A-La-Carte

Objavy v Janove (2019/2)

Kulinárska prechádzka po pobreží v ligúrskom hlavnom meste Janov.


Život je nespravodlivý. Všetci hovoria o Siene, Ríme, Florencii, Benátkach a Miláne. Spomenuté mestá sú na celosvetovom zozname najžiadanejších talianskych miest úplne hore. O Janove však hovorí len málokto. Pretože Janov je mesto, ktorého hodnoty sa návštevníkovi odhalia až krok za krokom – v našom prípade sústo za sústom. Krása kedysi mocného a bohatého prístavného mesta neudrie do očí hneď; to skôr veľký prístav s tisíckami kontajnerov a žeriavov. Taký prístav skrátka nie je Šikmá veža, Námestie svätého Marka ani Bazilika svätého Petra. No nečaká tu len kúsok Talianska, zatiaľ nezaplavený prúdmi turistov, ale aj súťaž kulinárskych špecialít, ktoré už mnoho rokov formujú chuť ligúrskeho pobrežia. A napokon: Krištof Kolumbus sa narodil práve tu, jeho dom je skôr nenápadný. Kvôli jedlu však svoje rodné mesto rozhodne neopustil. Na to je tu až príliš dobré.

Hneď na úvod: Focaccia di Recco kradne šou všetkým ostatným. Pesto je úžasné, olivy Taggiasca lahodné, Acciughe veľmi dobré. No v peci pečený nekysnutý chlieb, vo vnútri dutý a naplnený syrom Stracchino, chuťovo prekonáva takmer všetko, čo sa dá na ligúrskom pobreží inak zjesť. Teplo, chrumkavé cesto, sladkosť, mlieko, vôňa cesta a roztečeného syra. Takto musí chutiť street food. Focaccia di Recco je jednoduchý pokrm, ktorý sa však pokojne odváži aj do elegantnej reštaurácie.

V úzkych „Corrieras“, uličkách janovskej starého mesta pochádzajúcich z čias pred Kristom, treba vťahovať brucho. A vzdať sa moderných výdobytkov ako Google Maps. Vysoká hustota hrubých murovaných budov a množstvo kameňa neumožňujú satelitné spojenie. Mnohé tu zostáva v tme aj za slnečného počasia a pripomína to trochu Neapol, avšak bez štvrtí Camorry. Tu sa striedajú pokojné uličky lemované opadávajúcimi fasádami s tými rušnými, kde sa jeden stánok s focacciou, mäsiarstvo, butik s čokoládou a obchod s pestom radí za druhým. Človek potom z rušnej uličky zabočí do menej rušnej a zrazu ho oslovia tmavé dámy v najlepších rokoch, či by nemohli niečo ponúknuť. Ďakujem, netreba. Niekedy chodec stojí pred trattoriou s ľahko zapamätateľným menom Ugo. Náhodou objavil gastronomický skvost. Bližšie k základom ako tu, to už nejde.

Ľahko perlivé biele víno prichádza v karafách. Malá denná ponuka dopĺňa jedálny lístok, ktorý je vytlačený na papieri, slúžiacom zároveň ako podložka pod jedlo. Al dente uvarené Trofie, ligúrska „it-pasta“, raz pripravené s kalamárovým atramentom, potom s pestom, podávané s píniovými orieškami a čerstvými vyprážanými Acciughe (ančovičkami), sú sýtou lahôdkou. Tuniak je v podstate zálivu za rohom. Frittura del Golfo obsahuje malé ryby a morské plody, pre ktoré samotná kuchyňa Ligúrie stojí za cestu: morský jazyk a parmice dlhé päť centimetrov, malé chobotničky (Moscardini), sépie, krúžky z kalamárov a samozrejme Acciughe. Bez tých posledných sa v Janove nezaobíde takmer žiadne menu, takmer žiadny jedálny lístok. Ančovička je fyziognomickou antitézou k veľkým rybám, kambalám, morským vlkom, tuniakom a iným, o ktorých existenciu má Neptún vďaka nadmernému rybolovu čoraz väčšie obavy. Ančovičiek je však dostatok. A chutia lahodne.

Predchodcom reštauračných a hotelových sprievodcov bola „Lista dei Rolli“ vznešených palácov bohatých bankárov, ktorí mohli v 16. storočí zažiť svoj zlatý vek. Rozprestreli sa na Via Garibaldi (predtým Via Nova), tak široko, ako to len priestorovo obmedzený kopcovitý Janov dovoľoval. Paláce janovskej vyššej vrstvy boli zamestnancami dóžu rozdelené do troch kategórií, podľa komfortu a krásy. A áno, boli krásne, tie paláce, a čiastočne ich možno obdivovať aj dnes. Už v nich však nebývajú bankárske rodiny, ktoré majú svoje najlepšie časy dávno za sebou, ale úradníci v plastových šľapkách alebo neuveriteľne drahé predajne nábytku.

Keď prišiel obzvlášť významný hosť, povedzme pápež alebo benátsky dóža, vyžreboval sa palác prvej, tej najlepšej kategórie, kde mal byť ubytovaný. Pretože janovský Dóžov palác sa nepovažoval za dostatočne komfortný. Problém veľkej cti pre vyvolených hostiteľov bol len v tom: Majitelia paláca museli náklady na ubytovanie hosťa znášať sami. Mnohí sa potom hnevali na nariadené výdavky. Pohostinnosť pre cudzincov je aj dnes pre miestnu gastronómiu novinkou. Aj keď cestovný ruch v posledných rokoch naberá na objeme ako focaccia v horúcej peci.

Hoci nádherné centrum mesta praská vo švíkoch návštevníkmi a už asi desať rokov je deklarovaným cieľom regiónu obslúžiť toto priemyselné odvetvie najrôznejšími marketingovými aktivitami. No väčšina návštevníkov Janova cestuje na obrovských výletných lodiach, ktoré čnejú ešte vyššie ako žeriavy v janovskom prístave. V meste neskonzumujú vôbec nič a nechajú sa viesť sprievodcami cez „Corrieras“ a jemnú Via Garibaldi. A mnohí majitelia a gastronómovia ešte presne nevedia, ako narábať s novou kategóriou hostí, ktorí nehovoria ich jazykom a aj inak pôsobia čudne. V rodinnej reštaurácii Da Rina, jednej z najlepších adries v Janove na ryby a krevety, hneď oproti hale, kde bol kedysi umiestnený rybí trh, reagujú majiteľ a jeho ľudia na našu prítomnosť málo nadšene. Najprv sa stratila rezervácia. Niekedy musí prejsť dvadsať minút, kým si človek môže objednať prvú fľašu sektu. A aj keď je to ten najdrahší v ponuke, vintage bublinky z Franciacorty, obsluha zostáva uzavretá. Ale zachovávame pokoj, pretože povesť predchádza kuchyňu. Marinované Acciughe sú svetová trieda, miestna ryba, vzdialene príbuzná s morským vlkom, s artičokmi, zemiakmi a olivami vo vlastnej šťave nie je o nič menej dobrá, zatiaľ čo opatrne grilované krevety a červené krevety zo Santa Margherity sú jednoducho gurmánskym zážitkom. Santa Margherita je, ako určite viete, grál pre milovníkov červenej krevety. Rybári z dediny neďaleko Portofina denne vyťahujú zo 700-metrovej hĺbky svetloplaché červené krevety, ich cena je vysoká. Najlahodnejšie chutia prirodzene surové, bez ničoho, ako ich napríklad podávajú v Il Marin v starom prístave Janova.

Ambiciózny kuchársky tím Il Marin naaranžoval na tanieri pár kusov zeleniny a niečoho ako bodky, aby mal hosť dojem, že sa aspoň trochu aj pracovalo. No tieto krevety, podávané s hlavou, nepotrebujú žiadnych komparzistov. S dĺžkou pokojne desať a viac centimetrov jemne voňajú po morskom vzduchu, chutia mierne kovovo, jodidovo a len náznakovo sladko, majú pozoruhodný skus a sú zušľachtené maximálne niekoľkými zrnkami soli. Kvalita rýb v podniku požehnanom úžasným výhľadom na prístav je každopádne značná. Orata prichádza z grilu s miestnou prílohou z presne uvarených zemiakov, olív a malých paradajok. Ryba je taká, aká má byť, keď bola pred niekoľkými hodinami vylovená z mora, a nie je iná ako dokonalá. Kuchyňa však dokáže ešte viac. Medzitým pripravujú sépiu ako čierne rizoto, k tomu sorbet z bazalky. Predtým sú na plátky nakrájané malé sépie, ktorých konzistencia pripomína Lardo. Tortellini plnené pestom, umiestnené na kréme z čerstvého syra, sú nádherným pozdravom z ligúrskeho vnútrozemia, kam sa ryba nedostane, pretože je tam priveľa kľukatých horských ciest. Dezert z panna cotty, malých pomarančov a množstva kvetov potvrdzuje hosťovi pocit, že jedol mimoriadne dobre. Krásne a nápadité pochutiny a drobnosti ku káve, a to všetko v extrémne uvoľnenej atmosfére. Tu je to mladý Janov. Il Marin je mimochodom vlajkovou loďou reštaurácie Eataly, zriadenej v novopostavenej budove v starom prístave na niekoľkých poschodiach, popri ktorej regáloch musia hostia prejsť. Cestou na večeru sa môžu zásobiť klobásami a šunkou, čerstvým pestom, ale aj šampónmi a vínom. Je to celkom užitočné, aj keď esteticky náročné.

Kto chce v Janove naozaj krásne stolovať, vyberie sa do jedinej reštaurácie v meste ocenenej michelinskou hviezdou. Pod provokatívne krásnymi freskami je obsluhovaných asi 24 hostí kuchyňou, ktorá dôsledne vychádza z receptov regiónu a pôsobí rovnako elegantne ako nadčasovo. Ľahko marinované ančovičky na úvod sú delikátne, tanier so surovými rybami a krevetami z aktuálneho úlovku dokazuje, že Janov a okolie sú rajom pre fanúšikov naozaj dobrých morských rýb. Nad tým vznášajú sa pár vločiek bonito. Potom špagety s omáčkou na spôsob Carbonary, sprevádzané ľahko údenou sépiou namiesto slaniny. Rizoto s malými klobáskami a pestom – tak to má byť. Kúsok grilovanej makrely (musela mať niekoľko metrov) spolu s artičokmi poskytuje žuvacím svalom poriadnu aktivitu. Jemná a úžasná je potom opäť jemná mrazená pena z nugátu. Lieskové oriešky sú, ale aj to určite viete, jedným z typických produktov ligúrskych poľnohospodárov. Tak ako syr, olivy Taggiasca a bazalka.

Legendárnej bazalke z Ligúrie (s certifikátom DOP), ako aj z nej získanému pestu sú v Janove venované vlastné malé obchody. Vonia to tak úžasne, a – se non è vero è molto ben trovato – táto bazalka údajne rastie na zemi, v ktorej odpočívajú kosti Napoleonových padlých koní, ktoré tvoria obzvlášť dobrý humus. Prechádzka mestom, piesta, to je kúsok sufléovo jemnej focaccie, do ktorej bolo upečené malé átrium, kam sa leje čerstvé, pred očami zákazníkov pripravené pesto z olivového oleja, bazalky, píniových orieškov, parmezánu, soli a cesnaku. Sústo, vlažné teplo, soľ, sladká vôňa bazalky, raj. Kde je teraz najbližší pohár vína?

Nápadné je, že vínne lístky väčšiny reštaurácií sa obmedzujú skôr na to podstatné. Trochu z Ligúrie, niekedy aj Gavi alebo Arneis, veľké a drahé fľaše sa nájdu zriedka. Trochu Greco di Tufo je vždy k dispozícii a nápadne veľa juhotirolských vín a vín z Friuli. Výhoda: Človek tu pri objednávke vína neminie veľa peňazí. A: Delikátnu Franciacortu majú takmer všade. V posledných rokoch otvorilo niekoľko malých barov, kde sa dá dobre stretnúť na aperitív. Ako napríklad malý Taggiou, vínny bar, v ktorom sa dá aj skvele navečerať. Vedú ho tri ženy. Už len to lahodné chleby, ktoré podávajú napríklad k salámam, stoja za návštevu. Cez víkend sú malé podniky plné miestneho publika. Napríklad malá Trattoria delle Grazie, kde sa ligúrska kuchyňa dostáva na taniere v čistej podobe, napríklad plnené grilované a vyprážané Acciughe, a to všetko za ceny, ktoré mladé talianske publikum neznepokojujú. Mladý Janov sa tu pripravuje na dlhý večer, ktorý zvyčajne neskončí pred druhou alebo treťou hodinou. Človek vie, v nedeľu si môže pospať. A potom nasleduje nedeľný výlet, v Taliansku obvyklý.

Pretože kto chce vidieť more, buď vlastní vilu v kopcoch okolo mesta, alebo cestuje pár kilometrov. Kúsok jazdy autobusom leží malá rybárska dedina Boccadasse. Kooperatíva rybárov tu má malú osteriu, ktorá je v skutočnosti viac bar s niekoľkými tesne vedľa seba umiestnenými jedálenskými stolmi. Najkrajšiu polohu má Capo Santo Stefano, dlhoročný podnik, do ktorého sa dostanete ako cez takmer skrytú tajnú chodbu, až sa pred očami hosťa rozprestrie „wow“ panoráma. Sem prichádza ten, kto chce dopriať sebe a svojim niečo výnimočné. Cez víkend na obed je sála plná rodín z okolia. Kuchyňa sa snaží byť kreatívna, no v týchto snahách by nemala byť príliš podporovaná.

Interpretácia miestneho jedla z cestovín, rýb a artičokov vyzerá ako mohutná tehla. Žalúdok si zakrýva hlavu. Sústa k aperitívu sú veľmi dobré, medzi nimi malý koláčik s čerstvým syrom a Acciughe. Tatarák z ryby dňa má skus a na stôl prichádza s čerstvými lúčnymi bylinkami a kvetmi. Ombrino je veľmi jemné, k nemu servírovaný šalát s malými žltými paradajkami nesvedčí o prekypujúcej vynaliezavosti. Krásny dezert z ricotty s marinovanými jahodami. K aperitívu šampanské, potom niekoľko menej obvyklých vín, ktoré boli vďaka Coravinu udržané v dobrom stave. Someliérka si robí svoju prácu s nadšením. Ešte raz objednané ľadovo vychladené limoncello z neďalekého, bohatého Portofina. Va bene!

The Cook
Vico Falamonica, 9, 16011 Janov GE, Tel.: +39/328/914 71 53
www.thecookrestaurant.com
Jediná reštaurácia v Janove ocenená michelinskou hviezdou. Stolovanie pod freskami. Najlepšie: marinované Acciughe a surové morské ryby s vločkami bonito. Ako hlavný chod holub.

Trattoria Ugo
Via dei Giustiniani, 86r, 16123 Janov GE, Tel.: +39/010/246 93 02
Ligúrske klasiky od Frittura di Golfo až po Trofie s pestom. Hlučné, lacné, stále plné a dobré.

Trattoria delle Grazie
Via delle Grazie, 48, 16128 Janov GE, Tel.: +39/010/869 82 40
Tu sa stretáva mladý Janov. Drobný a lacný podnik s pozoruhodným prostredím a jednoduchou miestnou kuchyňou. Variácia z Acciughe je tu povinným programom.

Capo Santa Chiara
Boccadasse SRL – Via Ippolito D’Aste, 3/11D, 16121 Janov (GE)
www.ristorantecaposantachiara.com
Nádherne situované, a hlavne v lete, keď sa dá usadiť na malej terase priamo pri mori, stojí výlet za to.

Il Marin
Calata Cattaneo, 15, 16128 Janov Tel.: +39/010/869 87 22,
www.eataly.net
Najlepšia adresa na ryby v meste, čo sa týka kvality na jednej strane a prípravy na strane druhej. K tomu fenomenálny výhľad na prístav a veľa mladého publika.

I Tre Merli
Calata Cattaneo, 17, 16128 Janov GE, itremerli.it, Tel.: +39/010/246 44 16
Zmes vínneho baru a reštaurácie, logicky najlepší vínny lístok v Janove. Na jedenie je okrem iného úžasná Focaccia di Recco, jedna zo „signature foods“ pobrežia.

Da Rina
Mura delle Grazie, 3R, 16128 Janov, Tel.: +39/010/246 64 75
www.ristorantedarina.it
Tradičná rybia adresa, skvelý tovar, dobre pripravený. Prostredie je rodinné, ale obsluha je trochu cudzia, ak hosť nie je tiež z Janova.

Trattoria Sà Pesta
Via dei Giustiniani, 16/R, 16123 Comune di Genova GE, Tel.: +39/010/246 83 36
www.sapesta.it
Najlepšia adresa na Farinata, placky z cíceru, a mnohé ďalšie. Pečú sa v drevenej peci a veľmi rýchlo sa vypredajú.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!