Pálenie pálenky a varenie piva – zábava pre mladých i starších
Text: Helga Baumgärtel Foto: poskytnuté
Malé mesto s veškou históriou“ stojí hrdými písmenami napísané na vstupe do Vils, tohto miniatúrneho mestečka v Tirolsku.
„Museli sme über bavorské hranice do Tirolska utiecť“, vysvetľuje mi môj inštruktor kurzu pálenia pálenky Andreas Heiß. „Rakúšania sú totiž oveľa veľkorysejší ako my regulovaní Nemci. Tu si môže každý, kto disponuje vlastnými ovocnými stromami, podať žiadosť o právo pálenia. A destilačné zariadenia do objemu kotla dva litre nepodliehajú ohlasovacej povinnosti.“
V jednom opustenom apartmánovom hoteli – cestovný ruch vo Vils nie je témou – sa pomaly trúsia 16 hobby paliči na neustále vypredaný kurz pálenia pálenky. Pestré kaleidoskop ľudí: diplomovaný inžinier vedľa majstra kominára, Anita zo smetiarskej služby v Esslingene vedľa nástrojára z Dachau, „bylinková víla“ zo Švajčiarska, ktorá chce svoje bylinky „vypáliť“. No a inkognito moja maličkosť, tu deklarovaná ako „domáca pani s ovocným sadom“.
Tak, a teraz sedíme v našej školskej lavici, dostávame privatissimum o 6 000 rokov starej histórii alkoholu, o kvasoch, o destilačných zariadeniach, o predkvape, ušľachtilom destiláte, dokvape a nakoniec o destilácii.
Andreas Heiß medzitým vláči jablká, hrušky, banány, citróny, smrekové výhonky, borovicu limbu, kvety bazy a borievky. Preboha, čo mám len páliť?
Síce to nie je sezónne, ale páči sa mi „vianočný duch“ a jeho arómy. Teda: 10 gramov škorice, 2 gramy zázvoru a 20 klinčekov rozdrviť kladivom a dať kvasiť. A teraz sedíme pred našimi medenými kotlami (mimochodom, podľa Schmickla, ktoré sa dajú kúpiť aj za 416 eur) a trpezlivo čakáme na prvé kvapky. S ochutnávacou lyžičkou v ruke.
„Tak ľudia“, hovorí Andreas Heiß, „teraz sa pozrieme na určenie obsahu alkoholu a riedenie na konzumnú silu.“
Ach prepáčte, veď som HO ešte ani nepredstavil!
Teda: Andreas Heiß je diplomovaný inžinier pivovarníctva a technológie nápojov, ako aj pivný someliér, celý 44 rokov mladý – a s podmanivou výrečnosťou. Vie rozprávať tisíc a jednu historku o pálenke, pive a whisky. A ak sa u nás „žiakov“ stane príliš hlučno, zapíska na zuby, aby zjednal poriadok. Ako na futbalovom tréningu. A my všetci poslušne skloníme hlavy pred naším sympatickým „profesorom“.
Teraz to už kvapká. A tak prechádzame od kotla ku kotlu, namáčame naše lyžičky do Ouzo od Fritza – hmm, veľmi chutné – alebo do literátskeho zabijaka Absintu, ktorý pripravil Paul. Kvet bazy s citrusom od Švajčiarky chutí rovnako. Moja šálka kávy to však nie je, rovnako ako malinovo-čokoládový destilát od Anity. Naopak, môj vianočný duch sa vyvíja skvelo. A na konci môjho dvojhodinového pálenia hrdo plním štyri malé fľaštičky svojím škoricovým vianočným duchom.
Zmena miesta. Späť cez hranice do Pfrontenu. Do pivovaru Falkenstein. „Pivo je dôkaz, že nás Boh miluje“, sformuloval kedysi Benjamin Franklin. Platí to aj pre ženy? Pretože – ach preboha – v školiacej miestnosti pivovaru sa zišli dve desiatky chlapov v strednom veku v štýle kolkárskeho klubu. S poriadnym pivným smädom a zjavne trpiaci „cenosillicaphobiou“ – tak sa volá strach z prázdnych pohárov!
A medzi nimi ja ako jediná žena! Andreas Heiß ma povzbudzujúco štuchne do chrbta. „Bežne je na kurze varenia piva okolo tridsať percent žien“, utešuje ma.
No dobre, musím to teraz zvládnuť. S vedomím štúdie New England Journal of Medicine, že ženy, ktoré pravidelne pijú pivo, majú lepšie kognitívne schopnosti! Takže hor sa na mobilné pivovarnícke zariadenie (ktoré sa dá tiež zaobstarať na súkromné účely – treba však zacvakať takmer 2 500 eur). Andreas Heiß mimochodom vedie okolo 200 kurzov ročne. Tu v Pfrontene, v Berlíne, v Hamburgu, vo Viedni, na Ibize, Mallorce a na požiadanie aj súkromne.
Kým drvíme slad a za veľkého jasotu miešame pivovarníckou varechou – pričom mi veselí chlapi trochu pripomínajú Fröbelovu materskú škôlku –, zaznievajú od nášho „profesora“ zaujímavé fakty:
*Najdrahšie pivo na svete sa varí v Belgicku, volá sa „Vieille Bon Secours“, predáva sa len v jednom bare v Londýne a stojí 1 000 eur za 12-litrovú fľašu.
*Najsilnejšie pivo pochádza zo Škótska, má 65 objemových percent! Fľaša stojí 50 eur!
Na chrbte ruky očuchávame rôzne odrody chmeľu. Chmeľ upokojuje, má antikarcinogénne látky, vyplavuje obličkové kamene a pôsobí preventívne proti infarktu a žalúdočným vredom. V Poľsku a Česku ho dokonca predpisuje lekár! Vedeli ste to?
Učíme sa všetko o vrchne a spodne kvasenom pive, drvíme, rmutujeme, sciedzame, varíme mladinu, pridávame chmeľ, robíme separáciu horúceho kalu…
Vrcholom je však pre naše čerstvo vyškolené chuťové poháriky pivná degustácia:
*„Sink the Bismarck“ sa volá to 41-percentné (!), varené v Škótsku.
*Z Belgicka pochádza „Trappistes Rochefort 10“, na ktoré musia milovníci piva čakať minimálne tri roky na poradovníku trapistických mníchov.
*Tóny sladkého drievka má 30-percentné „Eisbier“.
*Po čokoláde chutí horké „Double Chocolate Stout“. A tak ďalej…
„Možno prídeš aj na môj whisky seminár?“, pýta sa Andreas Heiß na rozlúčku.
Takže, môj milý, teraz musím najprv prijať niečo výživné v pevnej forme. Čo v tomto čarovnom mestečku v Allgäu nie je problém.
Na skok od našeho pivného kurzu leží Alpenhotel Krone. „Zvonku pamiatka – zvnútra dizajn“ nazývajú Kammerlanderovci z Tirolska štýlovo zrekonštruovaný hotelovú klasiku. Vynikajúca kuchyňa a predovšetkým obrovská vínna pivnica pozývajú na zotrvanie.
A hneď oproti môžete objaviť zrod ďalšej allgäuskej špeciality: slávneho ementálu a iných syrových špecialít.
Alebo sa môžete odviezť bicyklom do 1 300 metrových výšok do Berghotel Schlossanger Alp k najlepšej kuchárke v regióne, Barbare Schlachter-Ebert. A najlepšie je rezervovať si kurz varenia v jej jemnej vidieckej kuchyni. Vidíte, jedlo A pitie drží telo a dušu pohromade!
Kurzy Andreasa Heißa plus termíny:
www.schnapsbrenn-seminar.de
www.bier-spass.de
www.whisky-whiskey-seminar.de
Gastronómia:
www.braugasthof-falkenstein.de
www.alpenhotel.krone.de
www.schlossanger.de
