Hostia v reštaurácii Aponiente nemusia dlho čakať na podpisový produkt podniku. Malá lyžička čistého fytoplanktónu okamžite zabezpečí prvú udržateľnú umami chuťovú bombu na jazyku, intenzívnu a nádhernú, ako by to bežné riasy nikdy nedokázali.
V roku 2009 bol Ángel León prvým šéfkuchárom na svete, ktorý použil planktón v kuchyni. Pre neho je tento žiarivo zelený extrakt absolútnou esenciou mora.
Planktón sa považuje za skutočnú superpotravinu, obsahuje množstvo cenných živín a omega-3 mastných kyselín. Proces zberu je náročný a prebieha v regióne. Jedlý planktón sa celosvetovo vyrába iba v spoločnosti Fitoplancton Marino v El Puerto. Na tento účel sa musí planktón extrahovať z desiatok miliónov litrov morskej vody. Ángel León sa podieľal na vývoji tohto dnes patentovaného výrobného procesu. Výskum a spolupráca s morskými biológmi z regionálnej univerzity patria pre šéfkuchára k bežnému dňu rovnako ako príprava mise en place pred servisom. „Musíme vykonať ešte veľa výskumnej práce, aby sme lepšie porozumeli moru.“
More ako nekonečný priestor, ktorý treba ešte len objaviť. Trochu to vyzerá, akoby kapitán Nemo pozval na okružnú jazdu vo svojej Nautilus.
Ángel León sa vedeckému bádaniu venoval s radosťou a zvedavosťou už ako dieťa. Keď jeho otec vtedy priniesol úlovok zo zálivu Cádiz, malý Ángel ryby čistil, podľa obsahu žalúdka spoznal, čo zožrali, a tak vedel, aké návnady sú na udicu najlepšie.
Aj dnes chodí Ángel León pri každej príležitosti na more, aby tam pozoroval a prirodzene aj hádzal udicu do vody. V mnohých ohľadoch sa cíti zodpovedný za správne zaobchádzanie s prírodnými zdrojmi. „V našom regióne existuje približne 70 rôznych druhov rýb, ale ľudia z nich poznajú a jedia maximálne desať percent. Už len preto je nadmerný rybolov niektorých druhov predprogramovaný.“
Ángel León dáva na tanier takmer každú časť úlovku. Vedľajšie úlovky, teda ryby a plody mora, ktoré sa neúmyselne dostali do siete, u neho v podstate neexistujú. Rovnako tak v kuchyni Aponiente takmer nevzniká odpad vďaka výhradnému používaniu takzvaných filetových kúskov. Z hláv a vnútorností vznikajú omáčky alebo samostatné jedlá, dokonca aj schránky a šupiny tu nájdu využitie. Príznačne León označuje za svoju obľúbenú rybu parmicu – rybu, ktorá dlho mala imidž neatraktívnej prístavnej ryby a predávala sa za pár eur, pričom je to absolútne rovnocenná náhrada za drahého morského vlka.
Reštaurácia Aponiente sídli v starom prílivovom mlyne v juhošpanielskom prístavnom meste El Puerto de Santa María, priamo oproti zálivu Cádiz.
Mimoriadna morská kuchyňa Ángela Leóna urobila z Aponiente v roku 2017 prvú trojhviezdičkovú reštauráciu v regióne. Michelinskou hviezdou sa pýši aj Leónova reštaurácia Alevante v hoteli Gran Meliá Sancti Petri v Chiclana, Cádiz.
Je to kuchyňa, ktorá je kompletne vytvorená z morských produktov. Pre takmer každú „normálnu“ ingredienciu má more pripravený zodpovedajúci ekvivalent. Pre svoje často odvážne experimenty varí León rybie oči pri teplote 55 °C na univerzálnu želatínu do omáčok. Namiesto bielkov sa tekutiny čistia špeciálnym druhom rias.
V roku 2007, keď otvoril svoju reštauráciu, sa v ponuke provokatívne zameral na takzvané „Pesca de descarte“, teda na vyradený tovar od rybárov, ako sú malé pražmy, krill, ryby druhu Sparidae alebo murény. Čerstvý tovar, ktorý bol vtedy aj dnes ťažké predať a má nízku trhovú hodnotu.
Spočiatku to pochopilo len málo hostí. León kvôli chuťovým kvalitám tvrdošijne zotrval pri alternatívnom sortimente, k tomu sa už vtedy pridali aj ekologické úvahy.
Črevá krabov, medúzy, morské uhorky, morské ulitníky, ale aj korene, plody a listy z morského dna – tu sa nepodáva len kaviár a kambala. Veľké menu zahŕňa približne 20 chodov, v ktorých nechýba žiadna interpretácia rýb a morských plodov. Je len logické, že Ángel León zdieľal mnoho myšlienok a experimentov s legendárnym kuchárskym géniom Ferranom Adrià.
Je to chutné, úžasné divadlo, keď sa na stôl prinesie „údeninový tanier“. Druhy údenín vyzerajú neuveriteľne skutočne. Mortadellu vyrába León z morského vlka alebo korušky, z mušlí vzniká krvavničky a na mallorskú sobrasadu používa makrelu s paprikou.
Podlhovasté kúsky slaniny pochádzajú zväčša z brušnej časti sušeného (dry-aged) máčika, dobrú surovinu poskytujú aj pražmy. Ľahko opečené na stolovom grile vytvárajú skutočný zážitok z občerstvenia, ktorý svojou chuťou a textúrou robí česť každému klasickému mäsiarstvu. To nie je len efektívny, kuchársky veľmi vydarený gag, má to tiež pomôcť prekonať ostych hostí pred pre nich neznámymi produktmi.
Nádherná diverzita mora už niekoľko rokov podporuje aj vznik dôležitého projektu budúcnosti v zálive Cádiz. Ide o pestovanie morskej trávy. Plantáže založené Ángelom Leónom pôsobia ako veľké ryžové polia s tým rozdielom, že tento rastlinný druh domáci v mori môže rásť aj metre pod vodou. Steblá morskej trávy obsahujú malé jedlé zrná.
Morská tráva sa podobá suchozemskej rastline, má korene, steblá, podzemky, listy, kvety, semená – s tým rozdielom, že všetko sa deje pod vodou. Výhodou je aj to, že rastlina má solídny nutričný profil, bohatú zásobu vlákniny a omega-3 mastných kyselín.
V zásade „Zostera marina“ rastie v mnohých pobrežných oblastiach. Avšak všade sa do vegetácie tak silno zasahovalo, že sa ekosystémy dramaticky zmenili. Tak sa zabudlo aj na to, že morská tráva sa dá spracovávať ako obilie, zrná mlátiť, preosievať, pražiť a mlieť.
Zostera sa zbierala a jedla už dávnejšie, novinkou však bol pokus o kultivované pestovanie. Prvé plantáže v zálive Cádiz vznikli v roku 2019. Spolu s výskumníkmi z regionálnej univerzity sa hľadali ideálne parametre pre prúdenie vody, teplotu, obsah soli, hĺbku, slnečné svetlo a mnoho ďalšieho. Zdá sa, že cvičenie sa podarilo. Nedávno sa Ángel León a jeho tím tešili z druhej úspešnej úrody, ktorá priniesla niekoľko stoviek kilogramov zŕn Zostera. Vizuálne pripomínajú amarant alebo chia semienka, chutia podobne ako slaná quinoa.
Lisovaná na olej, fermentovaná na saké alebo spracovaná na bezlepkovú múku na chlieb a cestoviny, pestovanie morskej trávy ponúka veľa fantázie na využitie. Pestovateľská plocha sa v nasledujúcich rokoch v každom prípade dočká dramatického rozšírenia.
Plantáže morskej trávy slúžia aj ako druh zelených pľúc v mori, absorbujú obrovské množstvá uhlíka. Vzhľadom na neustále ničenie slanísk, mangrovov a koralových útesov by to bola konečne pozitívna správa pre morské ekosystémy. Predovšetkým preto, že na pestovanie nie sú potrebné hnojivá ani pesticídy a používanie slanej vody na produkciu potravín by tým mohlo získať úplne nový rozmer.

Momentálne sú to však stále relatívne bežné suroviny, ktoré ovládajú kuchyňu Aponiente. Pri hosťovaní Ángela Leóna v reštaurácii Ikarus v salzburskom Hangar-7 bola kuchyňa vystavená výzvam nielen kvôli náročným prípravám, ale predovšetkým kvôli nevyhnutnému zabezpečeniu jednotlivých surovín. Výzva, ktorú tím Martina Kleina ako vždy suverénne zvládol. Aj Ángel León žasol, že produkty ako drobné krevety pre podpisovú tortillitu, podmanivo čerstvé mušle a kamenár ošetrený metódou Ikejime boli v Salzburgu k dispozícii tak, že pôsobili ako práve vylovené.
Pre jedno zo svojich momentálne najobľúbenejších hlavných jedál používa León časti z hlavy tuniakov, ktoré musia vážiť minimálne 300 kíl. Pre lepšiu orientáciu existujú, podobne ako pri hovädzom mäse, nákresy pre rôzne rezy s jednotlivými časťami. Tak človek stoluje kúsok Facera, Contramormo, Morillos, Mormos alebo Galete a žasne, aké jemné, šťavnaté a chuťovo intenzívne sú tieto časti pretkané bohatým spojivovým tkanivom. „Nám v Cádize vždy ostali len hlavy tuniakov,“ rozpráva León, „všetko ostatné bolo okamžite dodané japonským zákazníkom.“
Brušné laloky, ktoré sú u rýb tejto veľkosti takisto pôsobivé, León, ak sa nepodávajú hneď surové, podobne ako bravčové mäso nasolí a v vzdušnom a chladnom sklade nechá niekoľko mesiacov sušiť na vzduchu. Nakrájané na tenké plátky vytvárajú chuťový zážitok, ktorý možno zaradiť niekam medzi lardo a jamón ibérico.
Leónova kuchyňa stojí pri všetkej koncentrácii na produkty, ktoré viac-menej pochádzajú z päťkilometrového okruhu okolo jeho reštaurácie v zálive Cádiz, v podnetnom napätí medzi tradičnými andalúzskymi receptami, veľkolepými high-tech prípravami a klasicky pôsobiacim francúzskym chápaním omáčok.
Nádherným príkladom toho sú veľkolepé veľké krevety, ktoré sú pri stole poliate slaným nálevom, načo sa tekutina v priebehu sekúnd premení na penu, ktorá sa vďaka chemickej reakcii zahreje a tým sa postará o jemnú prípravu kreviet. V kuchyni sa z hláv robí intenzívna omáčka. Spolu s jemne pripravenými krevetami a beurre blanc aromatizovanou vanilkou ide o pamätné jedlo, ktoré prináša na tanier mágiu mora.
Aby človek zažil obzvlášť magický moment z vynaliezavosti Ángela Leóna, musí predsa len sedieť v jeho reštaurácii Aponiente. Keď pri večeri pre jeden chod zhasnú všetky svetlá v lokáli, každému hosťovi podajú pohár, ktorého obsah pri krúžení začne intenzívne modro svietiť. Ide o luminiscenciu z fytoplanktónu, ktorý sa zaleje časticami kôrovcov a vodou. Dojímavejšie sa more vlastne servírovať nedá.