A-La-Carte

Ulovené a nakladané (2013/3)

Adresy


Dvaja páni menom Müller a jedna loď: Hannes, kuchár, a Martin, rybár, ukladajú ryby z jazera Weißensee do zaváraninových pohárov. O snoch o pstruhoch jazerných, kyslých kúskoch rýb (Sticklan) a plávajúcich medveďoch nosatých.

Text: Anna Burghardt · Fotografie: Julia Stix

„Týmto pôjdeme,“ hovorí Martin Müller a s kamennou tvárou ukazuje na polozhnitú loď s olupujúcou sa farbou, ktorá leží napoly naklonená v rákosí. Müllerov výraz je taký nehybný, že človek na chvíľu zapochybuje, či to môže byť pravda – čo už človek vie o rybolove? Jazero Weißensee leží za hranicami akéhokoľvek rozumného dosahu a podobnú odľahlosť človek pripisuje aj rybárskym úvahám na tomto mieste. Neskôr sa ukáže, že žartom Martina Müllera nie sú na palube tej správnej lode vystavené len dve mladé dámy z A la Carte, ale aj Hannes Müller, kuchár a odberateľ úlovkov svojho nepríbuzného menovca. Tá správna loď nie je o veľa väčšia ako tá, ktorá slúžila na zavádzanie, ale je podstatne dôveryhodnejšia. Hannes Müller sa chce pri odchode odraziť veslom, ale vyslúži si verbálne vykázanie: „Ty si zodpovedný v kuchyni, tu na palube som šéf ja.“ To bude ešte veselé. Šéf na palube sa uškŕňa. Kto si myslí, že v sardinkovej plechovke je tesno, nech si skúsi sadnúť so štyrmi ľuďmi vrátane tašky s fotoaparátom a veľkým polystyrénovým chladiacim boxom do malej loďky. Ešte viac to komplikuje fakt, že Hannes Müller, kuchár, meria niečo okolo dvoch metrov a so svojimi nohami musí niekde hrať tetris. Počas plavby loďou ešte neraz poznamená, že si pamätal, že loď bola väčšia.

Je pol šiestej ráno. Plán na dnešný deň: s oboma Müllerovcami prepraviť ryby z jazera Weißensee z vody do zaváraninových pohárov. Pretože týmto duo zásobuje niekoľko predajcov lahôdok. Masívne, sladkokyslo nakladané kúsky rýb, ktorých kosti sa vďaka octu rozpustili. Vzdušná pena z údenej ryby, ktorá okrem iného vďaka citrónovému oleju, kubébovému koreniu a vermútu získava svoju chuťovú ľahkosť. Hannes Müllerova verzia matjesov, olejový pstruh, je ešte stále vo vývoji. To, že ryby v pohároch pochádzajú zväčša z chovu Martina Müllera a nie z jazera, sa dozvedáme až neskôr, a vzhľadom na kvalitu a šetrenie populácie rýb v jazere spojené s presunom do chovných nádrží, to dokážeme prekusnúť.

Loď sa teda plaví so štyrmi dômyselne usporiadanými pasažiermi blízko severného brehu smerom na východ. Napriek letu je ľadovo. Martin Müller je jediný, kto smie na jazere Weißensee používať benzínový motor, okrem osobných lodí. Hannes Müller si znova a znova upravuje svoje dlhé nohy, tu a tam ukáže na lúky na brehu, spomenie staré pomestné názvy, ktoré si nikto nedokáže zapamätať, a vysvetlí, prečo sa jazero volá Weißensee: totiž kvôli jeho brehu, ktorý pri správnom dopade slnečných lúčov žiari takmer karibskou belosťou – na vine je vápenec. „Už rybárčia aj potápky chochlaté,“ preruší ho rybár a rozpráva, že raz videl jeleňa, ktorý jazero preplával. „Šialene rýchlo.“ Na chvíľu sa objaví myšlienka na istú polozhnitú loď a mimoriadne kamennú tvár, a mozog okamžite spochybní plávajúceho jeleňa. Ale čo už človek vie o jazere Weißensee. Dosahujeme koniec siete, ktorú Martin Müller deň predtým namontoval vertikálne medzi bóje. 350 metrov dĺžky, 46 milimetrov od uzla k uzlu, „mohol by som loviť aj so 40 milimetrami, ale sihovia u nás rastú tak rýchlo, že by sme ich vylovili skôr, než sa vytrú. Tie, ktoré chytáme, majú tri až päť rokov.“ Siete nezostávajú v jazere dlhšie ako jeden deň, „inak sa v nich ryby zašpinia. Kvôli tej záležitosti s hydrogénuhličitanmi.“ Martin Müller, vyštudovaný rybiológ, sa na mňa skúmavo pozerá. Predtým mi, už aj tak po treťom opýtaní, či to naozaj chcem vedieť, vysvetlil, prečo sa vápnik a ako sa to s oxidom uhličitým a prečo potom riasy a teplo a tak. Každopádne, siete sa niekedy zašpinia, kvôli čomu ich vidia sihovia, kapry, ostrieže a pstruhy jazerné, ktoré možno majú v pláne so svojím životom niečo iné, než skončiť v sieti nejakého vtipkára.

Sih za sihom – on hovorí síh – vyťahuje Martin Müller teraz z hĺbky asi 13 metrov, medzitým stúpajú vzduchové bubliny, ryby vidno vo vode už zďaleka. Jazero Weißensee má najväčšiu priehľadnosť zo všetkých rakúskych jazier. Kuchár Müller uvádza oficiálne čísla, rybár Müller povie len, no prosím ťa, a myslí tým: oveľa viac. Sihovia sú Martinom Müllerom pridržaní skúseným hmatom a okamžite dostanú ranu drevenou paličkou, potom sú mozgovo mŕtve. Niekedy je to ostriež, ktorého vytiahnu v sieti na vzduch, to spoznať podľa gurgolenia. „Ostrieže nevedia vypustiť vzduch.“ Učíme sa: vzduchové bublinky: sihovia. Žiadne vzduchové bubliny a naopak dusivé gurgolenie na súši: ostrieže. Alebo iná pomôcka: medvedí nosatý vzhľad znamená sih. Pstruhy jazerné, na ktoré sa Hannes Müller zameriava, odkedy sme na lodi, v tento deň žiadne neboli. „Som vždy celkom šťastný, keď chytím pstruha jazerného, chuťovo sú skutočne vrchol.“ Preto kuchár sníva o vlastnom chove pstruhov jazerných. Mesačne si u Martina Müllera objedná 150 kíl rýb. A nemôže si vždy vybrať, čo dostane. „Vždy sa ho pýtam, čo potrebuje, a dostane, čo mám,“ hovorí rybár kamenne. Kapry napríklad Hannes spočiatku vôbec nechcel, teraz od neho kuchár berie brušnú časť, „zvyšok ide do pohára“.

Rybu za rybou vyťahuje Martin Müller z jazera a hádže do debny naplnenej drveným ľadom, ktorá je veľmi skoro veľmi plná. Rybár má pre kuchára na palube úlohu: „Hannes, pomiešaš to trochu?“ A Hannes Müller rukami prehadzuje drvený ľad z dna debny na ryby. „Fakt super,“ hovorí takto poverený, „keď človek potom ponorí ruky do jazernej vody, je to úplne teplé.“

Martin Müller rátal v tento deň s desiatimi, dvanástimi rybami, úlovok bude mať nakoniec vyše 30 kusov. „Keď bude nov, bude to ešte lepšie. Pri splne naopak nechytíš nič, pretože ryby vidia sieť. Hlavne kvôli tomu hydrogénuhličitanu,“ uškŕňa sa rybiológ.

Rybár Müller sa zrazu veľmi ponáhľa, naliehavo potrebuje kávu. „Uvidíme sa neskôr.“ Neskôr sme najprv u Hannesa Müllera v kuchyni jeho hotela „Die Forelle“ v Techendorfe, na ktorého jedálnom lístku je uvedených veľa rýb od rybára z jazera Weißensee. Hannes Müller dusí sivňa jazerného v listoch rákosia, ktoré si natrhá vedľa vlastného móla, konfituje pstruha jazerného a podáva ho so šošovicou, citrónom a údeným vývarom, kombinuje ostrieža s uhorkou a smotanou a sivňa potočného s panónskym šafranom a petržlenom. V aktuálnom sprievodcovi A la Carte získala jeho kuchyňa 86 bodov.

Sledujeme ho pritom, ako pripravuje olejového pstruha v pohári, „moja verzia matjesov“. Samozrejme z filety pstruha jazerného, ktorá nepochádza z výletu za svitania – človek nemôže všetko naplánovať. Na trvanlivosti olejového pstruha musí kuchár ešte popracovať, preto zatiaľ nemá pevné miesto v predajni Martina Müllera o obec ďalej, na rozdiel od už spomenutej peny z údenej ryby.

Hannes Müller si pripravuje feniklový peľ, cukor, fleur de sel a balzamikový hruškový ocot od Göllesa, „ten má správny pomer sladkosti a kyslosti“. Veľkou pinzetou vyťahuje kosti z rybieho mäsa, koža sa odreže, stredná časť filety sa nakrája na päť milimetrov hrubé plátky. Hannes Müller ukladá plátky na tanier, posype ich fleur de sel a cukrom, naleje na ne olivový olej Degusta od Gardského jazera a Göllesov ocot, posype feniklovým peľom od Hannesa Pinteritsa. Müllerove ruky v rukaviciach vmasírujú marinádu do ryby, potom ukladajú prúžky filety špirálovito nastojato do pohára.

Sto gramov rýb na pohár, s marinádou – Hannes Müller tomu hovorí fond – sa doplní. Na druhý deň je jasné, ako dobre môže chutiť „Work in Progress“. Tiež ešte nie je na predaj dotiahnutá Hannes Müllerova verzia „Gabelbissen“ (rybie kúsky v aspiku/oleji): kúsok rybieho filety v pohári, zaliaty koreneným olejom, v rúre pečený pri 50 stupňoch počas 25 minút. „Na vyjedenie lyžičkou.“

Potom, čo mal rybár Martin Müller dostatok času normalizovať si hladinu kofeínu, stretávame sa v jeho modernom drevenom predajnom a výrobnom pavilóne priamo pri jazere v Neusachu, kde jeho mladí pomocníci práve filetujú dnešný úlovok, údiareň vonku je už naplnená. Rybie vnútornosti idú ako vždy do bioplynovej stanice, z hláv niektorých údených rýb sa oddeľujú líčka. Tie Martin Müller tiež predáva, naložené v oleji a vyvážené zlatom. „Tie sú vlastne odpadový produkt. A vlastne úplná hlúposť. Jednoduchá studenou cestou údená ryba je rovnako dobrá, a pri tej sedí pomer ceny a výkonu.“ Či sa smie napísať, že kritizuje svoj vlastný produkt? „Som zlý predajca,“ hovorí Martin Müller zamyslene, skloní pohľad k zemi a vyjde von so svojím nepohodlím. „Plánované boli štyri až päť ton živej váhy rýb v spracovaní, teraz je to 14 až 15 ton. Ja by som to aj zredukoval, to spracovanie rýb, keby som mohol.“ Namiesto toho by sa chcel opäť trochu viac venovať vede, chovu násadových rýb pre jazero, „na tom visí moje srdce“. Okolo 4 000 zaváraninových pohárov, veľkých a malých, predáva Müller kyslej ryby ročne, vo vlastnom obchode a u niekoľkých partnerov s lahôdkami. Na dnešnú nakladaciu session je už pripravená batéria malých pohárov. Najprv sa kaprie strany „poriadne nasolia“, presnejšie potrú zmesou soli a cukru. Rybie mäso sa nakrája na prúžky, prúžky sa opäť rozdelia. „Aha, kocky,“ hovorím a poctivo si zapisujem, „aha, Sticklan,“ opravuje ma korutánsky rodák Martin Müller kamenne. Každý pohár je položený na váhe, 125 gramov Sticklan sa naplní. Nasledujú kolieska cibule, horčičné semienka a tri druhy guľôčkového korenia, bobule borievky a po jednom bobkovom liste. Jablčný ocot Barrique od Mautner-Markhof sa zriedi s vodou 1:1 a naleje do pohárov. Neskôr sa tieto varia vo vodnom kúpeli, úplne zakryté. „Ďalším krokom je potom kyslá ryba s tým najlepším z najlepšieho, s korením od Inga Hollanda a tak. To by už niečo bolo.“ Ingo Hollandovi, nemeckému predajcovi korenia s ostrým jazykom, by pri takejto spolupráci pri jazere Weißensee opäť napadol jeden z jeho vtipov na mená. Koniec koncov, každú zimu každoročne zaplavujú tisíce Holanďanov jazero Weißensee. Ručne písané ceduľky, ktoré visia u Martina Müllera v predajni a okrem iného lákajú na „Lags“, „Seforele“ a „Seipling“, však nie sú napísané po holandsky. Pochádzajú od sedemročnej dcéry rybára z jazera Weißensee.

Rybárstvo Martin Müller
Neusach 106, 9762 Weißensee
www.weissenseefisch.at

Gourmet hotel Die Forelle
Techendorf 80, 9762 Weißensee
www.forellemueller.at

Rybie delikatesy od Hannesa Müllera a Martina Müllera dostanete okrem toho aj tu:

Herwig Ertl
Hauptplatz 19,
9640 Kötschach-Mauthen
www.kaeseschokolade.at

Gourmet Cornelius
Schulerstraße 21, 1010 Viedeň
www.gourmetcornelius.at

Schlemmerei
Bethlehemstraße 1 d, 4020 Linz
www.schlemmerei.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!