A-La-Carte

Nemusí to byť vždy kaviár. Či? (2004/4)

Nasolené ikry divého jesetera z Kaspického mora patria bezpochyby k najvyberanejším a najdrahším lahôdkam sveta. Ale: Aj iné ryby majú lahodné ikry.


Nemusí to byť vždy kaviár. Či?

Text: Florian Holzer Fotografie: Luzia Ellert

Už má svojich stálych zákazníkov, hovorí Bernhard Brenner, vedúci filiálky „Caviar House“ vo viedenskom centre, ktorí by odtiaľto bez nákupu aspoň za 200 gramov vlastne ani neodišli. Len na pripomenutie: 200 gramov belugy iránskej kvality stálo v čase redakčnej uzávierky na oficiálnom trhu necelých 1000 eur. Čo k tomu dodať: Áno, skutočne, zjavne nie všetci ľudia majú rovnaké starosti.

Pre Bernharda Brennera je vec aj napriek vysokej cene jasná: „Alternatívy ku kaviáru neexistujú.“ A v istom zmysle má pravdu, pretože názov „kaviár“ alebo „Caviar“ sa môže skutočne uvádzať iba na dózach alebo pohárikoch, v ktorých sú naozaj ikry z divého jesetera; označovať ikry z pstruha alebo lososa ako „červený kaviár“ je zakázané. Ale nielen to. Ten pravý je jednoducho aj tak neskutočne dobrý. Jemnému prasknutiu zrnka jesetera osetra na podnebí sa vlastne nevyrovná žiadny iný kulinársky zážitok, vôňa je neporovnateľná, bezchybná beluga je prekrásna a aj keď odhliadneme od vedomia tej nehoráznej ceny – čo bezpochyby tiež pôsobí na pôžitok – kaviár chutí jednoducho absolútne fantasticky.

Lenže: Už takmer neexistuje. Ikry jesetera boli síce vždy žiadané a vzácne, a práve z tohto dôvodu podliehal lov, spracovanie a distribúcia vždy mimoriadne prísnym kontrolám. S rozpadom bývalého Sovietskeho zväzu sa to skončilo, mnohé z nových štátov pri Kaspickom mori (okrem Iránu) nemajú ani prostriedky, ani zvýšený záujem na tom, aby kontrolovali úlovky alebo chránili životné podmienky jeseterov. S efektom, že napríklad jeseter beluga bol v dôsledku nadmerného rybolovu, znečistenia životného prostredia, chýbajúcich opatrení na zarybňovanie a radikálnych metód rybolovu pomocou dynamitu alebo ručných granátov takmer vyhubený. Oficiálne čísla (a tie treba v súvislosti s kaviárom vždy brať s istou skepsou) hovoria už len o stovke ulovených jeseterov beluga ročne, čo je približne jedno percento celkového úlovku jeseterov v Kaspickom mori. A ako trhy reagujú na takto drasticky klesajúcu ponuku, to vieme: nekonečným zvyšovaním cien. Protesty sú zdržanlivé, veď koniec koncov to nepostihuje chudobných.

Tí, ktorí by veru trpeli – menovite jeseteroví rybári pri Kaspickom mori –, ak by sa konečne presadili smernice na zachovanie populácií jeseterov (táto absolútne fascinujúca kostnatá ryba existuje už približne 240 miliónov rokov, dožíva sa až 170 rokov (beluga) a môže vážiť až 600 kíl), ak by sa lov obmedzil na rieky a na vymedzený čas. Čierny a šedý trh s ilegálne uloveným alebo ilegálne obchodovaným kaviárom sa obchodníci snažia aspoň obmedziť pomocou certifikátov CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi), čo funguje celkom dobre. Ikry načierno lovených jeseterov s občasnými obrovskými stratami kvality a falšovanými obalmi to však z trhu nikdy úplne nevytlačí, „pretože je jasné, že sa to dá získať oveľa lacnejšie,“ hovorí Bernhard Brenner.

Ale tak či onak, či už z morálnych alebo finančných dôvodov – človek sa nemusí vzdávať zmyselného praskania jemne solených rybích ikier, pretože aj iné ryby – ktoré nie sú až také vzácne alebo nemusia byť také staré (beluga dospieva až v 25 rokoch!) – kladú lahodné ikry. Napríklad pstruhy, ktoré sa dajú ľahko chovať a relatívne jednoducho „vytierať“ (čo je v chove pstruhov takmer každodenný proces). Pstruhový kaviár má peknú, oranžovo-červenú farbu, malé zrnko, ktoré má však tenkú kožu, a preto sa dá bez námahy vychutnávať. Ako dekorácia, na toaste alebo so zemiakmi absolútne použiteľný; alebo losos, ktorého ikry sa tiež získavajú vytieraním pre chov, sú celkom veľké, majú však pomerne pevnú kožu. Nevýhoda: Lososie ikry majú tendenciu k určitej rybej príchuti; aj homárie ikry sa tešia u milovníkov morských plodov veľkej obľube, hoci drobnozrnné Corail slúžia skôr na dodanie chuti omáčkam, než aby sa konzumovali samostatne; ikry tresky sú zas známe ako prísada gréckeho Taramosalata, ikry parmice sa v Stredomorí lisujú do takzvanej „Bottargy“, kompaktnej, slanej hmoty s voskovým obalom alebo bez neho, ktorá sa napríklad v Ligúrii nastrúha na tenké plátky na cestoviny alebo sa namáčaná v olivovom oleji konzumuje na bielom chlebe; potom prirodzene obľúbený druh rýb, vranuchy, ku ktorým patrí aj „morský zajac“, skôr neforemná ryba zo škandinávskych vôd, ktorá však môže obsahovať až 30 % ikier. Ikry morského zajaca sa zásadne farbia, ich chuť je „rybia“ celkom výstižne popísaná, tento „kaviárový náhradok“ bol pre väčšinu pravdepodobne prvým stretnutím s rybími ikrami.

Ďalší spôsob, ako sa dostať k lacnejšiemu kaviáru, sa v Španielsku realizuje v priemyselnom meradle: tam sa z „vedľajších rybích produktov“, oleja, želatíny, škrobu a ďalších prísad vyrába „umelý kaviár“, povedzme „surimi-kaviár“, ktorý sa potom, samozrejme, môže chuťovo aj farebne ľubovoľne „dizajnovať“ – sardinka, sardela, sleď, homár, tuniak, všetko je možné a stále lacnejšie a jednoduchšie, ako spracovávať pravé ikry menovaných zvierat. S kaviárom to má však, samozrejme, málo spoločného, ale na dosiahnutie farebných efektov alebo na vytvorenie lacného dizajnérskeho jedla takýto produkt občas poslúžiť môže.

Taktiež nie bez diskusie, ale bezpochyby s vyššími ambíciami, sú pokusy chovať dodávateľov kaviáru, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku a iných krajinách sa už vždy experimentovalo s chovom jeseterov, avšak nielen kvôli kaviáru, ale aj kvôli medzitým už tiež celkom nákladnému, vysokohodnotnému mäsu tejto kostnatej ryby. Väčšinou sa chovajú miestne druhy jeseterov alebo krížence medzi nimi a bielym, alias „sibírskym“ jeseterom. Vo veľkej rybárskej firme „Agroittica Lombarda“ vo Viadana di Calvisano v provincii Brescia pracujú s bielym jeseterom od roku 1980.

Pôvodne bola firma v roku 1978 založená ako chov úhorov, nedostatok ponuky lariev úhora však urobil nevyhnutným poobzerať sa po alternatívach. Dnes platí Agroittica Lombarda za jedného z najväčších chovateľov a spracovateľov jeseterieho mäsa v Európe, ročne sa dá z 60-hektárových rybníkov vyťažiť okolo 600 ton a od roku 1992 sa pokúšajú aj o marketing ikier chovaných jeseterov. Produkt dostal názov „Calvisius“ a obzvlášť hrdí sú na skutočnosť, že sa dá vyrábať čerstvo na objednávku, a preto sa netreba riadiť prípadnými časovými obmedzeniami lovu, ako pri pravom kaviári. Krátkodobý spôsob produkcie so sebou prináša relatívne nízky obsah soli v kaviári Calvisius, čo rozhodne nie je nevýhoda. Napriek tomu, „prirodzené podmienky Kaspického mora sa jednoducho vytvoriť nedajú,“ hovorí Bernhard Brenner z Caviar House o tejto možnosti chovu kaviáru celkom pokojne, „ryby žijú celý rok v obrovskej hĺbke, do plytších vôd prichádzajú len počas obdobia trenia a to, čo jedia, sa prirodzene prejavuje na chuti a kvalite kaviáru.“ V skutočnosti sa chovaný produkt chuťovo a kvalitatívne zatiaľ nevyrovná „divému“ kaviáru, avšak to isté sa hovorilo pred desiatimi rokmi aj o chovanom lososovi, a tam sa podmienky medzitým už celkom výrazne zmenili.

„Už to skúšalo veľa ľudí,“ smeje sa Michael Sicher z Tainachu, renomovaný mladý kuchár a výrobca kaviáru zo sivoňa, ktorý sa v posledných rokoch stal vyhľadávanou raritou, na otázku, prečo taký ušľachtilý produkt neponúka viac výrobcov. Jeho rodičia začali už v 60-tych rokoch chovať sivone a pstruhy, „a môj otec vždy veľmi ľutoval, že tie ikry zo sivoňov len tak plávajú dolu potokom.“ Na čo sa Michael Sicher pustil do práce, aby zdokonalil tak vytieranie sivoňov, ako aj konzerváciu a balenie, „snažil som sa na to prísť,“ pomohli mu však v konečnom dôsledku len tie štyri až päť rokov experimentovania.

Tajomstvo za vynikajúcou kvalitou svojho sivoňového kaviáru vidí Michael Sicher najprv v kvalite vody, nevyčerpaný potôčik, ktorý vyviera o kúsok vyššie v rašelinovej pôde; ďalej v skutočnosti, že k ikrám sivoňa sa dostáva iba karpatská soľ, ktorá sa ťaží z hĺbky 400 metrov a je bezchybne čistá; a napokon ručná práca: „Môže sa stať, že mám rybu desaťkrát v ruke, kým ju vytrieme, človek ju musí denne vybrať a skontrolovať – a to teraz v novembri, keď je voda naozaj ľadová.“ Piplavá selekcia – päť osôb kontroluje vytretý výter na poškodené alebo slepé ikry – urobí zvyšok.

Piplavá selekcia – päť osôb kontroluje vytretý výter na poškodené alebo slepé ikry – urobí zvyšok. A jeden faktor, ktorý – hlavne vzhľadom na často skôr k barbarskému spôsobu sa blížiace získavanie jeseterieho kaviáru – nemožno prehliadnuť: Sivone sú pri odoberaní výteru len jemne omráčené, kaviár sa potom získava akoby masážou, zvieratá neutrpia žiadnu škodu a o niekoľko okamihov neskôr opäť plávajú v ľadovej vode. Je to málo, čo dokážu vyprodukovať, a je to veľa ručnej práce, „preto to nikdy nebude môcť byť priemyselné“.

Taktiež nejako upokojujúce. A aj keď porovnanie s čiernymi, šedými a hnedými ikrami jesetera z Kaspického mora je nepatričné, sivoňový kaviár od Sichera možno bezpochyby považovať za suverénnu lahôdku a špecialitu. S úchvatnou lahodnosťou a o štyristo až päťsto rokov možno dokonca s rovnakým medzinárodným renomé ako kaviár beluga.

Degustácia – Mnoho pestrých perál

Rybacie ikry, a to nie od divého jesetera z Kaspického mora, ale od pstruha, lososa, sivoňa, bieleho chovaného jesetera, morského zajaca a ešte zopár ďalších zvierat.

Platí za najlepšiu a najdrahšiu konzervu sveta, ceny za iránsky a aj ruský kaviár stúpajú v rovnakom rozsahu, v akom ponuka klesá. A niekedy vykorisťovanie stavov hlavne na ruskej strane Kaspického mora povedie k tomu, že „pravý“ kaviár už nebude dostupný vôbec, respektíve nie za ceny, ktoré sú pre pôžitkárov s legálnymi zdrojmi príjmov zaplatiteľné.

Alternatívy najrôznejšieho druhu sú v každom prípade už k dispozícii, siahajú od klasického „kaviárového náhradku“ z farbených ikier morského zajaca, cez už dávno dobre etablované ikry pstruha a lososa, až po kaviár z chovaných jeseterov z Talianska a umele vyrobené rybie ikry zo španielskej produkcie.

O to radostnejšie, že tá najpresvedčivejšia zo všetkých kaviárových alternatív pochádza z Rakúska, ako mohla zistiť porota A la Carte – tentoraz pozostávajúca z Dagmar Gross z Tinto Rosso z Viedne, legendy gurmánov Helmuta Touzimského, korifeja obchodu s rybami Franza Aiblera, šéfkuchára Hansa-Petera Finka zo Sacheru, ako aj Uschi Korda, Christiana Grünwalda a Floriana Holzera z magazínu A la Carte –. Degustácia sa konala v – príležitosti zodpovedajúcom – veľkolepom prostredí renovovaného hotela Sacher vo Viedni.

Sivoňový kaviár, Michael Sicher 7,8

Aký pôžitok! Kaviár zo sivoňa nie je len rarita, ale aj špecialita rodiny Sicherovcov z Tainachu v Korutánsku. Ručne a šetrne získavaný sivoňový kaviár – samičky sivoňa sa pri „vytieraní“ nezrania – prichádza do styku iba s karpatskou kryštálovou soľou, v tomto prípade štyri percentá, pasterizácia sa nevyužíva. Už vizuálne je sivoňový kaviár od Sichera dobrodením, žiariaca oranžová, bezchybné perly s presne tou správnou vlhkosťou. „Mimoriadne čerstvé, povzbudzujúce k chuti, lahodné“, „perfektné, jantár“, „ovocne mladé“, „čisté!“, „guľôčky ľahko praskajú na podnebí a človek cíti takmer niečo ako žĺtok trojminútového vajíčka“, „perfektné, optimálna rovnováha ryba-soľ“, „exot s jemnosťou – čistá príroda!“

28,- €/130 g u Michaela Sichera, Mühlenweg 3, 9121 Tainach, Tel.: 04239/26 38

Keta kaviár, Caviar House 5,6

Vynikajúci, pasterizovaný lososí kaviár, ako sa s ním stretáva len zriedka: veľké, transparentné, bezchybné zrnká s perfektnou vlhkosťou a ideálnym zhryzom. „Jemný, slaný, skvelý“, „chuťovo dobrý“, „kompaktné jadro“, „silná koža, ale dobrý v chuti“, „krémový, dobre dávkovaný, chutí čisto po mori“, „pekný, čerstvý keta, jemné solenie“.

35,- €/250 g v Caviar House, Neuer Markt 6, 1010 Wien, Tel.: 01/512 37 45

Pstruhový kaviár, Stührk 5,4

Zo švédskej produkcie, pasterizovaný, dostupný v pohárikoch po 50 g a 100 g, bezchybný pstruhový kaviár. „Jemne slaný, jemne orieškový, jemne perlivý zhryz, robí radosť“, „orieškovo-chrumkavý“, „perfektný zhryz“, „čerstvý, dobre dávkovaný obsah soli“, „malé, kompaktné guľôčky“, „výbuchy na jazyku“, „stredné zrno, čisto perliace“, „voľné, nie veľmi výrazné, celkom elegantné“. Bezpochyby víťaz degustácie v pomere cena-výkon.

8,90 €/100 g v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Wien, Tel.: 01/532 33 34-0

Kaviár z pstruha dúhového, Schenkel 5,1

Pekne tvarovaný, čistý pstruhový kaviár, „dymový, jasne definovaný pstruhový kaviár, dobrý vzhľad“, „veľmi chrumkavý, trochu rybací“, „stredná zrnitosť, trochu lepkavý“, „voľný, veľa soli, povzbudzujúci v chuti“, „skvelý pstruhový kaviár“, „malé, kompaktné guľôčky“, „veľa soli, ale inak celkom živý“.

6,90 €/100 g v Meinl am Graben

Balik perly, Balik 4,3

Prestížne ikry od slávneho lososa Balik z Aljašky z domu Balik, „veľmi veľké, veľmi slané, trochu olejové“, „chrumkavý“, „koža zostáva“, „bujón“, „väčšie guľôčky, hrubé“, „trochu klzký“, „tvrdé zrnká, vyzerá lákavo“.

14,- €/100 g v Caviar House a v Meinl am Graben

White Sturgeon Malossol, Calvisius 3,7

Veľmi zvláštny produkt, bezpochyby, kaviár z chovaného jesetera z nádrže, takmer nekonečne dorastajúci. Tento kaviár sa získava z bieleho jesetera, ktorý sa chová v blízkosti Brescie a odoberá sa na objednávku.

Tak zázračné predpoklady, tak sklamávajúci výsledok: Rybie ikry v peknej dóze sa ukázali ako „kašovité, olejové“, „trochu kovové“, „chuťovo náznak kaviárovej chuti“, „veľmi slané“, „povzbudzujúce, pekná harmónia“.

60,- €/50 g u Tommi Hirsch, Stolberggasse 23b, 1050 Wien, Tel.: 01/907 60 75

Severský kaviár, Schenkel 3,3

Klasický kaviárový náhradok z ikier takzvaného morského zajaca, farbený a pasterizovaný, ale nie až taký zlý a ako dekorácia navyše vždy vítaný. „Málo obsahu, veľa škrupiny, stará známa chuť“, „soľ s mdlosťou – ale bez ryby!“, „suchý, trochu rybací“.

5,90 €/100 g v Meinl am Graben

Nemecký kaviár, Stührk 3

Ikry morského zajaca, tentoraz na červeno zafarbené: „originálne, pravdepodobne svieti v tme, kaviár pre pankáčov a klaunov“, „pasta“, „vtipné, chutí lepšie, ako si človek myslí“, „guľôčky ľahko praskajú, trochu rybací“, „pravý umelý kaviár“.

4,88 €/100 g u Hella Gruber, Naschmarkt 31-36, 1040 Wien, Tel.: 01/586 32 73

Avruga, Pescaviar 2,8

Zaujímavý produkt, vyzerá totiž ako kaviár a vďaka obalu vyvoláva aj dojem, že pri „Avruge“ ide o ikry z „Golden Herring“, pri bližšom pohľade je to však spracovaná ryba. „Dymový, chutí nejako po makrele“, „čisté zrno, dymový olej, v kombinácii určite pozitívne“, „rybacie“, „ako štajerský údený syr, kyslastý, málo atraktívny“.

9,60 €/55 g v Eishken Estate, Laxenburger Straße 365, Halle A2, Stand 1-3, 1230 Wien,

Tel.: 01/889 37 33

Keta kaviár, Stührk 2,8

Nie práve vzorový príklad keta kaviáru, „poškodené zrno“, „rustikálny, hrubý“, „želatínový, jednoduchý, koža sa lepí na podnebie“, „08/15 keta kaviár“.

9,90 €/100 g v Meinl am Graben

Anchoviar, Pescaviar 2,7

Podobne ako pri Avruge, tentoraz boli namiesto sleďa spracované sardely, čo sa prejavilo aspoň na mimoriadne apartnej farbe, totiž decentnej matno-šedej. „Skvelý vzhľad, čudná chuť, rybacia a ostrá“, „čistý nie je dobrý, na prepeličom vajíčku s opraženým čili ale určite nie neoriginálne“, „falošné šošovice s rybím olejom“, „na oblohy to ide“, „kaviár?“

9,48 €/55 g v Eishken Estate

Vegetariánsky kaviár, Stührk 2,4

Je síce akýmsi rozporom v sebe, v skutočnosti však nie najmenej zaujímavá zo všetkých kaviárových alternatív: Získava sa špeciálnym, patentovaným procesom z rias, vynálezca na to prišiel náhodou, keď experimentoval s riasami a hubami, aby zapôsobil na svoje deti. „Chutí ako kyslé uhorky, čudné, téma mimo“, „zrno s cibuľovým tónom, zeleninové chrumky, umenie!“, „chrumkavá konzistencia, možno trochu suchý“.

2,90 €/100 g v Meinl am Graben

Moluga Imperial, Pescaviar 2,3

Ďalší produkt zo španielskeho spracovania rýb: Tentoraz slúži Imperial sleď na 40 % ako základ pre malé, čierne guľôčky, ktoré vyzerajú podobne ako kaviár a chutia podobne ako „performed“ sleď. „Skvelá farba, tmavá bridlicovo-šedá, celkom vlhká“, „dymový, extrémne exotický“, „ako slanina, len mäkšia“, „sladkasto-slano-mäkký, slaninový kaviár“, „chémia!“

25,80 €/150 g v Eishken Estate

Kaviár z divého lososa, Schenkel 2,1

„Rybací, slaný“, „tupý vzhľad, pôsobí lacno“, „lepkavý, želatínový, jednoduchý“, „veľmi soľou dominovaný“, „veľmi slaný, čiastočne kaša“, „rybací, olejový, mazľavý – a veľmi veľa soli“.

7,95 €/100 g v Meinl am Graben

Lobsviar, Pescaviar 2,1

Najexotickejší zo štyroch kaviárových look-alike od Pescaviar, tentoraz so snahou predstierať pôvod z homára (Lobster). Nuž, so skutočným Corail nemá tento produkt veľa spoločného, ide, ako aj pri iných produktoch, o farebné guľôčky zo spracovania rýb vo formáte kaviáru, mini surimi povedzme. „Originálny vzhľad, pekná aróma langusty, pôsobí okyslene“, „farebný variant na kombináciu“, „zvláštny, ďaleko od témy“, „vyzerá ako štrk z modelovej železnice, žiadna chuť – kaviár?“

11,88 €/55 g v Eishken Estate

Islandský kaviár, Stührk 1,7

Mimoriadne zaujímavý príspevok k všeobecnému znižovaniu nákladov v sektore morských plodov. Tento produkt pochádza z malej rybky zvanej huňáčik, ktorej sa doteraz nevenovala veľká pozornosť, čo by sa však kvôli klesajúcim stavom sleďov malo zmeniť. „Drobné guľôčky, nie veľmi originálne, tvrdé“, „syndróm špendlíkovej hlavičky – len malé“, „ako piesok, v skutočnosti aj zbytočné“, „krikľavý, dekoračná umelá farba, lacné“.

1,69 €/100 g u Hella Gruber

Šťukový kaviár 1

Nechcem šťuke upierať rešpekt, ale ako kaviár nie je žiadny veľký zázrak: Tento švédsky šťukový kaviár sa ponúka hlbokozmrazený, čo však nič nemení na tom, že nemá skoro žiadnu chuť, „veľmi pevný v zhryze“, „žltý piesok“, „vizuálne nie atraktívny, chuťovo neutrálny“, „2 gumové zrnká s chuťou odležanej rybej vody“.

7,12 €/130 g u Hella Gruber

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!