A-La-Carte

Klasika v novom šate (2017/1)

Madeira – ostrov kvetín, kúsok zeme večnej jari, po celý rok príjemných 21 stupňov, explozívna pestrosť farieb prírody. Raj. A len o vlások unikla katastrofe.


Text: Helga Baumgärtel Foto: Mauritius Images

„Bol to naozaj strašný deň, 11. august minulého roka,“ hovorí taxikár Juan Pereira, keď jazdíme po Estrada Monumental pri prístave vo Funchale.

„Madeira horela od hôr až dolu k prístavu. Z Choupana Hills, najkrajšieho butikového hotela na svahu vysoko nad botanickou záhradou a dvadsiatich štyroch bungalovov, zostala len suť a popol. Ako z takmer dvesto domov na svahu. Na hasenie sme mali sotva vodu. Voda je tu na ostrove vždy vzácna. Príliš veľa turistov.“

„Ale teraz je už všetko opäť v poriadku,“ žiari Juan. „Po katastrofe už niet takmer ani stopy. My sme tu jednoducho optimisti.“

Musia nimi byť, ľudia z Madeiry. Ostrov vo svojej histórii zažil veľa. Krištof Kolumbus tu žil predtým, než získal svetovú slávu objavením Ameriky.

V tom čase bola Madeira najvýznamnejším dodávateľom cukru pre celú Európu. Päť homolí cukru zdobí mestský znak Funchalu dodnes. Potom však s cukrovým ostrovom išlo dolu vodou. Cukor z Ameriky bol lacnejší.

V roku 1566 prepadli ostrov francúzski korzári, plienili a vraždili a ušli s bohatou korisťou. Pirátske nájazdy boli vtedy na dennom poriadku. Anglický pirát John Ward vyplienil v roku 1620 ostrov na príkaz tuniského beja a odvliekol 1 200 obyvateľov do otroctva.

V roku 2010 nakoniec najťažšie búrky spustošili ostrov. Úrady napočítali vyše štyridsať obetí.

„Ale my sme optimisti,“ opakuje Juan Pereira, „nás tak ľahko nič nezabije.“

Ani hordy turistov, ktoré koncom storočia zaplavili Madeiru a hrozilo, že z ostrova urobia niečo ako „Ballermann“. Čoskoro však odišli, pretože Madeira nemá takmer žiadne piesočnaté pláže.

Madeira sa opäť stala ostrovom náročných turistov, aj keď už nie výlučne len tých krásnych a bohatých.

„Funchal, tam dolu, je večer taký krásny,“ napísala Zita, manželka posledného rakúskeho cisára. Dvojicu spolu s deťmi poslali do vyhnanstva na ostrov kvetín.

„Tiež vyhorelo, minulý rok, ten dom hore v Monte. Ľudia ho volali 'cisárska vila',“ vie Juan.

Aj keď bol výhľad nadol na Funchal fascinujúco krásny, hore v Monte, kde žili zosadení panovníci, to nebolo až také malebné. „Všetko je tu hore vlhké a na stenách rastie pleseň,“ napísala ex-cisárovná v roku 1922 v listoch svojim priateľkám v domácom Rakúsku. A cisár Karol sa sťažoval: „Ešte nikdy som tak nezmrzol ako tu hore, zatiaľ čo dolu vládla subtropická klíma.“ Dole, v subtropickej klíme stál a stojí od roku 1895 aj najznámejší hotel ostrova: Reid’s.

Mnoho rokov tam bol hosťom sir Winston Churchill. Maľoval v parku a – napriek heslu „no sports“ – usilovne hral golf. Nebol jedinou celebritou, ktorá sa v tomto hotelovom paláci priamo pri mori cítila ako doma.

Všetci boli v Reid’s: od Rainera Mariu Rilkeho až po Bernarda Shawa, ktorého sa hotelový učiteľ tanca pokúšal naučiť tango. Od Johna dos Passosa až po ex-kráľa Umberta Talianskeho.

Cisárovná Alžbeta tu smútila za smrťou svojho syna Rudolfa a oveľa neskôr prišiel Gregory Peck, ktorý po skončení natáčania v hotelovom bare výdatne regeneroval zo svojej úlohy kapitána Achaba v Moby Dickovi.
V hoteli Reid’s sa po celé roky zachovala skutočná britská tradícia – aj keď sa už hosťom nepredkladajú ožehlené noviny Times a na večeri sa už neočakáva smoking.

Zostali však opulentné raňajky formou bufetu so všetkými lahôdkami tohto sveta.

Komu je 150-metrová izba v Reid’s príliš veľká – alebo príliš drahá (pod 400 eur za dvojlôžkovú izbu to nejde) –, ten by sa mal ubytovať v jednej zo šik „quintas“ vysoko nad Funchalom s panoramatickým výhľadom na ligotajúce sa more.

Väčšina „quintas“ sú bývalé vidiecke sídla bohatých Britov, ktorí v minulom storočí zbohatli na madeirskom víne alebo sa na ostrove jednoducho usadili kvôli miernej klíme počas celého roka.

Ich panské sídla sú očarujúco zrekonštruované a veľmi pyšné na svoju jemnú kuchyňu.

Napríklad Jardins do Lago, kedysi luxusná rezidencia generála Beresforda, veliteľa britských jednotiek, ktorý tu žil počas napoleonských vojen. 2,6 hektárová subtropická záhrada, elegantne zrekonštruované panské sídlo, s rozľahlými bazénmi a vynikajúcim bistrom.

Alebo Casa Velha do Palheiro, kedysi poľovnícky zámoček grófa Carvalhala, zanieteného botanika, ktorý na ostrov priniesol rastliny z celého sveta; zahŕňa 37 izieb a apartmánov na okraji najkrajšieho golfového ihriska na ostrove. Našťastie pravidelne jazdí hotelový shuttle do Funchalu a späť. Strmé serpentíny totiž vyháňajú „normálnym“ vodičom studený pot na čelo…

Madeira pre športovcov. „Highest Mountain Tour“ – túry na hrebeňovom chodníku – síce nie sú pre turistov v poltopánkach, ale z čarovnej dedinky Santana alebo z vrcholovej cesty Pico do Arieiro zažijete rovnako vysnívanú panorámu.

Pre nadšených botanikov je však túra po levádach popri bývalých zavlažovacích kanáloch prírodným divadlom bez lezeckého stresu. Tu na severe vládne čistá príroda. Priamo za Santanou, malebným mestečkom so slamenými strechami, leží jeden z najkrajších hotelov na ostrove: Quinta do Furão nad útesom. 4-hviezdičkový hotel so 45 peknými izbami – od 135 eur –, vonkajším bazénom, saunou, fitnesom, vírivkou, dobrou reštauráciou a vynikajúcou vínnou pivnicou (hotel sa totiž nachádza uprostred vinohradov). Výhľad z terasy pri splne mesiaca na strieborne sa trblietajúce more je veľkolepý, jednoducho nezabudnuteľný…

Ale späť do Funchalu. Je poludnie. Čas na jedlo. Cestujeme s naším taxikárom Juanom po Estrada Monumental, pobrežnej ceste, okolo Reid’s a jeho reštaurácie Villa Cipriani. Noblesné, veľmi elegantné a nie lacné. Len o pár domov ďalej potom Il Gallo d’Oro v hoteli The Cliff Bay, jediná reštaurácia na ostrove ocenená michelinskými hviezdami. Moderná, veľmi elegantná a tiež nie lacná. Obe majú otvorené len večer.

Takže ešte pár kilometrov ďalej do São Martinho do Doca do Cavacas, malebne situovaného na obľúbenej pláži miestnych obyvateľov.

A tí sedia vo veľkom počte v tejto útulnej krčmičke: remeselníci vedľa rybárov, žiadni turisti.
„Vezmite si castanhétas,“ hovorí hostinský. „Nie, radšej si vezmite lapas,“ kričí niekto od susedného stola, „tie sú dnes obzvlášť chutné.“ Objednáme si oboje. „Castanhétas“, malé ryby podobné sardinkám, ktoré sa podávajú vyprážané na cesnaku, a „lapas“, limpety, ktoré sa zbierajú úplne čerstvé z morského dna. K tomu pijeme chladné, ľahké „vinho verde“.

Cestou späť do mesta si urobíme ešte prestávku v slávnom Mercado dos Lavradores, dvojposchodovej budove v srdci starého mesta. Roh hojnosti plný zeleniny, ovocia a mäsa, rýb a iných morských živočíchov. Čierna ryba, langustíny, „bacalhau“ – sušená treska – a obrovské tuniaky na jedno z najobľúbenejších jedál ľudí z Madeiry: „filete de atum“ – vyprážaný tuniak v silnej cibuľovej omáčke.

Trh je turistickou atrakciou Funchalu. A pre niektorých návštevníkov obťažovaním. Menovite vtedy, keď sú predajcovia dotieraví a chcú niečo za každú cenu predať. Najlepšie je jednoducho pokračovať ďalej!

A na záver sa ako suvenír pre blízkych doma odporúča samozrejme madeirské víno.
Najväčší výber nájdete v Madeira Wine Company, hneď vedľa turistickej kancelárie na Avenida Arriaga 28 – Disneyland vína so zaujímavými prehliadkami a obchodom s vínom, ktorého ponuka siaha až do 19. storočia.
Takže: Na zdravie – à sua saúde!

Tel.: +351/291/71 71 71
www.reidspalace.com

Quinta Jardins do Lago
Tel.: +351/291/75 01 00
www.jardins-lago.com

Casa Velha do Palheiro
Tel.: + 351/291/79 03 50
www.casa-velha.com

Il Gallo d’Oro
Tel.: +351/291/70 77 00
ilgallodoro.portobay.com

Quinta do Furão
Tel.: +351/291/57 01 00
www.quintadofurao.com

Doca do Cavacas
Tel.: +351/291/76 20 57
São Martinho

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!