A-La-Carte

Good Morning, ale skutočne (2013/3)

Vietnam je druhým najväčším producentom kávy na svete. A okrem toho je to krajina, v ktorej vyvinuli veľmi, veľmi špeciálny spôsob prípravy a kávovú kultúru.


Text Florian Holzer Foto: Stockfood

Kvap. Kvap. Kvap. Približne každú sekundu sa uvoľní jedna temne čierna, kompaktná kvapka z kovového telesa filtra, ktorý sedí na pohári, a dopadá na vrstvu hustého, sladkého kondenzovaného mlieka. Kvap. Kvap. Kvap. Trvá to asi päť minút, potom to niekedy prestane kvapkať, človek odoberie veko telesa filtra a položí naň plechový pohárik naplnený vylúhovanou kávovou usadeninou, ktorý má v spodnej časti otvory. Kondenzované mlieko a nakvapkaný kávový extrakt sa zatiaľ nijako nespojili, jedno studené a tučné, druhé horúce a tekuté, biele a čierne, presne oddelené ako Guinness a jeho pena. Potom sa to zamieša, poriadne, pretože tie tak protichodné tekutiny sa bránia, mieša sa, mieša, mieša, kým nevznikne svetlohnedý krém, ktorý vonia po karameli a kakau, chutí neuveriteľne sladko a zanecháva v ústach pocit mierneho znecitlivenia. Nie je to nepríjemné, cítite, ako energia cukru vchádza do krvi, a potom cítite kofeín. Preboha, toľko kofeínu. Tep sa zrýchli, ruky sa začnú mierne potiť, v tele cítiť povzbudený nepokoj. A telo chce viac, viac cukru, viac tuku, viac karamelu, viac kofeínu...

Vo Vietname sa tento druh kávy s názvom Cà phê sua dá pije neustále a pri každej príležitosti, hovorí Lam Vinh, člen rodiny Lam, ktorá sa už viac ako desať rokov zasluhuje o presadzovanie vietnamskej kuchyne a kultúry stravovania v Rakúsku. A ktorá vietnamskú kávu plnú energie ponúkala už pred šiestimi rokmi vo svojom malom stánku na trhu Naschmarkt, kde v tomto prostredí pouličného jedla chutila prirodzene autentickejšie ako kdekoľvek inde v Rakúsku. Ráno ju človek pije určite raz, hovorí Lam Vinh, potom pred obedom, po obede, popoludní a večer tak či tak. A medzitým, keď je práve čas. Človek uvažuje, či sa toto obrovské množstvo kofeínu vďaka vlhkému a horúcemu podnebiu Indočíny znáša možno lepšie, podobne ako sa v Karibiku znesie oveľa viac ’ti’ punčov ako doma v strednej Európe, alebo či je to o zvyku, tak ako sa v horúcich, vzdialených krajinách údajne dá zvyknúť aj na čili. Ale švagriná Lam Tuyet Lan to dáva na pravú mieru, ona sama vietnamskú kávu nikdy nepije, jednoducho ju neznáša, je príliš silná...
To beriete na vedomie trasúc sa, ale trochu upokojene.

Káva je vo Vietname pomerne mladý fenomén, francúzski koloniálni vládcovia začiatkom 20. storočia v centrálnej vysočine okolo Buôn Ma Thuột rozpoznali klimatický a geologický potenciál pre kávové plantáže. Pôvodne bola témou špičková kvalita a podľa toho sa sadila káva Arabica, potom však káva dramaticky stratila na význame a do formy sa opäť dostala až v 60. rokoch, a to vďaka obrovskému dopytu po káve v NDR – v komunistickej bratskej krajine bola k dispozícii oveľa lacnejšie než za tvrdú menu zo Strednej a Južnej Ameriky. S kvalitou bol vtedy koniec, ale zato boomovalo pestovanie. A to až dodnes, v roku 1980 existovalo na vysočine Dak Lak sotva 22 000 hektárov kávy, dnes je to vyše pol milióna, čím Vietnam raketovým tempom stúpol na pozíciu druhého najväčšieho exportéra kávy na svete. Vietnamská Robusta nižšej kvality bola nezanedbateľnou súčasťou takmer každej instantnej kávy na tomto svete.

Keďže s lepšou kávou možno dosiahnuť oveľa lepšie ceny, v posledných rokoch dochádza k pozoruhodnému zvyšovaniu kvality, podiel Arabicy výrazne narastá, spracovateľské závody sa modernizujú, spracovanie sa profesionalizuje. Zodpovedný za to je aj Dang Le Nguyên Vu, ktorý začiatkom 90. rokov – vtedy ešte študent medicíny – rozbehol obchod s kávou a dnes je so svojou firmou Trung Nguyên absolútnym lídrom na trhu vo Vietname. Jeho reťazec kaviarní na báze franšízy je prítomný v celom Vietname a takmer vo všetkých susedných krajinách.

Je tiež veľmi zaujímavé, že vo Vietname existuje viac než len dve hlavné odrody Arabica a Robusta, napríklad tmavo-aromatická Catimor alebo úplne bezkofeínová varieta s názvom Chari, zmes týchto štyroch druhov vytvára typickú, obzvlášť bohatú chuť vietnamskej cà phê.

Kávu odoberá priamo z Vietnamu, hovorí Lam Vinh, už zomletú, pretože tak hrubo, ako to treba na prípravu v kovovom phin filtri, sa to v európskych mlynčekoch ani nedá nastaviť. Keď ešte prevádzkovali obchod na trhu Naschmarkt, mali v ponuke aj plechové filtre, dozvedáme sa, a ich vtedajší zákazníci dostanú v ich novej reštaurácii v Hegelgasse samozrejme aj vietnamskú mletú kávu, istú formu zabezpečenia zásobovania. Import špeciálneho vietnamského kondenzovaného mlieka však ukončili, priznáva pani Lam Tuyet Lan, hoci bolo o niečo hustejšie a sladšie než to holandské. Ale ide to aj s tým veľmi dobre. Ľudia, ktorí tu vo Viedni sedia s trasúcimi sa rukami, roztržití a s navlhnutými dlaňami pred svojimi pohármi so svetlohnedým krémom, nevidia žiadny rozdiel.

Adresa

Phô Sài Gòn
Hegelg. 17, 1010 Viedeň,
Tel.: 01/512 11 84
Po.–Ne. 11.30–24 hod.
www.phosaigon.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!