A-La-Carte

Zastávky na občerstvenie v Arlbergu

Takto máme radi hory. Na slnečných terasách čaká šampanské namiesto „Skiwasser“ (sirupovej vody). Večer sa potom úroveň na tanieri vyšplhá poriadne vysoko.


Arlberg sa v priebehu storočia – s malými prestávkami – vyvinul na jednu z gastronomicky najsľubnejších oblastí zimných športov na svete, ktorá koncom zimy naplno využíva svoje prednosti na nespočetných terasách a lyžiarskych chatách. Po krátkom vydýchnutí si počas a po pandémii a niekoľkých personálnych zmenách sa gastronómia medzi obcami Lech, Sankt Anton a Stuben aktuálne prezentuje v tej najlepšej forme. Práve nastúpila mladá garda šéfkuchárov, často ostrieľaných v zahraničí, ktorí prevzali žezlo a v niektorých prípadoch aj pinzetu. Vďaka ich dobrej povesti prichádza aj čoraz viac gurmánov, ktorým úprava zjazdoviek nie je až taká dôležitá ako to, čo je na jedálnom lístku. Hoci sú obce Lech, Sankt Anton a Stuben vo svojej koncepcii a histórii odlišné, jedno majú spoločné: dá sa tu dosýta najesť na najvyššej úrovni.

Lech a Zürs: raz viac, raz menej decentný luxus
Hotelieri v Lechu boli prví v Rakúsku, ktorí pochopili, že drahých zimných hostí možno prilákať a udržať nielen tou najjemnejšou posteľnou bielizňou, ale aj vzrušujúcou kuchyňou a skvelým výberom vín. Zvyšok Rakúska bol ešte v gastronomickom zimnom spánku, keď už v Lechu a Zürse servírovali jedlá najvyššej kvality a nalievali Bordeaux z veľkých fliaš. Sankt Anton a Stuben sa pridali neskôr. V Zürse sa práve upokojilo, zdá sa, akoby sa špičkové domy viac sústredili na hotelových hostí. V Lechu sú to mená ako Moosbrugger, Schneider, Pfefferkorn a Lucian, ktoré poháňali hostiteľské inovácie. Jeden z obzvlášť bystrých hotelierov v Lechu považoval polohu svojho hotela, bokom od centra obce, vždy za príležitosť snažiť sa dvojnásobne viac. Je to Josef Walch z hotela Rote Wand v Zugu, ktorého všetci volajú Joschi. Z krásneho domu, ktorý bol kedysi tajným tipom na fondue večery, vybudoval najprv rodinný hotel a neskôr útočisko pre milovníkov zmien a náročných stravníkov, bez toho, aby odradil svojich stálych hostí. Fondue sa podáva stále. Hotel bol počas pandémie nanovo koncipovaný a zariadilo sa niekoľko veľmi pekných priestorov, vrátane malej knižnice, kam sa dá utiahnuť a jednoducho si prečítať koktailový lístok. Popri hoteli sa v lete a skorej jeseni pestuje zelenina. Walch mal pred asi desiatimi rokmi nápad na Chef’s Table v maličkej bývalej škole v Zugu vedľa hotela Rote Wand, ktorú si pred pár rokmi prenajal a krásne zariadil. Odvtedy je Zug na mape medzinárodne cestujúcich gurmánov. Šéfkuchár Julian Stieger sprevádza programom, ktorý sa začína napríklad tartaletkou s tatarákom zo starej kravy a pstruhovým kaviárom, malou prezentáciou produktov a pohárom šampanského, skôr než sa ide na vyučovanie na prvé poschodie. Tam tím Chef’s Table servíruje duseného kapúna pečeného s droždím, pričom droždie bolo opražené a následne usušené, k tomu čierny fermentovaný cesnak a gratin z topinamburov a horského syra. K dusenému vývaru z kapúna sa pridávajú shiitake huby a petržlenové pyré. Na dezert potom šalát z mišpúľ s nakladanými jablkami, olej lisovaný z jadier mišpúľ, pena z pečeného jablkového dreva, k tomu pečená biela čokoláda, medovka a jablkovo-slaný karamel. Kuchyňa ako Bachova fúga – koľko premýšľania a remesla sa skrýva v týchto jedlách! Po vyučovaní v oblasti znalosti produktov, aróm a kuchárskej techniky hostia školy dávajú najvyššiu známku. To však hotelierovi, ktorý je neustále s nohou na plyne (to s nohou na plyne je narážka na jeho minulosť úspešného cateringového partnera Formuly 1), nestačilo.

Walchovo najnovšie kulinárske bláznovstvo nesie meno Friends & Fools, zariadené v bývalých pivničných priestoroch hotela Rote Wand. Ide o zmes experimentálneho laboratória, eventového priestoru a reštaurácie, ktorá v štýle pop-upu tematicky prijíma hostí jeden až dva dni v týždni. Program Friends & Fools je taký rozsiahly a rozmanitý, že mu Walch nedávno venoval vlastnú knihu. Vedúcim laboratória a zodpovedným za kuchyňu je Jamie Unshelm. Tento mladý muž má „carte blanche“ na experimenty, výskum a vývoj. Vyrábať vlastné klobásy, piecť chlieb, fermentovať zeleninu a iné, to je jeho práca. Novinkou je, že hostia Food Labu sa nielen informujú o základných, starých technikách spracovania potravín, ale môžu aj priamo na mieste zjesť to, čo sa tam vyrába. A zažiť, ako sa zo starého chleba vyrábajú nápoje alebo miso, alebo z odrezkov zeleniny kimchi. Doma sa potom človek pokúša o recept na maslom vyšľahanú fermentovanú papriku alebo omáčku na báze misa zo kváskového chleba. Jeden event Friends & Fools sa konal napríklad v susedstve hotela Rote Wand v stajni rodiny Hofmannovcov; v nádhernej, vzdušnej stajni, kde v zime prebývajú kravy, ktoré sa v lete pasú na okolitých lúkach a ktorým rodina Hofmannovcov vďačí za vysokokvalitné mlieko. Hostia jedli na sene. Rodina Hofmannovcov patrí k málo poľnohospodárom v Arlbergu, ktorí nedodávajú anonymne do mliekarne v údolí, ale zušľachťovanie mlieka vzali do vlastných rúk. Rozhodnutie, aké sa v Lechu zažíva zriedkavo, ale o to je múdrejšie. Okrem dvadsiatich dojníc žijú na vzorovom vysokohorskom statku aj mladý dobytok, alpské ošípané, sliepky a shetlandské poníky. Horské bylinky a špeciálna tráva, ako aj seno z nich získané, majú priamy vplyv na kvalitu mlieka. Malá mliekareň umiestnená vedľa stajne dodáva do farmárskeho obchodu krásny, tučný jogurt, tvaroh a maslo. A samozrejme syr, lahodný syr.

Kvalita sladkovodných rýb, napríklad v celku pečeného pstruha v Kronenstuben hotela Krone, je nápadná. Nováčik v Lechu sa pýta: Odkiaľ pochádzajú tieto dobré ryby? Andreas Mittermayr urobil z chovu rýb svoje životné dielo. V jazierku v Zugu, hneď vedľa príjemne plynúcej rieky, možno pozorovať sivone a pstruhy pri raste, ak si na to človek nájde pár rokov času. Práve kvalita ľadovo studenej, čírej a sterilnej horskej vody formuje kvalitu týchto rýb. Sladkovodná ryba by, keby si mohla vybrať, chcela vyrásť práve tu. To, čo špičková gastronómia v obci nevyužije, sa od začiatku jari ponúka hosťom na mieste, údené alebo ako tatarák, pečené alebo „na modro“.

Faktor času bol určite rozhodujúci pre rozvoj pohostinstva v Lechu a Zürse. Čas je témou aj pri chlebovom ceste, ako vie pekársky majster Martin Walch. V pekárni Backstube Lech, ktorú rodina Martina Walcha prevádzkuje už po generácie, sa nielen pečie chlieb, vďačia jej aj hostia hotelov v Lechu za svoje raňajkové pečivo, ktoré je takej kvality, akú v Rakúsku nájdete zriedka. Jedna historka hovorí, že v minulých časoch cestovný ruch v Lechu počítal počet hostí v sezóne podľa počtu vydaných raňajkových žemlí. V nedávno nanovo postavenej pekárni, ktorá hospodári energeticky sebestačne a je umiestnená v budove, kde sa nachádzajú aj byty pre zamestnancov, pečie Walch chlieb podľa starých receptov: kvások, soľanka, voda, trocha droždia, zmes korenín, nič viac. Pre dovolenkárov v Lechu, ktorí sa ubytujú s rodinou v apartmáne, je z pekárne aj pizza – pre mládež, zatiaľ čo rodičia si v reštaurácii doprajú homárovú tempuru alebo Wagyu burger. Alebo rodičia pošlú mladých na sushi a sami si doprajú pizzu so sebou?

Niektorí z najlepších someliérov vykonávajú svoju službu v Arlbergu. Hermann Lankmaier z Burghotela v Oberlechu je legendárny, diriguje svoj tím mladých someliérov ako balet, ktorý zachováva pokoj aj pri najväčšom nápore hostí. V Almhof Schneider je to decentnejšie. Tu Josef Neulinger stráži jednu z najlepších vínnych pivníc v Arlbergu. Decentne vystupujúci someliér hosťovi nikdy neodporučí najdrahšie víno na lístku, pokiaľ to výslovne nežiada. Understatement v jednom z najkrajších hotelov v obci. Desaťročia a aj teraz platí: Najlepší ľudia v službách pracujú v zimnej sezóne v Lechu, Zürse a Sankt Antone – niektorí to robia aj v lete, ak ich zamestnávatelia prevádzkujú celoročnú prevádzku. Zarába sa tu dobre, hoci „work-life balance“ často necháva veľa na želanie. Prepitné už nie je také vysoké ako pred pár desaťročiami, ale stále poteší. Za to sú ubytovania pre kuchárov a obsluhujúci personál často lepšie ako to, čo iné zimné strediská ponúkajú svojim hosťom. Počas vianočných prázdnin, počas „viedenského týždňa“ alebo keď majú Briti či Škandinávci prázdniny, nie sú nielen v Zürse či Lechu voľné postele ani stoly. Nemeckí hostia mimochodom nepatria k najdôležitejším cieľovým skupinám na vorarlberskej strane Arlbergu. Príliš pozerajú na peniaze, hovorí sa.

Klösterle: to utajené
Tobias Schöpf strávil dlhý čas u Thorstena Probosta, keď ten ešte varil v Burg Vital v Lechu v Griggeler Stuba. Tam spoznal Tanju, ktorá sa starala o vinný servis. Zosobášili sa a spoločne vedú hostinec Traube v turisticky skôr pokojnom Klösterle. Lokál je minimalistický, existuje len hŕstka jedál, veľa vecí pochádza od spriatelených poľnohospodárov z okolia, divina od Tobiasovho strýka. Tanja Schöpf tu nemá zásobu vín päťhviezdičkového hotela, ale jej výber nápojov napriek tomu patrí k najzaujímavejším v Arlbergu, aj a najmä preto, že sa venuje čoraz dôležitejšiemu segmentu nealkoholických nápojov. Kuchyňa servíruje ako zeleninovo orientovaný vstup paštrnák, jablko, smrekové výhonky a horčičné semienka v krásnom aranžmáne. Neskôr v menu kombinuje Tobias Schöpf jesetera so zemitou sladkosťou zeleru a horkou notou čakanky, pekné zimné jedlo, zaokrúhlené borievkou a drieňom. V susedstve hostinca Traube sa nenachádzajú päťhviezdičkové ubytovne, za to je tu poľnohospodárstvo, napríklad malá farma rodiny Jochumovcov. Tu žijú prepelice, ovce a sliepky, klasické zmiešané poľnohospodárstvo. V malom farmárskom obchode si možno kúpiť domáce cestoviny a prepeličie vajíčka.

Stuben: v pokoji
Ustrice pôsobia na okraji zjazdovky v Arlbergu takmer samozrejme. Vyprážané ustrice tu však doteraz nemali. Mladý šéfkuchár Joshua Leise, Mníchovčan, ktorý predtým, než získal prvú hviezdu v Mural, pracoval u Jana Hartwiga a Johannesa Kinga v Söl’Ring Hof na Sylte, si recept zo Syltu priniesol so sebou. Leise servíruje vyprážané ustrice na slaninovom kapuste so vzdušne spenenou omáčkou „beurre blanc“. Jedlo je na lístku hostinca hotela Mondschein. Ďalším vrcholom sú taštičky „Maultaschen“ a chrumkavý teľací lalok, ktorý je sprevádzaný teľacími klobáskami a zemiakovým šalátom. V historickom prostredí hotela Mondschein mladý šéfkuchár zakotvil minulú jeseň, tu založil Chef’s Table, ktorý sa prestiera štyri večery v týždni. Červená repa sa odšťaví a skombinuje s chrenom a poriadnou lyžicou kaviáru. Z mäsa jesetera formuje Joshua Leise malé rybie halušky a servíruje ich s omáčkou na báze papriky, posype jedlo citrónovým tymianom a hotová je úplne nová interpretácia lyonskej klasiky – šťukové halušky s omáčkou Nantua. Kurča Bresse Gauloise pochádza z juhovýchodného Štajerska, stehno sa opečie chrumkavo a sprevádza ho kel, reďkovka a zemiaky. Samozrejme, výber vín je tu ten najlepší.

Sankt Anton: Tirolská najzápadnejšia lyžiarska dedina
Zjazdovky sú nádherné, ale zvukovú kulisu aprés-ski na tirolskej strane Arlbergu musí mať človek rád. Existujú však aj možnosti ústupu. Nájdete ich na prvom poschodí arlberského podniku Arl One, ktorý sa nachádza na okraji zjazdovky, hotspote nápojov a dobrej nálady v zimnom slnku. V Arlicious si pár večerov v týždni rozkladá svoje stany v Tirolsku nie neznámy Gustav Jantscher, a kde Jantscher varí, tam možno počítať s uvoľnenou atmosférou a špičkovou kvalitou na tanieri. Príjemne vzdialený od ruchu v Sankt Antone, ale so súkromným limuzínovým servisom vždy spojený s obcou, sa ubytujete a stravujete v Tannenhofe. Tu šéfkuchár Denis Ilies realizuje alpskú kuchyňu podľa svojich predstáv, bez folklóru „Tafelspitz“ (varené hovädzie) a „Kaiserschmarrn“ (cisársky trhanec). Ale úplne bez srdečných aróm to nejde: krvavnička a jablko majú svoje vystúpenie ako slané „canelés“, súčasť radu snackov, skôr než sa s údajne často vídanou, hoci podarenou kombináciou lososového pstruha, uhorky, cmaru a pstruhového kaviáru prejde decentne, ale rozhodne k veci. Za titulom nesúcim sa v duchu understatement „hovädzí šalát“ sa skrýva podmanivá kombinácia surového tirolského Wagyu a (nevykrmovanej) bio-kačacej pečene, k tomu fazuľky a vlašský orechový dresing. Broskyňovo-kožená vôňa osmantusu pomáha homárovi servírovanému s mrkvou k exotickému vystúpeniu. Celkom svojrázne je potom spojenie papriky, marhúľ a teľacieho laloka, ktoré spoločne s holandskou omáčkou sprevádzajú teľacie brzlík. Trendová sladkosť tejto zimy, pistácia, neprichádza ako súčasť čokolády, ale s delikátnou olivovou zmrzlinou, k tomu pomaranč, estragón a úžasné suflé. V Arlbergu sa určite dá jesť aj vyššie, ale ťažko na vyššej úrovni. —

Informácie & Adresy
Lech:
aureliolech.com
arlberghotel.at
almhof.at
fux-mi.net
postlech.com
kronelech.at
backstubelech.at
hagens.at

Oberlech:
burghotel-lech.com
murmeli.at
burgvitalresort.com

Zug:
rotewand.com
aelpele-lech.at
fischteich-lech.at
echtlech.at/bergbauernhoefe/bio-rinderhof-kaufmann

Klösterle & Langen:
haus-jochum.at/die-kleine-farm
wirtschaft-traube.at

St. Anton:
arl-one.com
verwallstube.at
hoteltannenhof.net
arlberghospiz-alm.at

Stuben am Arlberg:
mondschein.com
restaurant-fuxbau.at

„Joschi“ Walch patrí k najinovatívnejším gastronómom v Lechu. Na obrázku s Almou, tajnou riaditeľkou hotela Rote Wand.
Pri Chef’s Table v hoteli Rote Wand stolujú hostia v očnom kontakte s Julianom Stiegerom a jeho tímom.
Jamie Unshelm a jeho mladý tím sršia nápadmi. Friends & Fools sa volá projekt, kde hostia hotela Rote Wand priamo ochutnávajú radosť z experimentovania, ktorá týchto ľudí spája.
Andi Mittermayr zásobuje z rybníka v Zugu najlepšie kuchyne v Lechu sivonmi a pstruhmi.
Martin Walch pečie v Backstube Lech chlieb a žemle pre hostí hotelov v Lechu.
Tobias a Tanja Schöpfovci vedú hostinec Traube na úrovni doby. Vcelku pripravený paštrnák, k tomu vybraný výber nealkoholických nápojov.
Gustav Jantscher servíruje v Sankt Antone svoju predstavu o hydinovom jedle.
Trendová sladkosť tejto zimy, pistácia, neprichádza v Tannenhofe ako súčasť čokolády, ale s olivovou zmrzlinou, k tomu pomaranč, estragón a úžasné suflé.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!