolo aj pre Romana Thuma, ktorý pred asi štyrmi rokmi začal so spracovaním mangalických ošípaných, hoci bol spočiatku skôr zainteresovaný na šunke. „Len som mal z 200-kilovej prasnice zrazu sto kíl slaniny“, spomína majster šunkár. Tak sa robili oškvarky, plnila masť a – Thumov starý otec platí aspoň za vynálezcu paprikovej slaniny – začalo sa so zrením kvádrov slaniny, ktoré v aktuálnom mangalickom boome samozrejme nachádzajú veľký ohlas.
Iný je prístup Karla Schardaxa k téme slaniny, jemu ide v jeho Bio-Noah-projekte už 15 rokov primárne o zachovanie domáceho kultúrneho dedičstva, a to ako vo forme šľachtenia a zachovania starých plemien ošípaných ako Mangalica a Turopolje (pôvodne z Chorvátska pochádzajúce, staré, stredoeurópske plemeno ošípaných, ktorého posledných šesť zvierat sa podarilo zachrániť počas vojnového chaosu v roku 1994 a odvtedy sa v prísne kontrolovanom programe vytvárajú nové šľachtiteľské línie), tak aj vo forme hornorakúskej slaniny z vedra. Pomalý rast počas aspoň 18 mesiacov, kŕmenie výlučne pasením, teda tráva a na jeseň žalude, okrem toho obilniny, zemiaky, topinambur a seno sú predpokladmi jeho mimoriadne dobrej slaniny, ktorá sa svojou mimoriadne pevnou, jadrovou, mramorovou konzistenciou talianskemu originálu už veľmi blíži.
Že sa človek za pár rokov dostane k tomu, čo Taliani ovládajú po stáročia, sa nedá očakávať, výsledky sú však zatiaľ udivujúce až nadšené. Ak náklonnosť k tučným ošípaným neustane ani v budúcnosti, v čo treba dúfať, nová rakúska slaninová kultúra je už nezastaviteľná.
Degustácia – Mangalica verso Italia
Nasolená slanina nie je sama osebe žiadna nová vec, ale naopak jedna z najstarších foriem, ako udržať vzácny bravčový tuk trvanlivým. Že sa bielej vrstve tuku z prasaťa opäť venujeme s veľkým záujmom, to je v časoch diétnej hystérie, zoštíhľovacieho šialenstva a porúch príjmu potravy však malý zázrak. Svoj začiatok vzal víťazný ťah slanej radikálnej slaniny v Colonnatte v Toskánsku, kde sa vyrába (medzitým opäť) svetoznáme Lardo di Colonnata, a vyvolal slaninový boom nielen v celom Taliansku, ale aj v Rakúsku, kde sa predovšetkým prastaré a obzvlášť tučné plemená ošípaných ako Mangalica a Turopolje ponúkali na takéto využitie.
Porota A la Carte – tentoraz zložená zo slobodnej autorky a gurmánky Niny Kaltenbrunner, diplomovanej somelierky a odborníčky na marketing vína Dagmar Gross, bývalého šéfkuchára Palais Coburg Christiana Petza (97 bodov, na dočasnom odpočinku), aktuálneho šéfkuchára „Novelli“ Konstantina Filippoua (81 bodov), someliera a spolumajiteľa vínneho bistra „Aubergine“ Michaela Wiesingera ako aj šéfredaktora Christiana Grünwalda a Floriana Holzera z A la Carte – degustovala 18 rôznych Lard a druhov slaniny vyrobených na spôsob Lardo z Talianska, Viedne, Korutánska, Dolného Rakúska, Horného Rakúska, Burgenlandu a Štajerska. Degustácia sa konala pod profesionálnou starostlivosťou v reštaurácii „Zum Schwarzen Kameel“.
1. Lardo di Colonnata 7,8
Lardo medzi Lardami: jemný, tmavočervený prúžok mäsa, štyri až päť centimetrov mastnej nádhery, veľa soli, perfektne zladené koreniny, mramorový lesk, krehký zhryz. Toto Lardo najviac zodpovedalo predstave Larda, a to nielen preto, že je klasikou, ale pretože tu jednoducho všetko sedí. „Krásny, zrelý bravčový tón, ako talianska
Saláma, veľmi slaná“, „krásna konzistencia, klasické koreniny“, „opticky pekná, jemný zhryz“, „ukazuje čerstvosť a krémové tóny“, „veľmi, veľmi dobré“.
Alimentari di Giancarlo, Billrothstraße 41, 1190 Viedeň, Tel.: 01/369 52 20, € 28,–/kg
2. Wolf, Lardo di Sauris 7,0
Prekvapivý druhý, ktorý porotu postavil pred rozhodovací problém, pretože táto nepochybne prvotriedna slanina dala rozpoznať ako údené tóny, tak aj silné borievkové arómy, čo jej dodalo – nádherný – alpský charakter. „Skvelá slanina, veľmi tirolská. Lardo?“, „alpské koreniny, veľmi dobrá konzistencia, príjemná“, „borievka“, „bylinkový čaj, dobre podarená, atraktívna, vysoká úroveň“, „optika slaniny na desiatu“, „údená, ale dobrá“.
Daniels Feinkost, Naschmarkt 48–50, 1060 Viedeň, Tel.: 01/586 13 61, € 42,50/kg
3. Lardo di Molise 6,0
Lardo z južnej oblasti Apenín
Molise, vzhľadom a silou veľmi podobné klasickému Lardo di Colonnata, aj použité bylinky a arómy by sa mali zhodovať. „Ružový lesk, celkom málo soli a tým neutrálna, aj málo korenistých aróm, pripomína bielu čokoládu“, „jadrová, dobrá konzistencia, jemná“, „čistá, neutrálna“, „krásny zhryz, dobrá konzistencia“, „tymián v popredí“, „veľmi jednoduchá“.
Alimentari di Giancarlo, Billrothstraße 41, 1190 Viedeň, Tel.: 01/369 52 20, € 25,–/kg
4. Korutánske Lardo z domáceho prasaťa, 2 mesiace zreté 5,9
Najlepšie rakúske Lardo pochádza – veľmi na prekvapenie – nie z mangalického prasaťa, ale bolo nakrájané z chrbta korutánskeho domáceho prasaťa. Roman Fenz ponúka svoje Lardo v dvojmesačnom a v deväť mesiacov zretom variante, rozdiel oboch produktov rovnako udivil. „Vanilka, jemné piškótové tóny, pôsobí veľmi taliansky“, „krásny zhryz, dobre korenené“, „jemne korenené, animujúce“, „krémová vôňa, nové korenie, zdôraznene slané“.
Roman Fenz, Bichlweg 6, 9500 Villach, Tel.: 04242/36 103 10, € 16,–/kg
5. Lardo biele 5,5
Lardo-variant s trochu upraveným zložením korenín a byliniek a tiež oveľa hrubšie, než je človek zvyknutý od klasického Lardo di Colonnata. „Neutrálna, málo soli, trochu vodnatá“, „čistá, harmonická“, „krásne biela, krémová, dobrá konzistencia“, „skôr neutrálna, celkom chrumkavá textúra, ale aj trochu vláknitá“, „veľmi jemná“.
Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň, Tel.: 01/532 33 34-0, € 29,90/kg
6. Mangalické Lardo 5,3
Jeden z top produktov z rakúskej produkcie: žiarivo biela mangalická slanina v občas udivujúco veľkých kusoch, vákuovo zretá, vďaka pestrým a v celku použitým bylinkám opticky extrémne príťažlivá. „Pôsobí mlado, sviežo a rozplývavo, celkom vlastná bunková štruktúra, výrazné čili tóny“, „veľmi tučná, rozplývajúca sa, paprikové a tymiánové tóny“, „dobrá, čistá chuť“, „sklovito lesklá, horko-korenistá, podstatne chrumkavejšia, než vyzerá, napriek tomu takmer-Lardo“.
Richard a Beate Triebaumer, Rathausplatz 4, 7071 Rust, Tel.: 02685/204 38, www.triebaumerrichard.at, € 35,–/kg
7. Lardo di Colonnata 5,0
Excelentné Lardo di Colonnata trochu širšieho druhu, teda relatívne veľa „červeného“ podielu. „Krásna konzistencia, celkom jasné bravčové arómy“, „jemná, klasické koreniny“, „krásna optika, jasný bravčový tón“, „bravčový bok“, „krásna konzistencia, veľmi bravčová“, „pôsobí mlado“.
Zum Schwarzen Kameel, Bognergasse 5, 1010 Viedeň, Tel.: 01/533 81 25, www.kameel.at, € 29,–/kg
8. Slanina z vedra 4,9
Slanina, ktorá pochádza z mangalických alebo turopoljských ošípaných a podľa tradičnej hornorakúskej metódy zreje vo vedre s Ausseer prírodnou soľou a vlastnou zmesou byliniek. „Skvelá slanina, pevná na zhryz, dymové tóny, veľmi harmonická“, „krásne koreniny, dobrá konzistencia, dobrá slanina na desiatu“, „rozplývavá“, „pôsobí typicky rakúsky, ale veľmi dobre“, „jadrová, klasická, pekná“, „jednoduchá, ale dobrá“.
Bio Noah, Karl Schardax, 4644 Scharnstein, Tel.: 0680/ 206 87 91, www.bio-noah.at, € 29,–/kg
9. Waldviertelská slanina 4,8
Nie menej ako 18 mesiacov podľa „Lardo-metódy“ zretá slanina z Waldviertelu, užšia ako väčšina zástupcov v degustácii. „Bergamotové tóny, trochu sivastá, čudný zhryz“, „stará“, „trochu zelená“, „veľmi pevná textúra“, „veľmi jadrová, tupá“.
Waldviertler Viktualien, Moorbad Harbach 3, 3971 St. Martin, Tel.: 02856/273 60, www.waldviertlerviktualien.at, len na želanie zákazníka
10. Neusetzer jemná, 9 mesiacov zretá 4,2
Slanina rakúskeho Lardo-pioniera Antona Krispela, nakrájaná z mangalického chrbta, deväť mesiacov zretá v čadičovej vani. „Rozplývajúca sa, ostro korenená, koreniny v popredí“, „sklovitá, intenzívna zmes korenín, tuk vyteká“, „prekorenená“, „vianočný tón“, „konzistencia od krémovej po húževnatú“.
Anton Krispel, Neusetz 29, 8345 Hof bei Straden, Tel.: 03473/78 62, www.krispel.at, € 25,–/kg
10. Mangalická slanina s bylinkami 4,2
Najmladší produkt Thumovho mangalického spracovania: chrbtová slanina na spôsob Larda zretá štyri mesiace v baniach so soľou a bylinkami. „Pekne urobená, krásne koreniny, ale čudná konzistencia – to človek nechce prehltnúť“, „chuťovo dobrá, konzistencia problematická“, „veľa zhryzu, vodnatá“, „animujúca, osviežujúca, textúra vláknitá, mastný pocit v ústach“.
Thum, Margaretenstraße 126, 1050 Viedeň, Tel.: 01/544 25 41, www.thum-schinken.at, € 18,–/kg
12. Neusetzer Klasik, 6 mesiacov zretá 4,0
Takpovediac matka všetkých rakúskych Lard novej generácie. Aj táto slanina pochádza z mangalíc, zreje so soľou a bylinkami šesť mesiacov v čadičových vaniach. „Komplexná, hustá, bujná“, „čistá, svieža, šalviovo-korenistá, ale trochu húževnatá“, „veľmi pevná, takmer húževnatá, mastná; ako Lardo prezlečená slanina“, „ružové jadro, mastná“.
Krispel, Neusetz 29, 8345 Hof bei Straden, Tel.: 03473/78 62, www.krispel.at, € 25,–/kg
13. Lardo di Veneto 3,9
Mimoriadne veľké Lardo s mnohými mäsovými vložkami, pôsobí skôr ako slanina z boku než z chrbta. „Rozplýva sa v ústach okamžite, stáva sa tekutou, ostré peperoncino koreniny, aróma ako Jabugo podobného, zretého bravčového tuku“, „Parma, ostrá“, „tekutá konzistencia, vysoký podiel mäsa“, „vôňa po tučnej Parme, chuť ako paprikované Serrano, minutie témy“, „pimentový tón, tekutá“.
Urbanek, Naschmarkt Stand 46, 1060 Viedeň, Tel.: 01/ 587 20 80, € 42,–/kg
14. Thum klasický 3,7
Základné Lardo od Romana Thuma, v produkcii tri roky, štyri mesiace zreté so soľou a trochou korenín. „Neutrálne, slaninové, tymian, nelíši sa veľmi od klasickej zelenej slaniny“, „špongiovité“, „veľmi neutrálne“, „voskový vzhľad“, „žiadny pravý Talian“, „sklovité, typická slanina“, „paštétová slanina“.
Roman Thum,
Margaretenstraße 126, 1050 Viedeň, Tel.: 01/544 25 41, www.thum-schinken.at, € 15,–/kg
15. Falorni/Greve 3,5
Známy majster salám a renomovaný špecialista na šunky z diviaka z Greve ponúka aj veľmi bielu, dosť vysokú slaninu. „Slané, masťové, ľahko ordinárne“, „korenisté, čierne korenie, aróma svine“, „údené“, „asociácia s dusiacou soľou, celkom rustikálne“, „bravčová nóta, konzistencia okay, veľmi veľa soli“.
Pöhl am Naschmarkt, Naschmarkt Stand 167–168, 1060 Viedeň, Tel.: 01/586 04 04, www.poehlamnaschmarkt.at, € 36,90/kg
16. Lardo di Moncalieri al Peperoncino 1,7
Tradičné a remeselne vyrábané Lardo z Piemontu. Slanina pochádza z talianskeho „Suino pesante“, vyrába sa vo variantoch „naturale“, „alle erbe“ alebo práve s feferónkami a zreje dva mesiace. „Mastné, prezreté, patlavé“, „štipľavé, priľne, chuť chorizo“, „zlé“, „bravčové nožičky, štipľavé“, „zvláštne“, „veľmi bravčové, starý tuk, príliš štipľavé“.
Alimentari di Giancarlo, Billrothstraße 41, 1190 Viedeň, Tel.: 01/369 52 20, € 25,–/kg
17. Lardo di Calabria 1,6
Klasické Lardo z južného Talianska. „Pôsobí veľmi organicky, ako čerstvé z bitúnku“, „vratké“, „dosť smutné“, „tuhé, horké, žlté“, „slizké, príšerné“.
Piccini, Linke Wienzeile 4, 1060 Viedeň, Tel.: 01/587 52 54, www.piccini.at, € 30,–/kg
18. Korutánske Lardo z domáceho prasaťa, 9 mesiacov zreté 1,5
Dlhšie zretý variant z korutánskeho domáceho prasaťa v teste zaujímavo nedopadol ani zďaleka tak dobre ako „čerstvejší“ variant. „Ľahko rybacie, sardelová nóta, mastné“, „tučné“, „prenikavé“.
Roman Fenz, Bichlweg 6, 9500 Villach, Tel.: 04242/361 03 10, € 18,–/kg