Je začiatok apríla – a druhý rok po sebe, kedy jarné mrazy v Burgundsku ohrozujú vinič vo vinohradoch. „Znova sme strávili niekoľko bezsenných nocí, počas ktorých sme museli vyraziť do terénu, aby sme veľkými sviecami a drevenými ohňami bojovali proti mrazu,“ rozpráva Pierre Vincent. Nebolo to však také zlé ako v roku 2021, zdôrazňuje riaditeľ Domaine Leflaive v pre znalcov vína takmer mýtickej obci Puligny-Montrachet.
Vtedy, v predchádzajúcom roku, vinári v regióne stratili medzi 50 a 80 percentami úrody. To, že škody budú tento rok, aspoň po tomto prvom jarnom mraze, menšie, vyplýva z toho, že zatiaľ vyrašilo len biele víno. Aby sa ochránilo, v najchladnejšej aprílovej noci, aká bola vo Francúzsku nameraná od roku 1947, horelo množstvo ohňov v prestížnych vinohradoch so zvučnými názvami bielych vín ako Montrachet, Meursault a Chablis. Pinot noir, červená výkladná skriňa regiónu, zatiaľ nevyrašil a bol teda ušetrený. Zatiaľ – pretože nebezpečenstvo jarných mrazov začiatkom apríla ešte nebolo zažehnané.
V priemere 5 000 eur na hektár stojí vinárov nasadenie prostriedkov proti mrazu, ako sú spomínané sviece a ohne, ale aj vrtuľové ventilátory a vrtuľníky na rozptyľovanie teplého vzduchu, alebo kropenie rastlín vodou, aby sa ochránili vrstvou ľadu. Napriek tomu sa tieto opatrenia stávajú každým rokom väčšou rutinou v tomto regióne, ktorý patrí k severnejším vinohradníckym oblastiam Francúzska; a ktorý leží približne na rovnakých zemepisných šírkach ako niektoré rakúske vinohradnícke regióny.
Niet teda divu, že sa, rovnako ako inde vo Francúzsku, aj v Burgundsku hľadajú riešenia. Ako napríklad alternatívne odrody viniča, ktoré by sa dali pestovať. Myšlienka, ktorá sa rovná malému zemetraseniu v pravdepodobne najkonzervatívnejšom a najtradičnejšom zo všetkých vinohradníckych regiónov tohto sveta – a predsa už nie je tabu.
Tak sa tu už niekoľko rokov, hoci zatiaľ len na experimentálne účely, vysádzajú odrody, ktoré by mohli byť odpoveďou na výzvy meniacej sa klímy. Teda také, ktoré sa vyznačujú neskorším dozrievaním, vyššou kyslosťou a menším obsahom cukru. Medzi nimi napríklad Xinomavro, nazývané aj Mavro Naoussis, hrozno známe svojím vysokým obsahom kyselín, ktoré pochádza z gréckeho regiónu Macedónsko. Známejší je už piemontský Nebbiolo, s ktorým sa takisto experimentuje a ktorý bol už doteraz vždy považovaný za akúsi stredomorskú verziu Pinot noir.
Aj pri bielych vínach sa testuje čiastočne pomerne exotické hrozno, ako napríklad rovnako grécka odroda Assyrtiko z egejského ostrova Santorini. Alebo sa siaha po niečom bližšom, ako napríklad Savagnin z priľahlého hornatého regiónu Jura, ktorý by dominantnú odrodu Chardonnay nemusel síce vytlačiť, ale aspoň doplniť. Bude teda treba aj v Rakúsku čoskoro zmeniť myslenie a zažiť, že z tradičných vinohradníckych oblastí už nebudú pochádzať tie isté odrody hrozna a vína ako doteraz?
Hans Reiner Schultz tento vývoj nevidí. Aspoň zatiaľ nie. „Skôr sa dá povedať, že vinárske regióny ako nemecké, ale aj rakúske, zo zmeny klímy vlastne profitujú,“ myslí si profesor rastlinnej výroby a prezident Hochschule Geisenheim v hesenskom Rheingau. Teplejšia klíma v skutočnosti znamená oveľa viac to, že teraz možno, a nie že treba, pestovať odrody, ktoré tu predtým neboli domáce. „Tiež vyvstáva otázka, či to má vôbec zmysel, keďže väčšina regiónov si v priebehu rokov vybudovala svoju povesť oblastí bielych, respektíve červených vín v spojení s určitými odrodami; a zmeny by mali aj trhovo-hospodárske následky,“ hovorí Schultz.
V tejto oblasti by to mali francúzske regióny, ako Burgundsko, ale predovšetkým Bordeaux alebo Côtes du Rhône, kde sa tradične kladie väčší dôraz na ochranu územia než na odrodovú čistotu, predsa len o niečo ľahšie. „V prípade Bordeaux a Côtes du Rhône si len veľmi okrajovo všimnú, keď do svojich cuvées primiešajú nezvyčajnejšie odrody,“ hovorí profesor. A dokonca aj v Burgundsku, kde sa pri červenom víne síce predpokladá, že ide o Pinot, a pri bielom víne o Chardonnay, sa spravidla skôr siaha po označení územia ako Gevrey-Chambertin alebo Meursault. V Bordeaux, oblasti známej svojou vlhkou klímou a s tým spojenými problémami s plesňami a kde vinice zaberajú oveľa väčšiu plochu než v Burgundsku (120 000 oproti 30 000 hektárom), bolo v predchádzajúcom roku schválených hneď šesť nových odrôd na pestovanie: Arinarnoa, Castets, Marselan a Touriga Nacional pri červených, Alvarinho a Liliorila pri bielych. „Prispôsobenie metód pestovania nám len kupuje trochu času v boji proti klimatickým zmenám,“ hovorí Bernard Farges, prezident vinárov z Bordeaux a odborného časopisu Terres des Vins, „ale to nestačí. Ak nebudeme reagovať, naše vína čoskoro stratia typickosť, pre ktorú sú známe.“ Čo čiastočne súvisí s rastúcim obsahom alkoholu napríklad pri Merlot.
Toto nebezpečenstvo existuje aj v Nemecku a Österreich, potvrdzuje Schultz. „Problémom nie je ani tak chýbajúca kyslosť, ako skôr spôsob dozrievania, ktorý sa pri niektorých odrodách v budúcnosti možno vyvinie iným smerom, než tomu bolo doteraz,“ hovorí výskumník. Tým by niektoré odrody mohli získať iný chuťový profil. Aký to bude, sa v súčasnosti dá určiť len ťažko. Pretože to, ako sa rastliny v priebehu času prispôsobia novým podmienkam, či napríklad Riesling bude ešte chutiť tak, ako sme boli pri Rieslingu zvyknutí, ukáže až budúcnosť. „V konečnom dôsledku sa dá povedať, že síce vieme, čo nie je možné, ale nevieme, čo bude v nasledujúcich rokoch naďalej možné, respektíve čo sa stane možným,“ hovorí Schultz.
Tak to vidí aj nejeden domáci vinár. „Doteraz mali naše odrody s teplejším počasím málo problémov,“ hovorí napríklad juhostyrian Hannes Sabathi, „najmä Veltlínske zelené profituje viac, než trpí. Samozrejme, aj u nás môže prísť k problémom s mrazom. Avšak vďaka kontinentálnejšej klíme a chladným jarným nociam kvitne všetko o niečo neskôr než vo Francúzsku, preto kritická fáza pre nás nenastáva začiatkom apríla, ale až začiatkom mája.“ Tak sa stalo v roku 2016, keď náhly pokles teplôt v máji zničil veľkú časť nielen štajerskej úrody hrozna.
Aj Willi Bründlmayer z rovnomenného vinárstva v Kamptali zatiaľ stavia menej na nové odrody než na opatrenia, ktoré pomáhajú znížiť teplotu vo vinohrade, ako napríklad trvalé ozelenenie a kvapková závlaha. „Riesling aj Veltlínske zelené sú odrody, ktoré sú extrémne citlivé na teplejšiu klímu,“ hovorí Bründlmayer, „ale sú to aj tie, s ktorými je náš región najviac spätý, preto sa oplatí urobiť všetko možné, aby sa zachovali ich známe charakteristiky. A k tým patrí sviežosť a hra kyselín. Najmä preto, že trend už dlhší čas smeruje preč od alkoholických a plných vín, ku ktorým už patrí veľa ,Smaragdov‘.“ Experimentuje sa však aj vo vinárstve Bründlmayer. „Cabernet Franc je napríklad odroda, ktorej sa u nás medzitým darí nádherne,“ hovorí vinár, „presne ako Chardonnay, pri ktorom je spotrebiteľ ochotný prijať o stupeň viac alkoholu a trochu viac plnosti.“ Skutočným víťazom klímy je však Pinot noir, ktorý Bründlmayer pestuje už od 80. rokov a ktorý sa tu dnes skvele rozvíja.
Rovnako akýmsi „víťazom klímy“, zdôrazňuje Roland Velich z vinárstva Moric v Burgenlande, známom svojimi červenými vínami, je Frankovka modrá. „Odroda sa s tým všetkým vyrovnáva celkom dobre a je istým spôsobom dokonca príjemcom situácie,“ hovorí vinár z Großhöfleinu. „Počas tohto marca sme síce mali niekoľko veľmi teplých dní, ale pomerne chladné noci zabezpečili, že vinič zostal v zimnom spánku.“
Viac ako otepľovanie, na tom sa zhodujú Sabathi, Bründlmayer a Velich, sú to všeobecne extrémne poveternostné situácie, ako napríklad dlhotrvajúce sucho, aké panovalo v uplynulej zime, nasledované intenzívnymi dažďami, ktoré príliš suché rastliny a príliš suchá pôda už nedokážu vstrebať. Nebezpečenstvo, ktoré aj vedec Schultz označuje za pravdepodobne najväčšie pre vinohradnícke oblasti v Nemecku a Rakúsku. Nemalou mierou kvôli rastúcej hrozbe napadnutia plesňami.
„Preto si myslím, že ak sa už pestujú nové odrody viniča, možno by sa malo rovno staviť na PIWI,“ domnieva sa Schultz. Ide o proti plesniam odolné odrody, ktoré sú vďaka konvenčnému šľachteniu (teda bez použitia biotechnológie, respektíve genetickej manipulácie), a ako napovedá ich názov, oveľa menej náchylné na hubové choroby, ako napríklad obávanú múčnatku. Vďaka tomu možno znížiť frekvenciu postrekov fungicídmi a ušetriť životnému prostrediu veľké množstvo chémie. Okrem toho sa takto dá znížiť aj používanie medených prípravkov, ktorým sa pri ich aplikácii nevyhnú ani biologickí, biodynamickí a takzvaní „naturálni“ vinári. A to napriek tomu, že meď je ťažký kov, ktorý je prirodzene všetko iné, len nie prínosom pre pôdu a životné prostredie.
Toto všetko bude v blízkej budúcnosti ešte relevantnejšie, zdôrazňuje Schultz, a to vzhľadom na takzvaný „Green Deal“ pre udržateľné, klimaticky šetrné poľnohospodárstvo, ku ktorému sa Európska únia zaviazala v predchádzajúcom roku. A ktorý má od roku 2030 zaviazať poľnohospodárstvo v členských štátoch k zníženiu používania prípravkov na ochranu rastlín o polovicu a hnojív o 20 percent.
No na PIWI nedajú dopustiť ani Sabathi, ani Velich. „Z nich sa síce dajú vyrobiť slušné, ale v žiadnom prípade nie veľké vína,“ hovorí Štajerčan. Zatiaľ čo Burgenlandčan je dokonca názoru, že ich nikto nepotrebuje, ako hovorí. „Alebo nájdu uplatnenie v priemyselnej výrobe, kde sa prirodzene používajú najväčšie množstvá prípravkov na ochranu rastlín,“ zdôrazňuje Velich. Bründlmayer je v tomto už o niečo otvorenejší. „V tejto oblasti sa v posledných rokoch urobili veľké pokroky,“ hovorí vinár z Kamptalu, „medzitým už veľa nechýba a človek môže ich použitie celkom zvážiť, ak to pomôže životnému prostrediu.“
Do roku 2030 a plánovanej implementácie smerníc EÚ v každom prípade už veľa času nezostáva. Či sa do toho času udeje zmena myslenia – v poľnohospodárstve špeciálne a vo vinohradníctve osobitne –, zostáva viac než otázne. Ale možno napokon všetko pôjde oveľa rýchlejšie, než sa zdá. Totiž vtedy, keď aj trh bude vyžadovať viac ekologickej udržateľnosti pri víne a nenechá túto požiadavku len na zákonodarcov. Najmä preto, že tí sa vzhľadom na vojnu na Ukrajine a s tým spojený obávaný nedostatok potravín chcú zrazu aj tak nechať viac času s nariadením. —

© Andreas Arnold/DPA/picturedesk.com

Hannes Sabathi
© Weingut Hannes Sabathi

© Philippe Lopez/AFP/picturedesk.com

Willi Bründlmayer
© Weingut Bründlmayer/Herbert Lehmann

Roland Velich
© Peter Rigaud
