A-La-Carte

Chlieb je opäť v móde (2011/2)

Dlhý čas bol chlieb príliš obyčajný na to, aby sme si nad ním lámali hlavu. Súčasný chlebový boom však ukazuje: To bola chyba.


Chlieb je opäť v móde

Text: Florian Holzer Fotografie: Luzia Ellert

Viac-menej sme sa s tým zmierili. Zánik pekárov; šírenie reťazcov a explozívny nárast druhov chleba s kadejakými vylepšeniami a zbytočnosťami, ktoré v prvý deň lákavo chrumkajú a voňajú, no na druhý deň sa už dajú polámať len pre kačky v zime. Skutočnosť, že chlieb sa už nepečie, ale vyrába v továrňach a dokončuje v predajniach pečiva. Zvykli sme si na to, spomínali sme na citáty našich rodičov a starých rodičov, ktorí tvrdili, že najkrajšie na návrate do Rakúska je chlieb a voda, ale brali sme ich ako sentimentálny folklór. Pretože v skutočnosti to už dávno vyzeralo inak: Všade už nastala renesancia chleba, staré pekárske tradície sa opäť kultivovali alebo dokonca vylepšovali. Vo Francúzsku bolo už dávno toľko regionálnych chlebov ako syrov, v Taliansku si spomenuli na staré odrody obilnín a výrobné postupy, Pane Pugliese získal status talianskej delikatesy a na výstave produktov Presidio „Terra Madre“ pri príležitosti veľtrhu Slow Food „Salone del Gusto“ v Turíne ste mohli ochutnať gaštanové chleby zo stredného Talianska rovnako ako chleby pečené v peci na drevo z Nemecka. A v USA bol chlieb už dávno kultom.

Mali sme Kornspitz. A pár jednotlivcov, ktorí volali na púšti. To sa však teraz pomerne rýchlo zmenilo, chlieb nie je len témou, ale zrazu dokonca niečím ako šik záležitosťou. Karl Wlaschek mladší a jeho cukrár Pierre Reboul otvorili pred nie príliš dlhým časom malú dizajnérsku pekáreň v Döbling, v ktorej dostanete chleby rozličných domácich špičkových pekární; architektonická kancelária na Spittelbergu prevádzkuje vo vedľajšej miestnosti aj pekáreň s tovarom novej pekárskej hviezdy, mená pekárov sú na scéne zrazu také známe ako mená vinárov, chovateľov mangalíc alebo výrobcov syrov. Takže sa tam očividne niečo udialo. Konečne.

Čo presne toto hnutie vyvolalo, je ťažké povedať, ale určite to súvisí s kvalitatívnou nerovnováhou; medzi tým, čo sme v posledných rokoch kládli na náš chlieb a samotným chlebom. A samozrejme s ľuďmi. Napríklad s Erichom Kassesom, ktorý v ďalekej Thayi vo Waldvierteli už desaťročia pečie skvelé chleby a už dávnejšie sa zaoberá kultiváciou kváskov. Helmut Touzimsky ho motivoval už pred 30 rokmi, aby pre Meinl piekol sériu „Leni“. Peter Friese zo „Schwarzes Kameel“, v princípe frankofil a zvlášť nadšený francúzskym pekárenským umením, ho podnietil k vývoju „Holzwandl-Brot“ (chlebov pečených v drevenej debničke): nekonečne šťavnaté kváskové chleby v bohatej rozmanitosti, v praktickom 400g formáte, pečené v drevenej debničke, a preto priam francúzskej elegancie. Svoj „Rotonda“ objavil pri príležitosti dovolenky v Grade, rozpráva Waldviertler „Slow Baker“. Hotel ani pláž sa mu vraj veľmi nepáčili, tak sa vybral hľadať dobrý chlieb. V maličkej diere našiel pekára, ktorý pracoval ako jeho predkovia, a hoci obaja nemali jazyk, ktorým by sa vedeli dorozumieť, Kasses tam zostal dva týždne a naučil sa, ako sa pripravuje „Rotonda“: z kvásku (z neho má Erich Kasses medzitým v svojej pokladnici nažive 20 rôznych druhov, „v tom som trocha blázon“) pripravené cesto z pšeničnej múky, len úplne málo droždia (na riadenie fermentácie a aby sa vyhlo nežiaducim spontánnym fermentáciám), 24 hodín vyzreté, potom potreté olivovým olejom a opäť 24 hodín odstáte. Až potom sa pečie v drevenej debničke. Úžasné.

A samozrejme Helmut Gragger, vyučený pekár z Ansfeldenu v Hornom Rakúsku, ktorý dlhé roky pracoval v chlebovom priemysle v Nemecku, až kým mu to raz nestačilo, osamostatnil sa a nechal si postaviť pec na drevo. Kvások, biologická múka, drevo a čas boli odvtedy jeho devízou, s mobilnou pecou sa postaral o pečenú radosť na farmárskych trhoch a bio-stretnutiach, inšpirácie našiel na výletoch za veľkými majstrami do Francúzska.

Minulú zimu potom zaradil vyšší stupeň, a to otvorením svojej pekárne vo viedenskom City s názvom Gragger & Cie. Malá pekná pekáreň s voňajúcou pecou na drevo uprostred obchodu sa po dlhom čase opäť postarala o to, že Viedenčania stáli v rade na chlieb – dobrovoľne a až na ulicu. Hviezdou sortimentu je nepochybne „P-Brot“, pričom „P“ na jednej strane znamená veľký vzor Poilâne, na druhej strane dobroprajného majiteľa domu, ktorého túžba po dobrom, pravom chlebe bola rozhodujúca pre tento podnik. 24 hodín kysne cesto pre P-Brot, a aj keď by Helmut Gragger mohol predať oveľa viac svojho chleba ako tých 80 kusov po dvoch kilách – časová následnosť a rozmery pece jednoduchšie viac nedovolia. Získať P-Brot poobede má veľa spoločného s veľkým šťastím, a už sa aj často stalo, že pekáreň o 16:00 zatvorila, „pretože sme už nemali čo predávať“.

Poilâne v Paríži toho zvládne viac. Z prírodného kváskového ražného chleba, ktorý v 70. rokoch Lionel Poilâne preslávil úplne v rozpore s vtedajším trendom neutrálnej bagety, sa dnes pečú tisíce bochníkov nielen v Paríži a Londýne, denne sa ich okolo 5 000 posiela do celého sveta. Niet divu, pretože filmové hviezdy, umelci a iné celebrity predovšetkým v L.A. a New Yorku založili kult okolo – nadmieru jednoduchého a neokázalého – parížskeho chleba. Salvador Dalí z neho formoval sochy, Warhol ho posielal Concordom, jeden americký milionár zaplatil 100 000 dolárov, aby bol Poilâne k dispozícii nielen do konca jeho vlastného života, ale aj do konca života jeho detí a vnúčat. Hovorí legenda.

Ale tak či tak, úhľadné obchody, v ktorých za nemalé peniaze dostanete aj nádherne rustikálne dózy na chlieb, košíky, nože a utierky, boli odvtedy zrejme už pre mnohé koncepty pekární vzorom. Samotný Poilâne však napriek obrovskému vzostupu zostal dodnes dosť exkluzívny.

Vlastný obchod zatiaľ Josef Weghaupt nemá, je však už celkom dobre zastúpený v rozličných viedenských bio-obchodoch a predovšetkým je chlebovým hlavným predstaviteľom v obchode pred rokom otvoreného „Motto am Fluss“. „Joseph Brot“ od Josefa Weghaupta je najmladším projektom v rakúskej boomujúcej chlebovej scéne. Pečenie ako také sa vlastne nikdy neučil, ale potravinársku technológiu áno, a v tejto funkcii sa kľukatými cestami dostal k veľkopekárovi, u ktorého tri roky pracoval v manažmente kvality. Na podnety pekári vždy hovorili: „S našou múkou sa niečo také nedá.“ Keď sa potom stal marketingovým riaditeľom veľkopekárne a často chodil do zahraničia, „videl som, čo je skutočne možné“. Vypracoval chlebový koncept pre novú vysokokvalitnú bio-líniu jedného reťazca supermarketov, a keď z toho potom nič nebolo, svoj chlieb si jednoducho začal piecť sám. Dlhé kysnutie cesta 48 hodín, Demeter múka, úplne málo droždia („v tom mám niečo celkom vlastné“), pečie sa v masívnej „Monsun“ parnej peci v pekárni vo Vitis vo Waldvierteli. A síce dvakrát, „pretože chcem kôrku“.

Denise Pölzelbauer, momentálne mediálne taktiež veľmi prítomná, sa síce tiež naučila niečo iné, a síce administratívu, ale keďže pochádza z pekárskej rodiny a predovšetkým bola už skoro fascinovaná obrovskou, 130 rokov starou kamennou pecou, ktorá je akoby zrastená s domom, bola vec nakoniec jasná. Mladá žena sa vtedy stala najmladšou pekárkou v Rakúsku, cez zaoberanie sa koreninami objavila učenie piatich elementov a v posledných rokoch vyvinula malý, ale fascinujúci sortiment. Vedie 15 druhov chleba, prírodný kvások je česť („ten je už zopár rokov starý“) a nadväzovanie na francúzske vzory nie sú pre ňu také dôležité, „som v Brunne am Pitten, tam je 5 elementov už dosť exotické“. Jej „Hausbrot“ je vo farbe, chuti a skuse napriek tomu neuveriteľne podobný Poilâne, v skutočnosti skoro trocha lepší. A srvátkový chlieb by ste si tak či tak nemali nechať ujsť.

Vzory Güntera Drexela ležia úplne inde ako vo Francúzsku, a síce za Rýnom v Graubündene. „Wurzelbrot“ (koreňový chlieb) sa tam vyrába podľa prastarých tradícií švajčiarskou pekárňou a je chránenou značkou, ktorá v EÚ však nemá žiaden význam. Günter Drexel sa pri svojom Wurzelbrot snaží čo najviac priblížiť originálu a nie jednoducho upiecť chlieb, ktorý tak podobne vyzerá. Dokonca dováža švajčiarsku pšenicu, ktorá disponuje vyšším podielom lepku ako rakúska, vysvetľuje Drexel, a okrem toho je štyrikrát drahšia. Cesto na Wurzelbrot sa s extrémne malým množstvom droždia 24 hodín nechá vyzrieť, čo neskorší chlieb robí nielen nadmieru vláčnym a trvácnym, ale vyvíja aj chuť. Drexel pracuje výlučne rukou, celkovo tento postup vedie k tomu, že 100 dielov múky pri jeho Wurzelbrot dokáže viazať 80 dielov vody a nie len 55, ako pri „normálnom“ chlebe. A to, že svoj chlieb dodáva až do Toskánska, Güntera Drexela tiež nenapĺňa práve malou hrdosťou.

„Neexistuje zlý chlieb,“ hovorí Erich Kasses, vizionár a priekopník. Ale dlhý čas bolo veľa prinajmenšom veľmi nudného chleba. Tieto časy sa však teraz zdajú byť definitívne preč, dokonca aj kvalitatívne uvedomelí veľkopekári naskakujú na vlak a šance, že v reštaurácii automaticky nesiahnete po Focacci a spol., ale si dobré maslo možno natriete na kúsok dobrého chleba, sú momentálne tak dobré ako už dlho nie.

1. P-Brot 9,0
Tak vysoké hodnotenie pre suchý chlieb je udivujúce. Na druhej strane ukazuje, ako veľmi dokáže taký „všedný“ produkt nadchnúť, keď výrazne vyčnieva nad priemerom, zanecháva za sebou bremená mainstreamu a priemyselnej výroby. Pekáreň Gragger & Cie je celkový koncept, stvorený pre niku a tam nadmieru úspešný. Vzorom pre „P-Brot“ bol legendárny bochník od Poilâne z Paríža. Pečie sa v peci na drevo, ingredienciami sú biologická pšeničná a ražná múka, veľmi veľa prírodného kvásku a morská soľ, zrenie cesta trvá okolo 24 hodín. „Hoci vonia ako krmivo pre škrečky, je extrémne vláčny, neuveriteľne chrumkavá kôrka, z ktorej doslova cítiť teplo pece; drevený popol, skutočný pekársky chlieb“, „kyselkavý, jemné obilné tóny, vzdušný“, „rustikálny, delikátna kôrka, nadýchaný, potešenie“, „zvlášť vzdušné cesto, skvelá aróma.“
Gragger & Cie, € 4,50/kg, www.gragger-cie.at
2. Holzwandl-Rotonda 8,2
Erich Kasses platí za veľmajstra kváskového vedenia a za priekopníka novej chlebovej filozofie v Rakúsku. „Slow-Baker“ je známy tým, že pripravuje množstvo rôznych kváskov, pre každý typ chleba iný. Jeho najmladšia línia, „Holzwandl“-chleby, sa pečú v malých bochníkoch v miske z jedľového dreva, cesto pre „Rotonda“ predtým 48 hodín vyzreté v olivovom oleji. „Obilná vôňa, šialene šťavnaté, bohatá chlebová aróma, archaické, pôvodné“, „voľné, šťavnaté, pripomína obilné pole v lete“, „obilné pole, robí chuť zahryznúť sa, už pri trhaní potešenie, vynikajúce“.
Kasses, € 11,50/kg, v „Zum Schwarzen Kameel“, Bognergasse 5, 1010 Wien, www.kasses.at
3. Joseph Brot 8,1
Dizajnérsky chlieb, na ktorom to vôbec nevidno. „Joseph-Brot“ od pop-pekára Josefa Weghaupta sa pečie z pšeničnej múky, ražného kvásku, morskej soli a trochy droždia, a to dvakrát. Ako výrazný rozpoznávací znak má Joseph-Brot na kôrke veľké „J“. „Nepravidelné bubliny, malé a veľké, tým extrémne rustikálne, remeselný vzhľad, jemná kvásková kyslosť, extrémne šťavnaté“, „nádherná kôrka, krásny kontrast k mäkkému vnútrajšku, výrazná chuť“, „ideálny horský chlieb“, „ako od babičky upečený, vonia po kvásku a rozpustenom masle, autentické, explicitné, archaické“.
€ 5,90/kg, www.joseph.co.at
4. Francúzska bageta 7,4
Nie všetko, čo sa v Rakúsku nazýva „bageta“, musí byť hanebne dlhé, tenké, biele a drobivo-prašne suché. „Francúzska bageta“ od gratzkého majstra pekára Martina Auera je aspoň podlhovastá, farebne prinajviac „natur-biela“ až sivá a prekvapujúcej šťavnatosti: „extrémne chrumkavá kôrka, vonia po droždí a jemne po Bourbon-vanilke“, „chrumkavá textúra, chuťovo však jednorozmerná, krémová“, „vôňa po chutnom Pain, ideálne hrudkovité na podnebí“, „chrumkavá kôrka, elastické cesto, trocha svetlejšie ako sivé varianty“.
Martin Auer, € 6,60/kg, www.auerbrot.at
5. Hausbrot 7,2
Chlieb pomerne skromného, nenápadného zovňajšku, ale s bohatými „vnútornými hodnotami“: len 1 % droždia, kvások robí tento chlieb šťavnatým a prepožičiava mu aj jeho zvláštnu, jemnú chuťovú nótu. Vyrobené podľa myšlienky piatich elementov, pečené v 130 rokov starej kamennej peci: „len málo kôrky, ale veľmi šťavnaté, jemný obilný a kváskový tón“, „pripomína francúzske Poilâne-chleby – neokázalé, z dlhodobého hľadiska ale dobré“, „jemná ražná nóta, opticky žiaľ na zabudnutie“.
Pekárka Denise, v lahôdkach Böhle
€ 5,80/kg, www.baeckerin.at
6. Wurzelbrot 7,1
Vysoko zaujímavý chlieb, upečený Günterom Drexelom z Hohenemsu podľa švajčiarskej originálnej receptúry zo švajčiarskej múky. Kvások pri tomto chlebe nehrá žiadnu rolu, zato však 24-hodinové vyzrievanie cesta s minimálnym nasadením droždia. „Nanajvýš rustikálny vzhľad, zakrútený, krásny“, „krásna kôrka, jemne chrumkavá, vnútri vláčny, veľké bubliny, farba slonoviny, šťavnatý“, „v chuti celkom neutrálny, jemný obilný tón, príjemný, chce sa jesť ďalej“.
Drexel, € 6,2/kg, www.baeckerei-drexel.at
7. Krustenbrot 7,0
Zástupca momentálne práve aj v Nemecku silne nastupujúcej scény alternatívnych pekárov. Tu sa pracuje s pecou na drevo a dlhým vedením kvásku. Chleby zodpovedajú skôr tradičnej štylistike čierneho chleba: „jemnopórovitý, úplne jemné anízové tóny, ľahko kyselkavý, v ústach sa ho stáva viac“, „celkom tmavý, skôr kôra než kôrka, chlieb ako voľakedy“, „ražné tóny, sedliacky, robí chuť“, „ražná múka a kvások spojené v archaickej forme, snové; puristické; pevne upečené, určite vydrží tri týždne“.
Pekáreň Kerling, € 2,90/kg, www.brotspezialitaeten.de
8. BioRoggen Sauerteigbrot 6,7
Aj veľkopekárne vycítili trend, pričom Ströck s kombináciou kvások, raž a bio-múka robí určite najväčší krok. Pečené úplne bez pšenice a droždia, mieri sa tým na zdraviu vedomé publikum. „Kyselkavý, slaninový, pôsobí veľmi domácky, v ústach ho je ale stále viac“, „kompaktný, lepkavý, koncentrovaný, ľahké feniklové tóny, určite bio“, „krásna textúra, skôr rakúsky než francúzsky“, „veľmi kompaktný, skoro slaninový, intenzívne kváskové arómy, dominujú chuti“.
Ströck, € 2,84/kg, www.stroeck.at
9. Bio-Holzi 4,7
Príspevok veľkopekárne Felber k téme kváskový chlieb: bio-múka, bio-kvások a bio-pečiace prostriedky. „Holzi“ sa mimochodom nevzťahuje na pečenie v peci na drevo, ale na oblátku, ktorá označuje zvlášť rustikálne produkty. „Kyslý, vonia po kvásku, na podnebí tóny pečenia, ľahké kávové arómy; atraktívne, pôsobí ale urobené“, „kôrka bezfarebná, cesto kompaktné, vyvážené“, „nudný v nose, ,ako voľakedy‘, krásna kôrka“, „čokoládové tóny, suchý, zrnitý, nepôsobí už celkom tak čerstvo“.
Felber, € 3,26/kg, www.felberbrot.at
10. Miche Poilâne 4,5
Matka všetkých francúzskych a pseudo-francúzskych sivých chlebov s chrumkavou kôrou. Nákup je ľahší než sa zdá, online-obchod to umožňuje, kilová cena je absolútne znesiteľná. Poplatok Fedexu z Paríža však činí € 27,50, čo pri všetkej úcte dáva zmysel hľadať si zaujímavý chlieb priamo na mieste. Kľúčové slová: 2-kg bochník z pšenice, vody, soli a inak nič, pečený v peci na drevo. „Kyslý, chlebový, suchý, úplne neutrálny, vlastne planý“, „trocha príliš suchý, pripomína prášené bochníky od Anker. Nula chutí – internátny chlieb“, „ak sa človek snaží, cíti trocha kváskové arómy, indiferentné, vopred nakrájaný chlieb zo supermarketu“.
Poilâne Paris, € 4,29/kg www.poilane.com
10. Roggen-Natursauerteigbrot 4,5
Ambiciózny chlebový projekt z Pfarrwerfenu, prichádza do úvahy len bio-múka a len kvások, avšak skôr zo zdravotných úvah než chuťových. „Veľmi konvenčný vzhľad, tmavosivý chlieb s krásnou kôrkou“, „tenká kôra, sotva kôrka“. „Ľahké kváskové tóny, jasná ražná aróma, inak ale skôr bez senzácií“, „zdravý, chutí ako bio-chlieb“, „školský chlieb“.
Pfarrwerfener Vollwertbäckerei, € 5,-/kg www.sauerteigbrote.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!