A-La-Carte

Dobré poháre pre všetky prípady

Víno nielen sprevádza jedlá, ono jedlá aj vytvára. Kto
víno na varenie používa,
mal by však dodržiavať niekoľko dôležitých pravidiel.


Text od Andrea Karrer
Ilustrácia od Kerstin Luttenfeldner

To, že je víno dnes jedným z najdôležitejších nosičov chuti v omáčkovej kuchyni, vďačí predovšetkým francúzskemu vplyvu. Vo Francúzsku v stredoveku to totiž bola jedna – dnes už bližšie neznáma – gazdiná alebo vynaliezavý kuchár, ktorí prišli na nápad nahradiť mdlú vodu na varenie jednoducho vínom. Nedeľnú sliepku na polievku, ktorú Henrich IV. sľúbil vo svojom vládnom vyhlásení každej francúzskej domácnosti, teda už nevarili vo vývare obohatenom o koreňovú zeleninu a iné aromatické látky, ale radšej ju nechali dusiť v silnom červenom víne, čo mohlo trvať pomerne dlho. Pretože „Coqs“ (kohúty) boli často poriadne kusy s hmotnosťou tri až štyri a pol kila a potrebovali štyri až päť hodín, aby boli primerane jemné a mäkké. Počas tohto času sa aj červené víno, vylepšené hubami alebo šampiňónmi a slaninou, primerane vyvarilo a pred podávaním ho bolo potrebné len zjemniť kúskom masla vymieseného s múkou. Z tohto základného receptu sa veľa nezmenilo, aj keď sa dnes často pripravujú rafinovanejšie redukcie a varia sa skôr sliepky než kohúty. Pritom variáciám tohto stredovekého klasika v žiadnom prípade nechýba (pozri recept od Toniho Mörwalda na konci príbehu). Alsasania napríklad používajú na svoj Coq au Riesling biele víno a omáčku namiesto masla a múky zahusťujú crème fraîche, predtým ako jedlo dochutia trochou citrónovej šťavy a čerstvými bylinkami. V Portugalsku sa ujalo dusiť namiesto sliepky v červenom víne statného králika v dobrom portskom víne ako Coelho à Portuense. A človek určite nepreháňa, ak povie, že víno je popri soli a korení najdôležitejšou ingredienciou do omáčok na svete. Takmer každá dobrá kuchárka a každý dobrý kuchár si zakladajú na svojej jemnej omáčke zo Zweigeltu alebo Frankovky, svojom burgundskom alebo rizlingovom výpeku. Žiaľ, často sa chybne verí, že na dobrú vínnu omáčku stačí pred podávaním zjemniť ľubovoľnú šťavu z mäsa, hydiny alebo rýb kvapkou vína. „Pri tejto metóde sa však chuťovo veľa nestane, okrem toho, že omáčka získa viac kyslosti,“ vie špičkový kuchár Toni Mörwald a pokračuje: „Ak má omáčka úplne absorbovať chuť určitého vína, musí ísť víno na panvicu hneď na začiatku prípravy omáčky.“ Hlavným dôvodom, prečo vôbec variť s vínom, je, že dodáva jedlu kyslosť a tá zase na oplátku vyzdvihuje iné arómy. Pretože však víno obsahuje alkohol, pridáva sa na začiatku varenia, aby mal možnosť odpariť sa a zostali len požadované arómy. Pridanie vína až na konci zanecháva v jedle v podstate „surovú“ chuť vína, čo je len vo výnimočných prípadoch pozitívne (príklad: šampanské ako finiš v rizote, sherry v consommés).

Kto chce pocítiť arómu vína vo svojej omáčke, musí sa postarať o to, aby sa omáčka a tuk spojili, a funguje to takto: Na panvici zohrejeme rastlinný olej, maslo alebo masť a necháme na ňom dosklovita opiecť nadrobno nakrájanú cibuľu, šalotku alebo inú, čo najviac savú zeleninu; keď je zelenina krásne zlatistá, takpovediac „drží pokope“, podlejeme ju vínom. Ak ide o jedlo pre väčšie porcie, pracujeme v niekoľkých etapách, pričom víno necháme pri pomerne vysokej teplote takmer úplne odpariť. Spojí sa s tukom a aróma sa v zelenine raz a navždy zafixuje. Vyvarením sa alkohol z väčšej časti vyparí, zostane jeho koncentrovaná aróma. Na tento účel je najlepšie použiť široký hrniec, pretože čím väčšia je plocha, tým rýchlejšie sa „nadbytočná“ tekutina odparí – pokiaľ nie je hrniec prikrytý pokrievkou. Teraz môžeme pridať mäso, ryby alebo inú zeleninu, zaliať vývarom a máme základ na omáčku; typická chuť vína sa z omáčky nedá zahnať ani po hodinách dusenia. Treba si však dávať pozor na to, aby sa charakter vína nepreniesol na jedlo jedna ku jednej. „Veď nechcem varené víno (Glühwein),“ vysvetľuje Toni Mörwald. Spoločným varením sa alkohol takmer úplne odparí, konzistencia a aróma sa zahustia. Preto sa víno považuje za chuťovo intenzívnu prísadu, pri ktorej platí, že menej je zvyčajne viac. Jasná odpoveď na otázku, či a koľko alkoholu v omáčke alebo v jedle ešte zostáva, žiaľ neexistuje, pretože to závisí od veľmi mnohých faktorov.

Pravidlo: Pohár červeného vína vo veľkom hrnci boloňskej omáčky s dobou varenia jedna a pol hodiny nie je problém. Pri dvoch litroch červeného vína v omáčke by sa však malo dusiť dlhšie alebo redukovať pri otvorenej pokrievke, aby sa alkohol úplne odparil. Známe pravidlo, na varenie bezpodmienečne používať víno, ktoré sa potom servíruje k jedlu, má svoje „prirodzené“ hranice. Asi nikoho nenapadne nechať svoje najušľachtilejšie a hriešne drahé skvosty bezmyšlienkovito odpariť či vyvariť nad pečeným hovädzím. Kto má napríklad na sprievod k riečnemu pstruhovi naplánovaný Rizling Smaragd z Wachau, tomu určite koruna z hlavy nespadne, ak sa omáčka k nemu pripraví z jednoduchého Rizlingu Steinfeder alebo cenovo výhodnejšieho Veltlínskeho červeného skorého. Alebo, kto sa dlho teší na svoj Bordelais, opatrovaný ako poklad, urobí dobre, ak ho vypije do poslednej kvapky, len by potom nemal omáčku pripravovať zo Zweigeltu, ale z vína z odrôd Bordeaux, teda Cabernet Sauvignon alebo Merlot. „Grand-Cru vína neurobia pečené lepším. Vysoko komplexné vína sú na varenie príliš vzácne, pretože horúčava ničí jemné arómy,“ vie Toni Mörwald. Bez ohľadu na to, či červené, biele alebo ružové, mladé vína s výraznými ovocnými tónmi sú spravidla tou najlepšou voľbou na varenie s vínom, pretože tie prinášajú do jedál aj tie najlepšie arómy. Okrem toho treba brať do úvahy, že práve biele vína môžu mať dosť intenzívnu kyslosť. Kto varí s vínom, mal by vynechať ocot a citrón, inak jedlo nebude chutiť po ničom inom než po kyslosti. V červenom víne sú naopak obsiahnuté triesloviny, ktoré môžu jedlu dodať príliš horkú chuť. Šľahačka alebo iné tučné prísady tieto tóny tlmia.

„Určite by som neotvárala fľašu vína špeciálne na varenie,“ vysvetľuje Dorli Muhr, vinárka a zakladateľka agentúry Wine & Partners. „Na varenie zrelé“ je aj zvyšné víno v chladničke. „Jedným z dôležitých základných pravidiel pri varení s vínom je: Zlé víno nestráca svoje negatívne vlastnosti, naopak, tie sa akcentujú a zosilnia.“
Či korková chuť vo víne pri varení alebo zohrievaní vína zmizne, nie je dokázané. Zohrievaním sa určite zníži, ale tým sa, ako už bolo spomenuté, vyparuje v prvom rade alkohol a až potom voda. Zložky sa preto zohrievaním najskôr koncentrujú, a tým aj korková chuť.
Názor, že sa korkový tón pri zohrievaní odparí, je v praxi zvyčajne závislý od citlivosti kuchára, pridaných korenín a od miery znehodnotenia korku. Odporúčanie Dorli Muhr: „Ruky preč od korkových vín, aj v kuchyni.“ V prípade pochybností sa odporúča korkové víno nechať zovrieť predtým, ako sa z neho pripraví základ alebo omáčka. Ak potom stále chutí po korku, musí sa znehodnotiť. V zásade platí: Víno použité na varenie má byť v každom prípade také dobré, že by človek mal chuť si z neho s radosťou vypiť pohárik. —

Coq au Vin
z Wagramu

Recept od
Toni Mörwald

Ingrediencie pre 4 osoby
1 voľne chovaná sliepka alebo mladý kohút najlepšej kvality (cca 1,5 kg) alebo len časti pŕs či stehien, podľa želania
1 PL sladkej mletej papriky
1 ČL rímskej rasce
1 ČL karí korenia
½ ČL kajenského korenia
soľ, korenie
10 g rozpusteného masla
20 g masla
2 PL olivového oleja
4 strúčiky cesnaku, nasekané
1 bobkový list
½ fľaše Veltlínskeho zeleného
(ideálne z Wagramu)
300 g zemiakov varného typu A/B
100 g perlových cibuliek alebo
šalotky, olúpané
4 mrkvy, očistené, nakrájané na
hrubé šikmé plátky
1 stopka zeleru, očistená, nakrájaná na hrubé šikmé plátky
300 g hnedých šampiňónov,
očistených, nahrubo nakrájaných
150 g cukrového hrášku,
šikmo nakrájaného
muškátový oriešok, čerstvo nastrúhaný
1 zväzok citrónového tymianu,
lístky odtrhnuté a nasekané
zelerová vňať, nasekaná

Príprava
Kura rozdelíme na kusy: odrežeme krídla, stehná a rozdelíme ich na hornú a dolnú časť. Prsia pozdĺž hrudnej kosti uvoľníme s kožou od hrudného koša a rozštvrtíme.
Rozpustené maslo premiešame s paprikou, rímskou rascou, karí korením, kajenským korením, 1 ČL soli a korenia a potrieme ním kusy kurčaťa.

Maslo a olej zohrejeme v hrnci na dusenie, kusy kurčaťa v ňom opečieme na strane s kožou pri vysokej teplote 2–3 minúty dozlatista. Pridáme cesnak a bobkový list, kusy kurčaťa otočíme a na strane s mäsom opekáme ďalšie 2 minúty. Podlejeme vínom a necháme víno úplne vyvariť; prilejeme ¼ l vody a prikryté dusíme v predhriatej rúre pri 170 °C s cirkuláciou vzduchu cca 35 minút.

Medzitým zemiaky ošúpeme, rozštvrtíme a vložíme do studenej vody, potom scedíme. Zemiaky, perlové cibulky, mrkvu a zeler vmiešame k častiam kurčaťa a dusíme prikryté ďalších 30 minút. 20 minút pred koncom tepelnej úpravy primiešame šampiňóny a cukrový hrášok a dovaríme odkryté.

Coq au Vin dochutíme soľou, muškátovým orieškom a korením a servírujeme posypané bylinkami. Francúzi k tomu jedia bagetu. Vo Wagrame to môže byť aj pekný šťavnatý chlieb z drevenej pece.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!