A-La-Carte

Pohraničníci (2014/4)

V taliansko-slovinskom pohraničí okolo Gorice je pravdepodobne najväčšia koncentrácia naturálnych vinárov. Kto si však myslí, že vinári z Goriškej brdy nasledujú nový trend, kruto sa mýli.


Text: Christina Fieber Foto: Mauritius Images/Alamy

Priamo v reštaurácii na otvorenom ohnisku syčia obrovské steaky. Pod žeravými uhlíkmi je zakopaný veľký železný hrniec – v ňom sa už celé hodiny dusí králik. Šéfkuchár raz za čas skontroluje dusené jedlo. Keď nadvihne pokrievku, miestnosťou sa rozšíri lákavá vôňa.

Aleks Klinec však nie je len kuchárom, ale aj vinárom. Z terasy reštaurácie je výhľad ďaleko na vinice Goriških Brd, slovinskej časti Collio. Je to idylická krajina, v ktorej sa jeden kopec radí za druhým. Vinohrady, olivovníky a figovníky, kam až oko dovidí. Počas pekných dní odtiaľto vidno až na Jadran. Región medzi Goricou a Cormonsom sa považuje za epicentrum takzvanej scény naturálnych vín. V máloktorej inej oblasti nájdete toľko vinárov, ktorí spracúvajú svoje vína v pivnici bez prísad a zásahov a biele vína nechávajú kvasiť na šupkách. Metóda, ktorá je v súčasnosti rovnako kontroverzná ako trendy, no v taliansko-slovinskom pohraničí má dlhú tradíciu. Aleks Klinec je jedným z nich. Keď práve nestojí za sporákom, nájdete ho vo vinohrade. Svoje vína dorába ako jeho starý otec pred sto rokmi: jednoducho ich necháva dozrieť.

Malá vinárska dedinka Medana leží len na skok od hraníc. Zatiaľ čo talianske Collio je mimoriadne obľúbené, ani 25 rokov po otvorení hraníc sa takmer nikto neodváži prejsť do Slovinska. Pritom Goriška Brda je väčšou a krajšou časťou známeho vinárskeho regiónu.

Oblasť má za sebou bohatú históriu: do roku 1918 bola súčasťou Rakúsko-Uhorska, do konca druhej svetovej vojny patrila Taliansku. So začiatkom komunistickej éry bola naprieč oblasťou Collio vytýčená hranica medzi Východom a Západom. Často priamo cez vinohrady a dvory. Zatiaľ čo na východe sa odteraz museli vína odovzdávať do družstiev, talianska časť sa vyvinula na najlepšiu oblasť bielych vín v Taliansku.

Mnohí známi vinári z Collio sú Slovinci, ako napríklad Silvio Jermann alebo Josko Gravner. Jermann vytvoril koncom 80. rokov kultové Chardonnay „Where Dreams Have no End“ a Gravner sa stal známym pre ovocné Sauvignony a Rulandské šedé. Gravnerove vína boli vysoko hodnotené a povestne vypredané. Mohol sa uspokojiť a nechať všetko bežať po starom. Nechcel však. Pri pohľade späť hodnotí nekompromisne: „Experimentoval som so všetkým, čo umožňovala moderná technológia, aby som vyrobil čo najviac dobrého vína a zarobil peniaze.“

Až kým raz necestoval do Kalifornie k Mondavimu, aby videl, kam sa vinohradníctvo v budúcnosti vyvinie. Bol zhrozený z organizovanej mašinérie renomovaného vinárskeho giganta. Po návrate do Talianska cítil, že takto pokračovať nechce. „Uvedomil som si, že o tom, aké bude moje víno, rozhoduje priemysel.“

Podnikol ďalšiu cestu, do Gruzínska, ku koreňom vinohradníctva. Presne ako ich predkovia pred 5 000 rokmi, aj tamojší malí vinári vyrábajú víno v hlinených amforách. Gravner bol nadšený a nechal si poslať amfory. Niekoľko rokov experimentoval, až kým v roku 2001 na trh neprišlo jeho prvé amforové víno. Odborná verejnosť bola zhrozená. „Pokazené a nepiteľné,“ znel verdikt. To sporného vinára len naštartovalo – zvyšok je história. Josko Gravner sa dnes považuje za otca modernej vínnej antiky a je mimoriadne úspešný.

Nebol zďaleka jediný, kto znovu objavil tradičnú výrobu vína. Mnohí vinári slovinského pôvodu začali v rovnakom čase znovu produkovať vína spôsobom svojich starých otcov. Biologicky vo vinohrade, žiadne prísady v pivnici a dlhý kontakt so šupkami pri kvasení bielych vín. Medzinárodné odrody ako Chardonnay a Sauvignon ustúpili do úzadia v prospech odrôd Rebula a Tokaj.

Jedným z nich je Stanko Radikon v talianskom Oslavia. Keď Radikon v roku 1980 prevzal hospodárstvo, ani on nedokázal odolať lákadlám modernej technológie výroby: umelé hnojivá vo vinohrade, teplotne kontrolované kvasenie s čistými kvasinkami, skrátka všetok ten „cirkus“. Cítil však, že vybrúsená štylistika vín sa do regiónu nehodí. Postupne sa vzdal systémových prostriedkov, pracoval biologicky a vyhodil drahé oceľové tanky z pivnice. Odvtedy sa znovu kvasí ako pred sto rokmi, spontánne s prírodnými kvasinkami vo veľkom drevenom sude – biele vína pritom zostávajú veľmi dlho v kontakte so šupkami a jadierkami, presne tak dlho ako červené vína. Až deväť mesiacov. To vínu dodáva nielen farbivá, odtiaľ ten tmavý, často oranžový tón, ale aj chuťové látky a triesloviny. Stabilizujú víno bez umelých konzervačných látok. Takmer dvadsať rokov sa Radikon zaobíde bez síry a iných prísad, dlho predtým, ako sa táto metóda vôbec začala diskutovať. Jeho dlhoročné skúsenosti a istotu vo vínach cítiť: vyžarujú takmer meditatívnu vyrovnanosť. Vína, ktoré sú úplne samy sebou. Absolútne harmonické. Nedotknuteľné.

Medzitým sa stal starým matadorom scény naturálnych vín a vie veľa rozprávať. Spomína si, ako v roku 1995 ochutnal svoje prvé vlastné biele víno kvasené na šupkách a pochopil, že sa tým jeho pohľad na svet zásadne zmení. Dlhé roky to bol húževnatý boj: všetci ho mali za blázna a jeho žena sa bála, že prídu o dom aj dvor. Dnes síce stále nie sú bohatí, ale ich vína nájdete v najlepších reštauráciách sveta.

Na kritiku si v priebehu rokov zvykol; obvinenie, že biele vína kvasené na šupkách chutia rovnako a už v nich nerozoznať odrodu ani terroir, však neuznáva: „Často skloňovaný pojem terroir je predsa často len výsledkom čistých kvasiniek, aromatických enzýmov a iných zásahov, pomocou ktorých vína získavajú želanú štylistiku – s pôvodom to nemá nič spoločné!“

O niekoľko dedín ďalej, v San Floriano, je vinárstvo Franca Terpina, aj on je rodený Slovinec. Terpin je chlap ako hora, s rukami veľkými ako taniere. Keby človek nevedel, že je vinár, považoval by ho za mäsiara. Taký drsný, ako pôsobí na prvý pohľad, taký srdečný je po chvíli spoločnej ochutnávky. Po niekoľkých hodinách sa zdá, že sa naozaj rozbehol. Terpin si nedáva servítku pred ústa, nechodí okolo horúcej kaše: „Všetky tie strašné enologické hry, ktorými sa vína konštruujú ako na rysovacej doske, sú mi odporné,“ rozhorčuje sa, „výsledkom sú banálne osviežujúce nápoje s umelými arómami!“

V skutočnosti sú jeho vína oslobodené od podozrenia z banálnosti. Aktuálny Sauvignon Blanc sa vzdáva vnucujúcich sa aróm po mačacom moči alebo liči marmeláde, ktoré človeku často znechutia pôžitok z tejto odrody. Len jemná korenistosť a zdržanlivé ovocie. Noblesné, takmer plaché víno. Aj Ribolla Gialla, vnímaná ako divoch, je u neho prekvapivo zdržanlivá a jemná. Takmer dvojmetrový chlap robí vína s nepredstaviteľnou krehkosťou. Zároveň však divoko hromží na chemické prostriedky vo vinohrade: „V každom štvorcovom centimetri pôdy je toľko obyvateľov ako v New Yorku, ktorých zabíjate chemickými postrekmi – to je masová vražda!“

Franco Terpin je členom „Simbiosa“, malej skupiny vinárov slovinského pôvodu z Talianska a Slovinska. Dodržiavajú prísne interné pravidlá. Zrieknutie sa akejkoľvek chémie vo vinohrade a pivnici je základným predpokladom.

Do skupiny patrí aj Aleks Klinec z Medany. Je to oduševnený kuchár, ale jeho srdce patrí vínu. So svojimi strapatými dlhými vlasmi a bradou vyzerá ako tvrdý rocker alebo lúpežník z detskej rozprávky. Keby nebolo toho smiechu v jeho očiach, ktorý mu dodáva priateľskú dobrotu. Klinec musel pomáhať na otcovom hospodárstve už ako 14-ročný. Slovinsko patrilo ešte k Juhoslávii a bolo odrezané od vývoja moderného vinohradníctva. Vína sa dorábali tak, ako bolo v regióne odjakživa tradíciou: bez chemických alebo technických pomôcok. Červené aj biele dlho kvasené na šupkách. Bez ideologického pozadia, jednoducho z nevyhnutnosti chrániť ich pred oxidáciou. Dlho predtým, ako Josko Gravner uvidel svoju prvú amforu a vyhlásil znovuobjavenie starej vinárskej techniky. Až po rozpade komunistickej Juhoslávie, na vinárskej škole, bol Aleks Klinec presvedčený o nevyhnutnosti nových technológií. Spočiatku bol nadšený ako chlapec z novej hračky, ale čoskoro mu jeho vlastné vína prestali chutiť. Kajúcne sa vrátil k pôvodu. Zdokonalil staré metódy, dnes kvasí kratšie, aby ich neprebil horkými arómami šupiek. Potom zrejú v sudoch z čerešňového alebo morušového dreva a nechávajú sa v pokoji pozornej starostlivosti. Vína sú presné, rázne a úderné. Dosť vzrušujúce. Jeho najnovší výtvor sa volá „Ortodox“, Medana I. Classe, cuvée z regionálnych bielych odrôd. Na etikete je vyobrazená listina. Klasifikácia polôh regiónu Gorizia z roku 1787, podpísaná Jozefom II. Práve v odborných kruhoch málo známa oblasť Goriška Brda disponuje jednou z prvých písomne zdokumentovaných klasifikácií vinohradov, dlho pred Francúzskom. Je zjavné, že už pred 200 rokmi vedeli o jedinečnosti tohto vinárskeho regiónu.

Možno je to krajina, ktorá robí vína takými výnimočnými. Prívetivé kopce a malé staré dedinky, mix stredomorskej a alpskej klímy, jadranské pobrežie na dohľad a v chrbte Julské Alpy, mix slovanskej ležérnosti a talianskej radosti zo života. Duša cezhraničníkov, vždy s dvomi jazykmi v ušiach, rozpoltení a predsa jedno.

Andrej Kristančič je takýto cezhraničník: jeho vinárstvo Nando leží v slovinskej časti Collio, pomenované po pradedovi, ktorý vyrábal víno ešte za rakúskeho cisára. Po druhej svetovej vojne bola 100 metrov pred jeho domom vytýčená hranica. Hospodárstvo v komunistickej Juhoslávii, väčšina vinohradov v Taliansku. Začala sa byrokratická krížová cesta, ktorá až teraz, niekoľko rokov po vstupe Slovinska do EÚ, pomaly končí. Ako väčšina vinárov, aj Kristančič začal pred viac ako desiatimi rokmi vyrábať výlučne naturálne vína. Konvenčné vína ho čoraz viac nudili. Prvé biele víno kvasené na šupkách ho „chytilo“ a odvtedy nedokáže piť nič iné. Kristančič je výnimočný talent, len zriedkavo sa podaria vína tak vybalansované a robia toľko radosti ako jeho Rebula alebo Jakot.

Jakot je v skutočnosti Tokaj, typická odroda regiónu. Ale meno sa po žalobe maďarskej oblasti Tokaj už nesmie používať. Preto vinári názov jednoducho obrátili. To napadlo Stankovi Radikonovi, starému lišiakovi. Cezhraničníci sú aj majstri prežitia.

Medana 20
SLO-5212 Dobrovo v Brdih
www.klinec.si

Josko Gravner
Località Lenzualo Bianco
Oslavia 9
I-34170 Gorizia
www.gravner.it

Società Agricola Radikon
Località Tre Buchi 4
Oslavia
I-34170 Gorizia
www.radikon.it

Franco Terpin
Località Valerisce 6a
I-34070 San Floriano del Collio
www.francoterpin.com

Nando – Andrej Kristančič
Plešivo 20
SLO-5212 Dobrovo v Brdih
www.nando-wine.com

www.vinonudo.at
www.orange-wine.net
www.kracherfinewine.at
www.uvinum.at
www.vivino.com

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!