A-La-Carte

Na zdravie zdviháku na sardinky (2021/1)

Stolovanie a korona: Zaváňa to vzkriesením. Potulka epochami pri stole s Annette Ahrens, expertkou na lízanie špargle, uzamykateľné cukorničky a zakázané rybie kostné ploty.


Ľudia v lockdowne zrejme zjedli veľmi veľa keksov. Alebo len viac mrvili, ťažko povedať.“ Jedno je však isté: Annette Ahrens predala v posledných mesiacoch viac stolových metličiek než kedykoľvek predtým. Či už išlo o postriebrenú súpravu metličky a lopatky z obdobia prelomu storočí, jednu z 30. rokov alebo magnetickú z nehrdzavejúcej ocele a teaku v dizajne šesťdesiatych rokov. Tento stolovací nástroj však nie je jediný, ktorý v časoch korony zažíva rozmach. Stolovanie vo všeobecnosti, čo si všimla ako príslušná expertka Annette Ahrens, tak aj rôzni renomovaní výrobcovia porcelánu, poriadne profitovalo z vírusom vynúteného stiahnutia sa do vlastných štyroch stien, k vlastnému stolu. Kríza u tých, ktorí veľa varia, aranžujú a potom to často zverejňujú na platformách ako Instagram, zjavne spustila istú túžbu po optimalizácii v oblasti štýlu. Drahší porcelán, krištáľové poháre a strieborné príbory sú opäť citeľne žiadanejšie, informuje vo svojom odvetví dobre prepojená expertka na stolovanie. Dôvody mohli byť aj zdravotné: prekvapivo dobre sa totiž predávali poklopy (cloches), tieto nadrozmerne pôsobiace, strieborne lesklé kryty na jedlá, ktoré dokážu premeniť obyčajné podávanie taniera na divadelné vystúpenie. A ktoré chránia pokrm na ceste z kuchyne na stôl pred nežiaducimi kvapôčkami.

Snaha nahradiť návštevu reštaurácie počas lockdownov doma čo najvernejšie, to môže byť jeden z dôvodov vysokého dopytu po porceláne a podobne. Alebo to, že si ľudia večer v nedostatku iných voľnočasových radostí doprajú viac času na prestieranie vlastného stola. „Ale ľudia mali v každom prípade aj dostatok voľného času na to, aby si všimli, ako zle sú vlastne vybavení,“ komentuje sucho boom Annette Ahrens. Ona sama denne jedáva strieborným príborom, prečo aj nie, „veď načo ho človek má?“ Striebro napokon neoxiduje, ak sa používa často; hnevá sa len vtedy, keď sa zanedbáva. „Táto šetrnosť mi lezie na nervy!“ Zásuvka na príbory v jej kuchyni sa kvôli množstvu variantov lyžíc, vidličiek a nožov dá sotva zatvoriť. A pod variantmi sa nemyslí len veľké, stredné a malé. Leží tam napríklad vidlička na melón, ktorá je tvarovaná tak, že má aj reznú plochu, vedľa postriebreného noža na citrusy s akousi protiháčikovou čepeľou a vidličky na miešané kyslé uhorky. Tá posledná má pružinový mechanizmus, ktorý umožňuje napichnúť olivu a v cieľovom mieste ju opäť zhodiť – tak elegantné a intuitívne pri manipulácii, že si človek kladie otázku, či musí byť pri jedle vždy taký nešikovný a či by predsa len kúpa takejto… V pokladnici Annette Ahrens sa ďalej nachádzajú – prechod k žánru lyžíc – perforované lyžice na cukor z obdobia secesie a biedermeieru, maličké farebné mokka lyžičky zo Škandinávie, široké ryžové lyžice z Berndorfu, anglické lyžice na džem v tvare rýľa… a nástroj, ktorý Christian Domschitz v kuchyni Schwarzen Kameel kedysi komentoval slovami: „Jój, odsekávač na bazalku!“ Pritom Ahrens – „musím vás sklamať, pán Domschitz“ – predviedla šéfovi Kameelu Petrovi Friesemu kosáčik na zmrzlinu. „Na mäkké zmrzlinové bomby, človek ním zoškrabuje zmrzlinu a podáva ju naberačkou na zmrzlinu.“ Domschitz chcel okamžite pre tento nástroj vytvoriť dezert, hovorí Annette Ahrens. „Peter Friese mu každopádne daroval ten kosáčik na Vianoce.“

Vďaka ošiaľu okolo ročníkových sardiniek a značky Nuri veľmi populárny: zdvihák na sardinky. V internetovom obchode „expertky na stolovanie“ nájdete najrôznejšie vyhotovenia.

Dalo by sa namietať, že nejeden zásielkový obchod, nejeden reťazec s kávou má takisto v sortimente nesmierne užitočné veci ako lyžičky na kivi, odstopkávače na jahody alebo krájače na mozzarellu, ktoré sa predávajú aj ako krájače na paradajky alebo vajíčka, ak to sezóna vyžaduje. A že takéto objekty s extrémne úzko vymedzenou oblasťou použitia majú vždy niečo smiešne. To platí, ak ide o dnešné plastové škaredosti s účelom „tip na darček“ alebo dôvodom objednávky „gazdinke sa nudí“. A neplatí to vzhľadom na krásu, ktorá je vlastná historickým objektom a ktorá ide ruka v ruke so skutočným venovaním sa jedlu, s ocenením každého gesta pri používaní vecí (netreba ani používať slovo všímavosť). Túto krásu manipulácie nájdete napríklad v postriebrenej mušli, ktorú používate na jedenie mušlí, analogicky k „povolenie“ pri stole, použiť na to prázdnu skutočnú mušľu. Mimikry gesta. Alebo druh zdviháka na sardinky, momentálne jeden z najžiadanejších – „vďaka ošiaľu okolo Nuri“ (a pravdepodobne aj okolo ročníkových sardiniek): O čo krajšia je konzumácia sardiniek, keď môžete krehké konzervované rybičky vytiahnuť bez poškodenia na svetlo sveta pomocou nástroja so širokými zubami prispôsobeného ich fyziognómii. Koľko foriem zdvihákov na sardinky existuje! Také z roku 1900, ktoré imitujú Poseidonov trojzubec, iné z tridsiatych rokov, ktoré pripomínajú miniatúrny zdvihák na koláče, a ďalšie, ktoré by ste jednoducho označili za širokú vidličku.

Aby mohla čoraz častejšie predávať čiastočne kuriózne objekty zo svojho pretekajúceho fondu zákaznícky prívetivejšie, urobila Annette Ahrens z prvého lockdownu na jar 2020 cnosť a postavila na nohy internetový obchod. Nariekať, ako to údajne robia iní obchodníci so starožitnosťami, že obchod v kríze nefunguje, to nie je pre ňu. „Človek musí tie veci očistiť, odfotiť, dať online, zabaliť a bežať na poštu. Ja stále bežím na poštu.“ Kto hľadá secesnú dózu na parmezán, je v jej obchode rovnako správne ako všetci, ktorí vždy potrebovali secesný ohrievač palaciniek, nemecké šľahače na sekt, otvárač na vajíčka z rímskej produkcie alebo strieborný držiak na Maggi. Niečo Ahrens zatiaľ odfotila skôr provizórne, „hlavne, že je to dohľadateľné“, niečo naaranžovala, každopádne všetko opatrila kľúčovými slovami, popísala a sčasti doplnila anekdotami o použití alebo pôvode. Konvexné strieborné veci sa dajú výnimočne ťažko fotiť, musela zistiť, „to nejde bez toho, aby sa v nich človek sám neodrážal. Na eBay vidno, koľko ľudí je polonahých, keď niečo fotia na predaj. Prehliadajú, že sa v zaoblenej striebornej kanvici vždy odrážajú.“

Ahrens, historička umenia a práve „expertka na stolovanie“, však nielen loví, hromadí a predáva. Okrem toho prednáša o kultúre stolovania v priebehu času, vysvetlila okrem iného pred pár rokmi na Food Camp-e mladej viedenskej blogerskej scéne, že podávanie jednotlivých chodov za sebou sa nazýva service à la russe a ako také nahradilo service à la française. Alebo odkedy poznáme okrúhle jedálenské stoly: „Až s rovnoprávnosťou stolujúcich partnerov v 19. storočí. Ak niekto hľadá okrúhly jedálenský stôl z baroka, bude to ťažké.“ To bola mimochodom téma kultúry stola, na rozdiel od kultúry stolovania, rozdiel, ktorý je pre Ahrens dôležitý. Ako expertka na druhú menovanú oceňuje, určuje a datuje objekty – obzvlášť často prichádza otázka s fotografiou „nôž na maslo alebo na syr?“. Kurátorsky spravuje zbierky ako napríklad zbierku Múzea porcelánu vo viedenskom Augartene, založila Rakúsku spoločnosť pre kultúru varenia a stolovania, na zákazku klientov prehľadáva trhy so starožitnosťami v celej Európe, aby našla chýbajúce kusy servisu a vybavuje kuchárske knihy a filmové produkcie svojimi kúskami (a dúfa, že sa nestanú znova chyby vo filme, ako vtedy, keď Márii Terézii podali do ruky anglickú šálku, ktorá pochádzala z neskoršieho storočia).

Expertka na stolovanie Annette Ahrens
www.annette-ahrens.at
Staňte sa členom Rakúskej spoločnosti pre kultúru varenia a stolovania: www.kochtafelkultur.at

Annette Ahrens, ktorá denne jedáva strieborným príborom.

hľadá, je v jej obchode rovnako správne ako všetci, ktorí vždy potrebovali secesný ohrievač palaciniek, nemecké šľahače na sekt, otvárač na vajíčka z rímskej produkcie alebo strieborný držiak na Maggi. Niečo Ahrens zatiaľ odfotila skôr provizórne, „hlavne, že je to dohľadateľné“, niečo naaranžovala, každopádne všetko opatrila kľúčovými slovami, popísala a sčasti doplnila anekdotami o použití alebo pôvode. Konvexné strieborné veci sa dajú výnimočne ťažko fotiť, musela zistiť, „to nejde bez toho, aby sa v nich človek sám neodrážal. Na eBay vidno, koľko ľudí je polonahých, keď niečo fotia na predaj
. Prehliadajú, že sa v zaoblenej striebornej kanvici vždy odrážajú.“

Ahrens, historička umenia a práve „expertka na stolovanie“, však nielen loví, hromadí a predáva. Okrem toho prednáša o kultúre stolovania v priebehu času, vysvetlila okrem iného pred pár rokmi na Food Camp-e mladej viedenskej blogerskej scéne, že podávanie jednotlivých chodov za sebou sa nazýva service à la russe a ako také nahradilo service à la française. Alebo odkedy poznáme okrúhle jedálenské stoly: „Až s rovnoprávnosťou stolujúcich partnerov v 19. storočí. Ak niekto hľadá okrúhly jedálenský stôl z baroka, bude to ťažké.“ To bola mimochodom téma kultúry stola, na rozdiel od kultúry stolovania, rozdiel, ktorý je pre Ahrens dôležitý. Ako expertka na druhú menovanú oceňuje, určuje a datuje objekty – obzvlášť často prichádza otázka s fotografiou „nôž na maslo alebo na syr?“. Kurátorsky spravuje zbierky ako napríklad zbierku Múzea porcelánu vo viedenskom Augartene, založila Rakúsku spoločnosť pre kultúru varenia a stolovania, na zákazku klientov prehľadáva trhy so starožitnosťami v celej Európe, aby našla chýbajúce kusy servisu a vybavuje kuchárske knihy a filmové produkcie svojimi kúskami (a dúfa, že sa nestanú znova chyby vo filme, ako vtedy, keď Márii Terézii podali do ruky anglickú šálku, ktorá pochádzala z neskoršieho storočia).

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!