A-La-Carte

Bezhranične zakorenený (2019/1)

Víno v Božom duchu: biodynamické, prirodzene vyvážené, neobrúsené, vibrujúce. Výtvory Franza R. Weningera majú dar vyvolať vytrženie.


Niektoré predstavy sú húževnaté. Ako napríklad tá, že zo stredného Burgenlandu pochádzajú len sýte červené vína. Obraz „krajiny Frankovky modrej“ s úmornými horúcimi slnečnými dňami, malým množstvom zrážok a výpestkami opuletnými ako obrazy Rubensa, ktoré prospievajú v nekonečných, úplne rovinatých vinohradoch na ťažkých hlinitých pôdach, sa hlboko vryl do pamäti. Niet divu: presne tak sa to aj propaguje.

Na mieste sa však otvára úplne iný dojem: rozmanitá, kopcovitá krajina, mierne podnebie a pôdy, ktoré pozostávajú nielen z holej hliny, ale sú aj premiešané so štrkom, rulou a sľudou.

Franz R. Weninger sprevádza svojimi vinohradmi okolo Horitschonu, v ktorých panujú najrozmanitejšie klimatické a geologické podmienky. Najlepší predpoklad pre vína, ktoré sú rovnako diferencované ako polohy, z ktorých pochádzajú. Vína, ktoré nemajú nič spoločné s mnohokrát prevládajúcou priemernosťou.

Mnohé roky bola oblasť južne od Neziderského jazera vysoko úspešná svojou štylistikou. Opulentné červené vína boli v trende a boli dobre hodnotené, no dnes trh čoraz viac vyžaduje ľahkonohé výpestky.

Aj jeho otec sa nakoniec nakrátko stratil v opulentnom odbore: plný nadšenia sadil koncom 80. rokov Cabernet a spol., aby, ako dnes tvrdia, produkovali „kópie Bordeaux“. Po vinárskom škandále každý krútil nosom nad domácimi odrodami, ako je Frankovka modrá. S mohutnými červenými vínami v bordó štýle sa naopak verilo, že sa dá naštrbený imidž opäť vylepšiť. A tam, kde príroda zlyhala, musela skrátka zasiahnuť moderná pivničná technológia: Cabernet Sauvignon sa u nás napríklad zdal príliš chladný, nedozrieval, tak sa pomohlo: okrem neobmedzeného zrenia v barikových sudoch sa tešili obľube najmä koncentračné stroje: ak bol hroznový mušt kvôli počasiu príliš riedky, bolo možné s pomocou týchto prístrojov odobrať tekutinu. Víno bolo hustejšie a plyšovejšie. Bola to hodina zrodu preplnených červených vín – hustých a sladkých ako lekvár.

V dome Weningerovcov sa vtedy ako jeden z prvých investovalo do zázračného stroja: Franz Weninger starší si od toho veľa sľuboval, spomína si, ale jeho vína nikdy nezodpovedali bežnému ideálu: „Hnevali sme sa, že sa nám to nedarí dosiahnuť,“ smeje sa, „ale ten charakter sa z našich vín jednoducho nedal odstrániť!“

O tri roky neskôr bol koncentrátor predaný. Na nepochopenie mnohých kolegov. „Veď si s tým začal, prečo s tým teraz zase končíš?“ „Pretože mi to nechutí,“ znela jeho odpoveď.

Otec Weninger síce platil skôr za priekopníka v otázkach modernej pivničnej technológie, rýchlo však pochopil, že s týmito vymoženosťami sa stratila samostatnosť vín. Krátko po prevrate v roku 1989, keď padla železná opona medzi Rakúskom a Maďarskom, sa rozhodol pestovať víno aj za hranicami. Odjakživa sa cítil spätý s Maďarskom: stará mama navštevovala školu v Šoprone aj po roku 1921, keď bol Burgenland ako posledná spolková krajina pričlenený k Rakúsku. Kultúra mu bola známa, a tak v roku 1992 založil so svojím partnerom Attilom Gere vinárstvo vo Villány na juhu Maďarska. V tejto horúcej oblasti sa cítili aj odrody ako Cabernet ako doma. Aj keď mohol svoj niekdajší sen o vínach medzinárodného strihu teraz realizovať aj bez koncentračného stroja, táto štylistika v ňom vzbudzovala čoraz menej nadšenia. Po niekoľkých rokoch svoje podiely opäť predal.

Potom rodina kúpila vlastné vinárstvo v maďarskom Balfe pri Šoprone – takpovediac za rohom od Horitschonu. Máloktorý domáci vinár sa vtedy chcel pozerať cez hranice, tobôž tam investovať. „Všetci sa orientovali už len na Západ,“ vie Franz Weninger mladší, „o Východ sa už nikto nezaujímal.“

Staré maďarské odrody ako Furmint boli vytrhané a nahradené francúzskymi.

„Korene burgenlandskej vinárskej kultúry ležia v Maďarsku,“ je však presvedčený, „ak vytesníme našu históriu, nikdy sa nestaneme vinárskou oblasťou s vlastnou identitou!“

Je to hĺbavý človek, ktorý občas spochybňuje aj mechanizmy vinárskeho hospodárstva. Zmysel pre prekonávanie hraníc zdedil po otcovi.

Jeho stáž v Kalifornii v roku 1999 mu potom nadobro otvorila oči: „Veľké vinárstva tam neponúkali nič iné ako neohrabané kópie Bordeaux, Rhôny alebo Toskánska,“ spomína, „vína bez duše, v pivnici upravené na európsky štýl.“
Keď sa vrátil domov do Horitschonu, jeho otec práve diskutoval vo vínnej pivnici s enológom z Francúzska, ktorý mal za úlohu radiť burgenlandským vinárom. Ten odporúčal používanie francúzskych kvasiniek, enzýmov a viničov – metódy, ktoré by podľa Weningera urobili vína bez tváre.

Pre mladého vinára to bol kľúčový zážitok: „Či už stredný Burgenland alebo Kalifornia – tam aj tam chceli všetci produkovať rovnaké vína. Uniformné a neživé,“ hovorí. Do toho už nechcel zapadať.

Prevzal vinárstvo v Balfe, kde sa mohol vyblázniť. V pivnici sa dialo čoraz menej, na čisté kultúry kvasiniek sa úplne rezignovalo. Výsledok: Prejav polôh sa vykreslil jasnejšie, vína získali na naliehavosti.
Sú to vína, ktoré takto z Maďarska nepoznáme: Kékfrankos Steiner sa napríklad prezentuje čulo a plný temperamentu, ale ide aj do hĺbky, je tichý a plný citu. Pochádza z 55 rokov starých kríkov a rád ukazuje svoje maďarské korene. Samozrejme, bez folklóru.

Od rozsiahleho zrieknutia sa pivničných optimalizačných opatrení k prechodu na biologické hospodárenie oboch vinárstiev to bol potom už len malý krok: Franz Weninger starší sa vždy cítil zle, keď manipuloval s chemickými postrekmi: „Ten štipľavý zápach a všetky tie kanistre v pivnici označené lebkou, ktoré človek musel stále skrývať pred deťmi!“ Tušil už vtedy, že to nie je optimálne ani pre životné prostredie.

Nakoniec raz na jar zabudol postriekať vinohrad proti obalečovi. Práve ten vinohrad dodal na jeseň najlepšie hrozno. Že sa obávaný škodca v konvenčnom vinohradníctve skutočne zahryzol do niektorých bobúľ, sa nakoniec ukázalo ako výhoda, pretože červ tak zabezpečil prirodzené preriedenie – víno dopadlo vynikajúco.

Aj junior čoraz viac pochyboval o konvenčnom obhospodarovaní: Jeden z jeho vinohradov trpel tzv. vädnutím hrozna. Rada, aby odteraz každý rok striekal horčík na listy, v ňom vyvolala totálny odpor.
Hľadal alternatívy a našiel ich v biologickom vinohradníctve: Vďaka humusovému hospodáreniu a ozeleneniu sa problém rýchlo podarilo dostať pod kontrolu. Pôde jednoducho chýbala organická hmota, život.

Kedysi väčšina podnikov ešte chovala dobytok, ich hnoj sa mohol používať ako prirodzené hnojivo. Potom zvieratá zmizli a vinári začali aplikovať umelé minerálne hnojivá, ktoré im nahovorili agrochemické koncerny. Z toho nasledoval reťazec opatrení a stúpajúce používanie pesticídov, ktoré málokto spochybňoval: „Vymývanie mozgov,“ hovorí senior. Kto v tom čase odmietal chémiu, platil za beznádejne zaostalého.

Od roku 2004 sú obe vinárstva Weninger bio certifikované – od roku 2006 aj biodynamické, najprv u Respekt, od nedávna aj u Demeter.

Zmenu ťahali otec a syn spoločne. Andrew Lorand, biodynamický poradca skupiny Respekt, vtedy diagnostikoval: „Už nie ste poľnohospodári, ale vystresovaní manažéri!“ To ich prinútilo zamyslieť sa.

Dnes prebieha všetko oveľa spomalenejšie, nákup hrozna bol zastavený a vinohrady boli opäť uvedené do prirodzenej rovnováhy.

Od roku 2011 vedie Franz Weninger mladší obe vinárstva. Otec je na dôchodku a teraz, ako hovorí, je „zodpovedný za pôdu“. Dokonca aj v noci sa mu sníva o všetkom tom živote pod zemou. Napĺňa ho spokojnosťou vidieť svoje vinice opäť také živé ako kedysi – v časoch, keď ešte neboli žiadne chemické postreky.

„Pôda je pre mňa najdôležitejšia vec vo vinohradníctve,“ hovorí. Je predpokladom pre zdravé hrozno, ktoré potom v pivnici netreba trápiť.

Vína sa odvďačia živosťou a rozmanitosťou: Každá Frankovka modrá z konkrétnej polohy ukazuje inú fasétu: kým Kirchholz je vďaka jemnému ovociu najprístupnejšou zo všetkých, Frankovka modrá z chladnej polohy Kalkofen je poznačená vápencom, je rázna a jemne nervózna. Saybritz provokuje podnebie, je pevná, prísna, vzrušujúca. Hochäcker je naopak takmer šarmér a Dürrau balansuje medzi silou a pokojom. Spoločná je im komplexnosť, ktorú by sme strednému Burgenlandu takto netipovali. Bežným očakávaniam však nezodpovedajú. Explózie ovocia na podnebí sa nekonajú.

„Naše vína sú pre mnohých príliš kyslé a príliš neobrúsené,“ vie Franz Weninger, „veľa konzumentov má strach niečo zažiť!“
Iní hľadajú presne to. Výpestky, ktoré žijú, ktoré vibrujú. A občas aj privedú do vytrženia.

Kto by chcel, mohol by ich označiť ako prírodné vína, ale toto zaradenie je nepodstatné a určite sa nechce prezentovať prostredníctvom neho. Okolo pojmu panuje aj tak veľa zmätku – mnohí vôbec nechápu, prečo červené prírodné víno nie je oranžové: „Ale hnutie Natural spravilo vinársky svet o toľko vzrušujúcejším!“ hovorí.

Vinár veľa skúšal a opäť zavrhol: už v roku 2006 experimentoval so zrením v amforách, dnes ich používa už len na kvasenie. Pri Frankovke modrej zrenie v amfore podľa jeho cítenia zakrýva charakter polohy. A tak sa vrátil k veľkému drevenému sudu. Tam vína lepšie nachádzajú svoju rovnováhu. Excesy nie sú jeho šálka kávy.

A potom je tu ešte Rósza Petsovits, medzinárodné cuvée z rakúskych a maďarských polôh, označené ako „európske víno“. Veselý, lahodný nápoj s postojom – pomenovaný po tej starej mame, ktorá sa narodila ešte v Maďarsku. Odvážna a hlboko veriaca žena, ktorá sa v liste obci trpko sťažovala na moderné metódy vo vinohrade: je hriechom jednoducho odrezávať Bohom dané hrozno a nechať ho hniť na zemi.

Ak by ešte žila, dalo by sa ju upokojiť: vo vinohradoch Weninger sa už neprerieďuje. S biodynamickým obhospodarovaním sa výnos reguluje prirodzeným spôsobom, a to tak, aby sedela aj rovnováha medzi ovocím a kyslosťou. Celkom v Božom duchu. —

Vinárstvo Weninger
Rakúsko: Florianigasse 11, 7312 Horitschon
Tel.: 02610/421 65
Maďarsko: Weninger Pinceszet, 9494 Balf
www.balf@weninger.com, www.weninger.com
www.weninger.com/shop
www.pubklemo.at
www.wagners-weinshop.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!