A-La-Carte

Grandezza po vorarlbersky

V Bregenzerwalde čaká 300 rokov starý hostinec Adler s nezvyčajným modelom. Varí sa raz balijsky, raz japonsky, často stredomorsky. Dom pritom čerpá aj z elegancie svojej hostiteľky Irmy Renner. Klame nás dojem, alebo sú všetci hostia vítaní slovom „baci“? Pri vonkajšej teplote 30 stupňov si stredoeurópania skôr udržiavajú odstup.…


V Bregenzerwalde čaká 300 rokov starý hostinec Adler s nezvyčajným modelom. Varí sa raz balijsky, raz japonsky, často stredomorsky. Dom pritom čerpá aj z elegancie svojej hostiteľky Irmy Renner.

Klame nás dojem, alebo sú všetci hostia vítaní slovom „baci“? Pri vonkajšej teplote 30 stupňov si stredoeurópania skôr udržiavajú odstup. Nie však Irma Renner. Žena, zjav: vysoká, šľachovito-štíhla, lícne kosti ako vytesané. Zlatoplavé vlasy má zviazané do pevného uzla, vďaka čomu obzvlášť vyniknú kruhové náušnice veľké ako podšálky na espresso. Na zápästí jej cingajú náramky, na prste sa blyští prsteň so skarabeom. K šatám po členky s paisley vzorom nosí, ako vydarený štýlový zlom, tenisky Nike. Očné linky ťahané ako japonským nožom. Keď sa jej spýtajú na parfum, ktorý vonia po ružiach a ružovom korení, teší sa, že aj po jej dvanásťhodinovej zmene stále zanecháva dojem. Celkovo je to forma milánskej grandezzy, akú stelesňuje Tilda Swinton vo filme o gastronómii I am Love (okrem topánok), s tým rozdielom, že Irma Renner nepôsobí chladne, ale teplo ako letný deň v Bibione. Benvenuti v Adler, najtalianskejšom hostinci v Rakúsku, prinajmenšom túto nedeľu začiatkom septembra. Dôvodom je počasie a spôsob, akým sa mu čelí stredomorskou ľahkosťou: okenice zatvorené. Tak vzniká vo vyše 300 rokov starých drevených hosťovských miestnostiach veľmi zvláštna atmosféra, ktorú osvetľujú takmer pravé stoličky Thonet a trattoriový riad pri sviečkach. Dôvodom je aj ligúrske jednotné menu, ktorého antipasti už stoja na stole: plnené listy kelu, vyprážané hríby, olivy. A napokon hostiteľka, Signora Renner, scestovaná a späť tam, kde sa všetko začalo, v Bregenzerwalde.

Vyrastala so štyrmi staršími sestrami v neďalekom Schwarzenbergu. Ako 17-ročná odišla ako au-pair do Londýna, následne do Francúzska. Čoskoro ju to ťahalo k hotelierstvu. K jej pôsobiskám patrí hotel Post v Bezau a v Lechu, bola však aj dekádu produktovou manažérkou v bregenskom
impériu na pančuchy. So svojím bývalým manželom, umelcom Paulom Rennerom, sa potom dočasne usadila v New Yorku, Viedni, Piemonte a Kampánii, posledné menované v dome bez elektriny, predstavte si tie príslušné bujaré oslavy pri sviečkach. Neskôr si pár prenajal poľovnícky zámoček v Bregenzerwalde a napokon kúpil dom v Großdorfe, časti obce Egg, v ktorom Irma Renner žije dodnes so svojou labradorkou. Pred desiatimi rokmi jej priatelia z „emocionálnych dôvodov“ kúpili 150 metrov od tohto domu vzdialený Adler. Žiaľ, nenašiel sa žiadny nájomca, tak sa Renner chopila príležitosti tak odvážne, ako vždy v živote. Premýšľala niekedy táto vášnivá kuchárka (najradšej má jednoduché talianske jedlá ako Spaghetti al limone), že bude sama stáť pri sporáku? „Nie, vždy som chcela byť s hosťami.“ V dôsledku toho podala inzerát v obecnom spravodajcovi, na ktorý sa ozvala presne jedna osoba. Keďže Herta Covi nemala čas každú nedeľu, napadol jej šéfke nápad: Prečo nepozvať do Großdorfu hosťujúcich kuchárov z celého sveta? K menám na webovej stránke patria Max Stiegl, Reinhard Gerer, Jakob Zeller a Ethel Hoon.

Pán z Marrákešu varil tažin, dáma zo Stuttgartu taštičky Maultaschen, raz bola balijská, inokedy juhanská kuchyňa. Ako stálu kuchárku sa Renner podarilo získať Milenu Broger, ktorá dnes teší Bregenzcov svojím podnikom Weiss, a potom tu boli takzvané domáce kuchárky z regiónu, ktoré vždy znova ponúkli svoje signature jedlá ako sekanú so zemiakovou kašou. V roku 2020 prevzal kormidlo Jodok Dietrich, ktorý má skúsenosti od Caminadu. Model hosťujúcich kuchárov zostal zachovaný. Na tomto mieste treba spomenúť, že Adler bol doposiaľ otvorený vždy len v nedeľu, v deň oddychu, pretože to, čo hostiteľka rozhodne nechcela, bola nejaká „biznis obedová vec“. Hoci od tohto leta sa po prvý raz otvára aj v sobotu večer. Rennerov šarm sa cez víkend delí medzi približne 150 hostí, newsletter odchádza na 4 000 adries. Vyzerá to tak, že sa jej sen splnil: opäť naplniť starý hostinec životom.

Cez teraz otvorené okenice dopadá vorarlberské večerné svetlo na špecialitu, ktorú málokedy dostanete aj v
Ligúrii. Testaroli sú trojuholníkové kúsky cesta, ktoré sa podávajú s veľkými kôpkami bazalkového pesta. Fantastico. Ako dezert prichádza za tepla servírovaná broskyňa plnená amarettini, k tomu jogurtová zmrzlina. Nálada je živá, Renner sa vznáša ako bohyňa víťazstva Nike medzi stolmi, alebo vo vlastnom opise s „grande piacere“, veľkým potešením.
Zdedili jej dcéry, ktoré študujú ekonómiu vo Viedni, gén hostiteľstva? „Obávam sa, že nie“, priznáva matka, len aby dodala, že obe občas v podniku pomáhajú a možno predsa len prídu na chuť. Ona sama, to človek cíti každú sekundu, je každopádne na tom správnom mieste. Potom prichádzajú „baci“. Raz vo forme praliniek, čiernych ako k nim servírované espresso; a potom druhý raz, keď sa večer naozaj končí. Pretože aj ten, kto sedel pri stole v Adler prvýkrát, sa lúči rovnako ako všetci, ktorí prekročili jeho prah už viackrát: bozkom na líce.

adler-grossdorf.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!