Hmotnosť znamená hodnotu – to platí pre diamanty, pre SUV a zjavne aj pre fľaše na víno. Hoci pri tých druhých hmotnosť podľa všetkej logiky vôbec nesúvisí s kvalitou obsahu. A predsa sa zdá, že nemalý počet milovníkov vína si potrpí na to, aby im nápoj nalievali z čo najťažších fliaš. Aspoň to tvrdí nemálo vinárov, ktorí túžbu zákazníkov uvádzajú ako hlavný argument pre to, že stále plnia víno do takýchto fliaš.
Problém CO2
Všeobecne platí, že fľaša na víno je v otázke ochrany životného prostredia povestným slonom v miestnosti. Máme pocit, že väčšina vinárov si veľmi dobre uvedomuje záťaž, ktorú pre planétu znamená výroba, preprava a likvidácia miliónov sklenených fliaš a s tým súvisiace emisie skleníkových plynov. Túto tému však budú otvárať len zriedka. Dokonca aj vtedy nie, keď krátko predtým prednášali o ekologickosti a udržateľnosti svojej práce, o biologickom poľnohospodárstve, prírode blízkym výrobným metódam a rozmanitosti vo vinohrade. Alebo keď nariekali nad globálnym otepľovaním, klimatickými zmenami, búrkami a jarnými mrazmi. Skrátka: nad poveternostnými javmi, ktoré, ako je známe a dokázané, súvisia s našou – a teda aj ich – príliš vysokou produkciou CO2.
Ich odberatelia si však zatiaľ zdá sa tento problém veľmi neuvedomujú – a možno preto o ňom takmer vôbec nehovoria. A to aj napriek tomu, že fakty sú na stole a hovoria, že 50 percent uhlíkovej stopy globálneho vinohradníctva pripadá na sklenenú fľašu na víno. Toto mlčanie sa však čoskoro skončí. V Amerike, kde sa, ako je známe, začína všetko dobré aj zlé, ale kde sa vyrábajú aj najťažšie autá a fľaše, sa už dávno diskutuje o ich hmotnosti a hľadajú sa alternatívy.
Ľahké fľaše
No aj v Európe sa čoraz viac odvážnych vinárov venuje tejto téme a vznikajú start-upy, ktoré ponúkajú inovatívne riešenia. Východiskovou informáciou je, že fľaša na víno môže vážiť od približne 300 gramov do vyše kila. Dosť široké rozpätie, ktoré už samo osebe ukazuje potenciál úspor pri prechode na ľahšiu fľašu. Mimochodom, zaujímavé je, že fľaše väčšiny Premiers Crus v Bordeaux vážia len okolo 500 gramov, čím by sa pravdepodobne dalo skoncovať s klišé, že hmotnosť znamená kvalitu.
Samozrejme, nejde len o ľahkosť. Svoju úlohu zohráva okrem iného aj veľkosť, tvar, stohovateľnosť a všetko ostatné, čo by mohlo znížiť prepravné náklady. Zaujímavé je, že už pri vývoji štíhlej a rovnej fľaše Bordeaux išlo o to, aby sa našiel formát vhodnejší na prepravu, než aký ponúkala dovtedy bežná a vypuklejšia fľaša typu Burgundsko, a že mnohí producenti z Bordeaux do 60. rokov 20. storočia posielali svoje víno v sudoch na pre nich taký dôležitý britský exportný trh, kde sa potom plnilo do fliaš.
Víno z Bag-in-Boxu
Dnes je asi najznámejším z alternatívnych obalov takzvaný Bag-in-Box, nazývaný aj BiB. Teda vrecúško, spravidla z hliníka, so zabudovaným plastovým kohútikom, ktoré je vložené do kartónu v tvare kocky. Výhody sú jasné a rozmanité: nízka hmotnosť, ktorá v prípade napríklad 3-litrového BiBu ušetrí až štyri sklenené fľaše, a navyše je ľahko stohovateľný a prepraviteľný. Bonusom je, že víno sa dá veľmi ľahko čapovať po pohároch a pritom, chránené pred svetlom a vzduchom, vydrží čerstvé celé dni.
Do monopolných trhov Škandinávie, teda do Švédska, Fínska a Nórska, ktoré sú tradične významnými odbytovými krajinami pre rakúske vína, niektorí známi domáci vinári už teraz exportujú víno v takýchto BiBoch. Medzi nimi napríklad vinárstva Allram v Straßertale a Meinklang v Burgenlande. Aj vinár z Kamptalu Willi Bründlmayer tam predáva, ale na BiB sa zatiaľ nedal. „Pre nás je to predsa len trochu príliš zvláštny druh balenia,“ hovorí vinár, „ale Švédi vyžadujú maximálnu hmotnosť fliaš, ktorú, samozrejme, dodržiavame.“ Takéto nariadenia na ochranu životného prostredia sú, samozrejme, jednou z mála výhod inak dosť anachronického a škandinávskymi milovníkmi vína ostro kritizovaného monopolného systému na alkohol v spomínaných krajinách.
Recyklovaná plastová fľaša
Ďalším, oveľa nezvyčajnejším systémom balenia sú fľaše z alternatívnych materiálov, ako napríklad papier, ľan, lisovaná vláknina, plast. Pričom plast je z uvedených exotických materiálov najčastejšie používaným. A predsa je počet európskych vinárov, ktorí s ním pracujú, zatiaľ skôr malý. Významnou výnimkou je Château Galoupet v Provensalsku, známom svojimi ružovými vínami, ktoré pred dvoma rokmi prešlo do vlastníctva skupiny luxusných značiek Louis Vuitton Moët Hennessy. Okrem prvotriedneho ružového vína v elegantnej sklenenej fľaši (mimochodom, zo 70 percent recyklovaného skla) vyrábajú teraz aj druhé víno s názvom „Nomade“. Aj to pochádza z biologického poľnohospodárstva a dodáva sa v plochej plastovej fľaši. Pekné a dobré, mohli by sme si pomyslieť, plast je možno ľahší, ale sotva ekologickejší ako sklo. Ale je. Predovšetkým v tomto prípade. Ide totiž o recyklovaný plast, ktorý vyplavilo more a ktorý vyzbierala organizácia s názvom Prevented Ocean Plastic.
Fľaša z kartónu
Ešte revolučnejšou cestou ide talianske vinárstvo Cantina Goccia v Umbrii. Tam vsádzajú na fľašu s názvom „Frugal Bottle“, ktorá pozostáva z 94 percent recyklovaného kartónu a je vystlaná vnútornou vrstvou vhodnou na potraviny. Váži len 83 gramov, vyrába ju britská firma Frugalpac a ponúka marketingovú výhodu, že môže byť po celom obvode individuálne potlačená.
Francúzsky start-up Le Petit Baroudeur medzitým nedávno uviedol na trh fľašu s názvom „Bio’teille“ z lisovanej vlákniny. Tá sa vyrába z celulózového materiálu, ako je starý papier a kartón (spomeňte si na obaly na vajíčka) a dá sa na sto percent znova recyklovať alebo kompostovať. Získala množstvo cien za dizajn a udržateľnosť, zatiaľ sa do nej však plní len veľmi jednoduché stolové víno z Camargue.
Green Gen Technologies
Ešte vôbec nie je v prevádzke revolučná fľaša Green Gen Bottle od taktiež francúzskej firmy Green Gen Technologies. Vyrába sa z pletených rastlinných ľanových vlákien a živice. V súčasnosti sa stále rokuje s potenciálnymi odberateľmi, možno sa však spoliehať na silnú podporu zo strany spoločnosti Louis Vuitton Moët Hennessy.
K nim patrí okrem už spomínaného Château Galoupet s plastovými fľašami aj množstvo ďalších výrobcov vína a liehovín. A v Paríži prevádzkuje start-upový inkubátor, do ktorého bol výrobca fliaš nedávno prijatý. Vďaka tomu sa jasný cieľ spoločnosti Green Gen Technologies, totiž vyrobiť v budúcom roku už pol milióna fliaš, javí ako celkom realistický. Oveľa lepšie zavedená je už hliníková plechovka, ktorú predovšetkým v USA používajú niektorí známi vinári, ako napríklad známe vinárstvo filmového režiséra Francisa Forda Coppolu. Ak započítame dopravu a recykláciu, uhlíková bilancia plechovky je podľa všetkého nižšia ako bilancia sklenenej fľaše. Riešenie však nie je až také atraktívne. A jeho udržateľnosť je skôr otázna. Aj keď sa zdá, že predaj v USA, poháňaný pandémiou a online objednávkami, prekvitá.
Čo tak zálohovanie fliaš?
Zostáva ešte jedno ďalšie riešenie, ktoré by vlastne bolo celkom zrejmé. Teda stará dobrá zálohovaná fľaša. V Štajersku existuje už od roku 2011 systém vrátenia fliaš iniciovaný spolkovou krajinou Štajersko, na ktorom sa zúčastňuje takmer 200 vinárstiev. „Štajerská fľaša“, rozpoznateľná podľa vyrazeného pantera, sa môže naplniť viackrát. Vďaka čomu sa nielen predchádza veľkému množstvu odpadového skla, ale podľa iniciátorov sa navyše ušetrí 96 percent energie potrebnej na výrobu nových fliaš.
To, že takýto systém funguje len s jednotným tvarom fľaše, vyplýva z podstaty veci. „V súčasnosti je však rozmanitosť fliaš na trhu príliš veľká na to, aby sa dalo uvažovať o triedení a recyklácii,“ ľutuje Willi Bründlmayer, „ešte pred cca 20 rokmi to pri niektorých gastronomických zákazníkoch fungovalo dobre. Boli zásobovaní takmer výlučne jedným vinárstvom, ktoré prázdne obaly bralo späť, čistilo a znovu plnilo. S rastúcou rozmanitosťou vín vo vínnych lístkoch a s tým spojenou rozmanitosťou tvarov fliaš sa však tento koncept stal zastaraným.“ Preto sa dnes prázdne obaly síce stále berú späť, ale potom sa posielajú na spracovanie skleného odpadu, hovorí vinár.
Aj medzinárodne existujú snahy o jednotný zálohovací systém. Napríklad španielska vinárska rodina Torres iniciovala projekt s názvom Rewine. Pritom sa opätovne využije vyše 80 000 fliaš, čo podľa webovej stránky ušetrilo planéte už 170 000 kilogramov emisií CO2. Projekt podporuje nielen región Katalánsko, ale aj Európska únia. Vôbec, politické rozhodnutie v Bruseli by bolo zrejme nevyhnutné na to, aby sa takýto zálohovací systém efektívne presadil v celej Európe. Pretože že by slávna „neviditeľná ruka trhu“ dokázala vyriešiť tento problém, sa zdá byť skôr nepravdepodobné. Najmä keď uvedený trh zjavne naďalej podlieha niektorým klamným predstavám, ako napríklad tej, že hmotnosť znamená kvalitu. —
Adresy
greengentechnologies.com/green-gen-bottle
garconwines.com/wines-in-sustainable-bottles
packamama.com/what-we-do/better-bottles
preventedoceanplastic.com
frugalpac.com
rewine.cat

© Getty Images

Rozhodujúce ostáva, odkiaľ plast na ne pochádza.
© Chateau Galoupet

© Getty Images
