Mäso bude sladké
Text od Christiana Grünwalda Foto: dodané
Raz za rok sa odvetvie na Madrid Fusion snaží dokázať svoju kreativitu. Je to trochu ako keď Hollywood zbiera najlepšie sily na večierok, aby ukázal, že továreň na sny stále pracuje na plné obrátky. To, že nemý film z Francúzska vyhrá päť Oscarov, je potom síce podobné tomu, ako sa cítia Španieli a Francúzi, keď údajne Škandinávci oslavujú najlepšiu kuchyňu na svete, ale človek nemôže byť vždy na 1. mieste. A čo sa týka ekonomickej sily, jemná malá škandinávska kulinárska scéna sa v dôležitých trhoch ako USA a Ázia nemôže merať s frankofilným filializmom Ducassa, Robuchona & Co.
Kvôli absencii skutočných hviezd je skutočnou hviezdou produkt. Witzigmann má teda pravdu s touto stále dookola používanou vetou, len on sám je skutočnou hviezdou. A rovnako tak nie je prítomný Ferran Adrià. Španielsky gurmánsky svet po jeho odchode mediálne výrazne stratil na mágii. Nie že by jeho kolegovia neboli skvelí technici a kuchári, len im chýba charizma. Niečo, čo ani rakúski kuchári nevysielajú na medzinárodných pódiách, a preto sa stretnutiam tohto druhu preventívne vyhýbajú.
O Rakúsku sa hovorí aspoň okrajovo. Ako to náhoda chcela, autor týchto riadkov sa dal do reči s Björnom Frantzénom z rovnomennej reštaurácie v Štokholme. Veď minulý rok prišiel ten list zo Švédska, ktorý 1:1 preložený skončil v Taubenkobel. Áno, v Štokholme to stále považujú za vtipné, hoci s pokojom, pretože išlo viac o autorské práva na text ako o kópiu jedál. Potom sme k sebe pribrali Alaina Weissgerbera, šéfkuchára v Taubenkobel, ktorý ako jediný známy šéfkuchár sledoval Madrid Fusion ako poslucháč. Rozhovor bol dobrý. Niektoré veci sa skutočne nevaria horúce, ale varia sa pri nízkej teplote.
Björn Frantzén a jeho partner Daniel Lindeberg sa sústredia na hľadanie a výber optimálnej základnej suroviny. Obzvlášť intenzívne to robia v prípade rýb. Každý detail je dôležitý: malé balenia napríklad, v ideálnom prípade je ryba balená jednotlivo, aby sa predišlo otlačeným miestam v dôsledku vlastnej hmotnosti vo väčších prepravkách. A prichádza poznanie, že napríklad absolútne čerstvá ryba nemusí byť nevyhnutne tá najlepšia. Aj ryba potrebuje, v závislosti od druhu, určitý čas, kým mäso pri príprave dokáže vyvinúť optimálnu konzistenciu. Musí prejsť akýmsi procesom zrenia, ktorý sa v mnohých ohľadoch dá celkom porovnať s procesom u mäsa. A prirodzene, situácia pri výlove má úplne rozhodujúci význam: „Ryby, ktoré zažijú pri výlove stres, chutia horko. Ak stres chýba, majú v prvý deň po výlove veľmi jemnú sladkú nótu. Takto by mala v optimálnom prípade chutiť ryba.“
www.frantzen-lindeberg.com
Návrat k prírode je tiež hlavným motívom Magnusa Nilsona v jeho reštaurácii na malom ostrove Fäviken v západnom Švédsku. Princípy pre podnik pre 12 osôb sú rovnako staré ako radikálne a zároveň progresívne: Pripravuje sa len to, čo je na ostrove dostupné. To vyostruje zmysly kuchára rovnako ako zmysly hostí, ktorí musia pricestovať loďou. Vo videoprezentácii na pódiu predstavuje Nilson, ktorý svojou bradou a dlhými vlasmi pripomína jemného Vikinga, časti hovädzieho chrbta tak, ako ich človek získa len vtedy, ak sa sám stará o zrenie mäsa.
Časti kusov sú výrazne sfarbené. Tuk veľmi žltkastý, samotné mäso veľmi hnedasté až do modra. „Na začiatku úplne vedome na nejaký čas zvyšujeme teplotu v sklade na 10 stupňov, aby sa proces zrenia, ako ho chceme, skutočne rozumne rozbehol.“ Ok, niečo sa pred prípravou zrejme odreže, ale napriek tomu sa tu hľadá úplne nezvyčajná chuť mäsa. „Mám rád mäso, keď vyvinie tieto neuveriteľné sladové tóny, to hľadám.“
Ak budeme dôsledne domýšľať prednášku Magnusa Nilsona, možno v najbližších rokoch očakávať návrat klasickej chuti „haut-gout“ pri zverine, ale aj pri vlastnom zretom mäse. Či to človek skutočne má rád? Faktom je v každom prípade, že nápadne veľa špičkových kuchárov je presýtených skôr uniformnou a nie obzvlášť expresívnou chuťou mäsa. Hľadá sa nová intenzita, ktorá sa už teraz prejavuje v sčasti veľmi silných, vždy do sladka idúcich omáčkach – a predovšetkým vo vlastných zretých kusoch mäsa, ktoré by už žiadny mäsiar nikomu dobrovoľne nedal.
www.faviken.com
Magnus Ek dôsledne zatvoril svoju doterajšiu reštauráciu Oaxen Krog, aby v roku 2013 v Štokholme, opäť na jednom z nespočetných malých ostrovov v súostroví, otvoril novú. Dovtedy má dosť práce: Založil si vlastné malé mäsiarstvo, kde sám necháva zrieť mäso a experimentuje s výrobou vlastných klobás. Alebo aj sám údi. Napríklad srdce zo soba, ktoré potom servíruje posypané hríbovým práškom: čistý les...
Do centra pozornosti sa však dostáva zrenie hovädzieho mäsa. Necháva ho v chladiarni visieť neskutočných osem týždňov. „Hľadám túto orieškovo-sladkú chuť, akú má aj skvelá roky vzduchom sušená šunka.“ Nakoniec sa mäso vo vákuu balí a pár hodín varí pri 55 stupňoch. Potom Magnus Ek mäso zabalí do kôry stromov, zapáli ju, tlejúci balíček vloží pod kovový poklop a nechá to celé trochu dôjsť. K tomu na veľa hnedom masle opečený topinambur, oškvarky a intenzívna hovädzia redukcia. Jednoducho hlavný chod.
www.oaxenkrog.se
Ángel León v svojej reštaurácii Aponiente v andalúzskom Cádize už roky experimentuje s možnosťami, ako môžu jeho hostia vnímať more nanovo a ešte intenzívnejšie. V poslednom čase sa sústreďujú na produkty, ktoré už samy o sebe majú ambíciu byť výnimočné. Rybie oči sa uňho stávajú intenzívnou omáčkou. Aj vnútornosti z kalamára sú v kurze a majú navyše aj sezónnu príťažlivosť: chutia v závislosti od ročného obdobia inak, raz sladšie, raz korenistejšie – aj ony nachádzajú cestu do omáčok. Dôležité je, myslí si Ángel León, aby človek, či už ako šéfkuchár alebo hosť, nemal strach z neznámeho. Môže ho však dostať, keď sa zamyslí nad tým, že teraz sa už aj planktón dostáva ako korenie a ďalšia ingrediencia na tanier? Neodoberajú sa tak mnohým obyvateľom mora ešte ďalšie zdroje, ako je už beztak pre ekosystém únosné? León to vidí viac filozoficky: „Planktón je pre mňa ako popol života vo veľkom oceáne. Kolobeh sa vždy začína odznova – s naším pričinením alebo bez neho.“ Ángel León servíroval po olejovej katastrofe v Mexickom zálive svoje rybie jedlá ako varovanie a s jasným poukázaním na to na intenzívnych čiernych omáčkach.
Opticky a chuťovo ohromujúca je aj morská klobása založená na planktónovom extrakte a rôznych rybách a morských živočíchoch, León ju nazýva „ibéricos del mar“. Viac. Ešte úžasnejšie sú napodobeniny mäsa, ktoré sa vytvárajú z tých najlepších kúskov filiet. Medailón z morského vlka potom s veľkou priľnutou kosťou pripomína začistený jahňací kotlet.
Veľmi spektakulárne znie to, čo má hostí v Aponiente čakať ešte pred letom: polievka, ktorá má nielen ultimátnu morskú chuť, ale v tanieri aj simuluje pohyby vĺn Atlantiku.
www.aponiente.com
Človek nadobudne dojem, že dnes kreatívny kuchár nerád varí bez kalamára. Aj bratia Javier a Sergio Torresovci vsádzajú na fond z nich, ktorý má byť podstatne čírejší a intenzívnejší ako ten z obyčajných rýb. Pričom obaja prisahajú, že to závisí predovšetkým od teploty: čím miernejšie fond vrie, tým intenzívnejšia je aróma. Základný fond reštaurácie Dos Cielos na 24. poschodí hotela Me pozostáva mimochodom zo 45 druhov zeleniny, pričom sa varia hlavne šupky. Prečo sú fondy také dôležité? Pretože bratia Torresovci pripravujú čo najviac jedál buď nízkoteplotnou metódou, alebo metódou sous-vide, kde sa fond popri vlastnej chuti produktov stáva rozhodujúcim faktorom. Hosťa bude zaujímať predovšetkým to, že v Dos Cielos sa prakticky nesnažia o žiadnu bariéru medzi kuchyňou a reštauračným priestorom. Áno, to má budúcnosť.
www.doscielos.com
Bez špičkovej technológie to nejde. Kto si uvedomí, koľko stoja prezentované arzenály strojov v jednotlivých kuchyniach, začne premýšľať. Používajú sa tam prístroje, s ktorými sa obchoduje za 40 000 eur. Extrémne je aj to, čo sa s nimi produkuje: 1 liter fondu môže mať hodnotu 1 500 eur. V kuchyni sa potom každý deň úzkostlivo dbá na stav mililitrov, ako to človek robí inak len v bare.
Elena Arzak patrí určite k tým šéfkuchárom, ktorým priemysel poskytuje veľa prístrojov na testovanie. Nakoniec treba techniku skombinovať aj so zmysluplným využitím a toto dokáže skúšobná kuchyňa Arzak v San Sebastiane skontrolovať na praktickú použiteľnosť v každodennom živote ako málokto iný. Už roky sa v Arzaku sleduje idea konzervovať arómu mrazom a následnou dehydratáciou a súčasne ju aj zintenzívniť. Človek si to môže v konečnom dôsledku predstaviť ako granulát Nescafé, len práve z bonito alebo zo všetkých možných fondov alebo zeleninových extraktov. Zásobník aróm na roky, mimo všetkých sezón a zberov, kedykoľvek aktivovateľný. Cenné ako malé zlaté tehličky – a preto pravdepodobne nie budúcnosť.
www.arzak.info
Heston Blumenthal takisto patrí ku globálnym technologickým gurmánskym hráčom, ktorým priemysel doslova vnucuje každý nový prístroj vrátane technológie. Bráni sa obvineniu, že by pre dobrý technický vtip v kuchyni urobil čokoľvek. „Máme tri výskumné kuchyne. Vlastne sme už v deväťdesiatych rokoch robili každú hlúposť: napríklad vznášajúci sa jedálny lístok v reštaurácii. Teraz sa radšej vraciame späť ku koreňom.“
Dnes dokážu ambiciózni šéfkuchári s technikou robiť neuveriteľné veci. Čo si ale nesmú dovoliť, je preskočenie klasického vzdelania. „Ak nevieš, ako a prečo sa steak stane dokonalým, potom budeš mať aj inak problémy dostať sa k cieľu.“
To, že varenie čoraz viac upadá do vedeckého experimentu, Blumenthal nechce počuť: „Molekulárna gastronómia nie je mŕtva – nikdy nežila. Pri varení sú vždy fyzikálne a chemické akcie. Voda, cukor, soľ, to sa dá všetko vyjadriť aj vzorcami, nesmie sa na to však pozerať negatívne-umelo. Technika sama o sebe to nikdy nebola – vždy potrebovala emociálny aspekt.“
Kreativita v kuchyni nie je niečo, čo sa žilo len v našej dobe. „Najlepšia evolúcia sa deje, keď oživíš starú tradíciu modernou technológiou a aplikuješ ju. To urobila aj Nouvelle Cuisine, keď oživila kuchyňu Marie-Antoine Carêmea. Autá sú rýchlejšie a bezpečnejšie, televízne prístroje majú lepší obraz, prečo by sa nemala aj kuchyňa s lepšou technikou a lepšími ingredienciami urobiť ešte lepšou.
www.thefatduck.co.uk