Hovoriť o najlepšej pečenej bravčovine na svete by bolo v krajine odborníkov na pečenú bravčovinu trúfalé. Povedzme jedna z najlepších pečených bravčovín na svete. Patrón hostinca Gallbrunner, Karl Rennhofer, o svojom dodávateľovi, prasacom farmárovi, ktorému dôveruje: „Vie, že za mnou nemusí chodiť so zvieratami, ktoré sú chudé. A ani to nerobí, pretože inak by u mňa musel jesť tie chudé pečené bravčoviny.“ Ale čo by bola táto pečienka bez 150 rokov starej drevenej pece pevne zakotvenej v stenách! V hornej komore tohto „usadeného sporáka“ sa pečienka pečie na mriežke, v spodnej je pekáč, v ktorom sa zachytáva šťava z pečenia. Kôrka bravčového bôčika odkazuje všetky pokusy molekulárnej kuchyne na ich miesto a demaskuje metódu varenia kúska bravčoviny dva dni sous-vide a následného grilovania pri silnom teple ako to, čím vždy bola: satiru na dobré varenie.
Mäso z bôčika má správnu textúru, ošípaná mala dostatok pohybu, kôrka praská s jemným chrumkaním. K pečenému bravčovému servíruje Elisabeth Rennhofer „z’samm g’legte“ knedle, čo je varené a do balíčka zložené lístkové cesto, plnené strúhankou z chleba pečeného v drevenej peci a oškvarkami. Kyslá kapusta „Grubenkraut“ z neďalekého Froihofu, vzdialeného len pár kilometrov, ktorá je potravinou Slow-Food-Presidio, chutí začiatkom leta kvetinovo a čerstvo. V priebehu roka sa jej senzorické vlastnosti zmenia smerom k horkosti. Až kým v marci opäť nepríde na tanier nový ročník tejto lahodnej kapusty.
Dcéra hostinských sa učila u Mosimanna v Londýne, možno aj preto je tu všetko aranžované tak láskyplne ako v gurmánskej reštaurácii. Druhá dcéra vedie spolu so svojím manželom malý pivovar domu, svetlé a tmavé pivo, viac toho nie je. Hruškovica na trávenie odkazuje na údolie Pöllauer Tal, vzdialené zhruba pol hodiny cesty.
Krátka návšteva na Froihofe. Popri spomínanej a často chválenej kapuste „Grubenkraut“, ktorá niekoľko mesiacov fermentuje v dvoch jamách – jednej z dreva a jednej z betónu – tu nájdete aj mliečne výrobky, ktoré možno zaradiť do kategórie „wow“. Maslo je úplne úžasné, tuhý jogurt s malým okrajom smotany navrchu je jednoducho senzačný. Keď navštívite túto oblasť, vezmite si so sebou chladiacu tašku a dbajte na to, aby nebola príliš malá.
Dve rodinné firmy v Pöllau predstavujú odvážneho vynálezcovského ducha, ktorý im priniesol veľký rast a úspech ďaleko za hranicami krajiny. Jedna vyrába ovocné šťavy, druhá olej. História rodiny Fandlerovcov by mohla slúžiť ako filmový scenár.
Julia Fandler rozpráva: „Môj otec položil základný kameň, chcel robiť viac než len olej z pražených tekvicových jadier.“ Robert Fandler sa zaoberal lisovaním za studena najrôznejších jadier. Pokusy dopadli uspokojivo, dobrá povesť prenikla až k ušiam mnohých špičkových kuchárov, inovátor zomrel príliš skoro. Julia Fandler už dvadsať rokov pracuje na zdokonaľovaní vízie olejov, ktoré prinášajú chuť na tanier tak precízne, ako sa to nikdy predtým nepoznalo. Medzitým nájdete oleje Fandler až v 27 krajinách. Josef Spindler, ktorý vedie spoločnosť spolu s Juliou Fandler a Petrom Schlofferom, hovorí, že práve uzavrel zmluvu so zákazníkom na Taiwane. Julia Fandler: „Olej nebol produktom s vysokým záujmom. Keď som na veľtržnom stánku prinútila návštevníka aspoň raz strčiť nos do fľaše lieskovoorieškového oleja, bol to malý triumf.“ Teraz stoja v Japonsku na výstavách západného, luxusného životného štýlu oleje Fandler vo vitríne vedľa Hermès z Paríža. Senzorické vzdelávanie približne 45 zamestnancov je v olejovom mlyne veľkou témou. Dobrý tímový duch sa stará o to, že fluktuácia personálu je zanedbateľným faktorom. Expertíza musí zostať vo firme.
Objednajte si prehliadku precízne čistej výrobnej haly. Budovou prechádza nádherná vôňa. Vo výrobných halách je zakaždým trochu iná, podľa toho, aký druh jadier sa práve spracováva. Jemne a zároveň pod najvyšším tlakom sa jadrá, zbavené vlhkosti ľahkým zahriatím, lisujú v piestovom lise. Potom nasleduje ochutnávka. Camelina alebo aj ľaničníkový olej sa nazýva olej, ktorý šíri vôňu hrachu, medvedieho cesnaku, kalerábu a orechov. Hodí sa k rybám. Ďalšia vzorka: lieskovoorieškový olej – čistý nugát, keksík Mannerschnitte. Potom čerstvo upečený fínsky chlieb: slnečnicový olej. Spomienky z detstva na lahodne sladké makové rezance, makový pletenec a parené buchty sa vynárajú pri vôni oleja z modrého maku. K jemne delikátnej aróme mandľového oleja si zase asociujete ryby: pareného pstruha alebo sivoňa. Ako prechádzka letnou lúkou je napokon ľanový olej, ktorý vonia po tráve a čerstvom sene, ale aj po chlebe a zemi. Hodí sa perfektne k zemiakom alebo do polievky.

Pár kilometrov od Fandlerovcov iné, nemenej výrazné arómy. Višňa, brusnica, hruška, čučoriedka, dula a divé hrozno. To je šesť variantov edície Sommelier, jedného z najnovších detí Wernera Rettera, majiteľa rovnomenného ovocného dvora. Až 48 eur účtuje za fľašu vyrobenú výlučne z divo nazbieraného ovocia. Kvôli ich kvalite cestuje Retter po celom svete, napríklad do Škandinávie alebo Čile. „Šťavy bez cukru sú nádhernou náhradou za víno a dobrými spoločníkmi k jedlu,“ hovorí Retter. Skvelá vec, pravdepodobne to najlepšie, čo je práve na trhu. Retter však v skutočnosti nevybudoval svoju spoločnosť na šťavách z divokého ovocia, ale na hruške „Hirschbirne“, ktorej pomohol v údolí Pöllauer Tal k renesancii. Poľnohospodári a poľnohospodárske podniky dlhý čas hrušku Hirschbirne nebrali vážne. Na rozdiel od muštovej hrušky nie je jej šťava až taká trpká, je jemne oriešková a pripomína aj med. Okrem šťavy z hrušky Hirschbirne, ktorá je s vodou alebo sódou nádherne osviežujúcim letným nápojom, slúži hruška Hirschbirne aj ako základ pre sekt alebo likér. Výrobca ovocných štiav Retter má farmaceutické vzdelanie. Jeho výrobky z granátového jablka nielen chutia, ale aj robia dobre. Napríklad ráno po noci, v ktorej bolo príliš veľa hruškovice.
Kuchyňa hostincov v Pöllau a okolí je ako hruška Hirschbirne: poctivá, ale s veľkým potenciálom. Oleje Fandler nájdete na jedálnom lístku a na tanieri v nádhernom hostinci König na vrchu Pöllauberg. Dom, ktorý vedie Matthias König, hravo zvláda balans medzi noblesnou vidieckosťou a výletným hostincom. Poobede už má domáca „Kardinalschnitte“ status legendy. Na obed sa vyvára: muštová polievka s hruškovými knedľami očarí svojou krémovosťou a čerstvou kyslosťou. „Štajerské štrukle“ sú variantom istrijského jedla z plneného lístkového cesta. Tu sa štrúdľa pečie. „Muštová polievka a zemiaková klobása sú vždy na jedálnom lístku,“ hovorí Matthias König, veľký znalec vín, ktorý sa sám podieľa na vzniku dobrých vín s niekoľkými priateľmi vinármi.

Kľukatá horská cesta späť do údolia vedie okolo jedného z najinovatívnejších hotelových podnikov v Štajersku. V hoteli Retter sa hosť kúpe v štebote vtákov, v zeleni alebo v nekonečnom bazéne (infinity pool) v záhrade. Tu je všetko bio, od domáceho chleba až po vína. Ulli Retter hrdo rozpráva, že už sú klimaticky neutrálni. Za domom rastie 124 rôznych ovocných stromov. Na terase reštaurácie A-la-carte, ktorá patrí k domu, sa dá príjemne relaxovať. Možno pri „Quittini“, drinku z dulového pyré a sektu. Štajerský vyprážaný kura chutí s výhľadom na ovocné sady a kopcovitú krajinu obzvlášť dobre. Tu je aj jedna z mála príležitostí vychutnať si bravčové mäso z Labonca, podniku, ktorého história je rovnako napínavá ako jeho výrobky.
Norbert Hackl tu poriadne kefuje tému poľnohospodárstva proti srsti. Jeho štetinaté zvieratá – kríženec Duroc a Schwäbisch-Hall – žijú na veľkoryso dimenzovaných pastvinách, užívajú si slnko a celý rok čerstvý vzduch. Napísal knihu s názvom „Dürfen Schweine glücklich sein?“ (Smú byť ošípané šťastné?) a otázku hneď zodpovedal „Áno“. V skutočnosti to nie je prasačia farma, ale luxusný rezort pre ošípané a aj pár kusov dobytka, vrátane kúpeľov, teda dostatok bahna, v ktorom sa ošípané môžu váľať. Na 300 000 metroch štvorcových pastviny je 600 ošípaných. Pri kŕmení sa upúšťa od kukurice, namiesto toho ide do krmiva olejový koláč z olejového mlyna Fandler, ktorý zvieratám dodáva silu a mäsu neskôr to niečo „určité“. V roku 2003 Norbert Hackl projekt odštartoval, všetci ho považovali za blázna, poľnohospodárska komora „not amused“. Čo im prekáža: podnik Labonca sa rád berie ako antitéza veľkochovov. Chovať ošípané druhovo vhodným spôsobom robí mäso tak drahým ako napríklad druhovo vhodný chov kuraťa, rozpráva Hackl. So spoločným obchodom s potravinami bola a je spolupráca nemysliteľná. Preto Hackl predáva v malom obchode v centre obce Burgau. A posiela v chladiacich boxoch. Metóda zabíjania je rozhodujúca pre dobré životné podmienky zvierat a kvalitu mäsa. Hackl postavil svojim ošípaným obývačku pod holým nebom s lúkami, bahnom a stromami, kde strávia posledných sedem dní pred jemným elektrickým šokom na bitúnku na pastvine. Ochutnávka? Labonca-Lardo má jadro, ktoré kladie odpor, krehké, žiadna voda, čistá chuť. Hackl hovorí: „To je slanina pre vegetariánov, pretože v nej nie je žiadne mäso.“

Kto je teraz hladný, nemusí za dobrým jedlom ďaleko cestovať. Hostinec Haberl & Fink’s, ktorý je zároveň ďaleko za hranicami spolkovej krajiny slávnou manufaktúrou na delikatesy, sa etabloval ako obľúbená adresa u miestnych aj cestujúcich. Hans Peter Fink bol kuchárom v Sacheri a jediným šéfkuchárom, pod ktorým sa tam dalo naozaj dobre jesť. Finkove nie príliš jemne nakrájané teľacie pľúcka na smotane sú svetová trieda, balansujú medzi mestskou eleganciou a štajerskou ráznosťou. K nim podávané, len celkom jemne opečené knedle v obrúsku sú také nadýchané, ako by ich pripravila cukrárka so špeciálnym talentom na suflé. Apropo cukráreň: záverečný dezert z bazy s jahodovým sorbetom je sladká prvá liga. Návšteva obchodu s delikatesami za reštauráciou nesmie chýbať. Tu hosť vstupuje do ríše Bettiny Haberl, tu sa vyžíva v ponuke marmelád a všelijakých zaváranín (čierne orechy, jarabina), z pest a omáčok, všetko vyrobené ručne, domácimi gazdinkami z okolia, v bleskovo čistej prípravnej kuchyni domu. Obchod s domácou zmrzlinou je tiež k dispozícii.

V centre siete medzi tradičnými roľníkmi a inovatívnymi podnikmi stojí šéfkuchár, ktorý v skutočnosti neprevádzkuje A-la-carte reštauráciu. Johannes Papst varí pre hostí kúpeľného rezortu Der Steirerhof a varí veľmi dobre. Jeho teľací rezeň na masle so šampiňónmi alebo jeho varené hovädzie (Tafelspitz) s chrenom a chrenovou omáčkou by si človek nechal páčiť aj vo veľmi dobrej reštaurácii. Papst nakupuje u roľníkov v okolí a zabezpečuje tak ich obchod. Niekedy vezme malú skupinu hotelových hostí na popoludnie k jednému zo svojich obľúbených výrobcov, z ktorých niektorí ponúkajú len najmenšie množstvá, ale vynikajúce kvality. Napríklad Glücksgally, kde je mäso z dobytka Galloway, ktorého kvalita sa najlepšie pochopí, keď si jednoducho vezmete sústo surového, nekoreneného mäsa. Je svetlé, takmer ako teľacie, a štruktúrou a korením pripomína slávny dobytok z Piemontu, ktorý však pochádza z iného plemena. Okolo tridsať kusov dobytka Galloway vedie u Anny a Günthera Schorrerovcov pokojný život s pramenitou vodou, senom a fantasticky veľkým priestorom.
„Nemusím z toho žiť a je to tak dobre,“ hovorí Wolfgang Dunst, ktorý pred rokmi začal s chovom ošípaných Duroc z čistej záľuby. Medzitým je to okolo 30 zvierat, ktoré žijú na okraji lesa v tom najčistejšom raji. Zo svojho obytného domu sa vynaliezavý strojár, ktorý si malý chliev a kŕmiace zariadenie postavil sám, díva na svoje ošípané. Tu nič nesmrdí, tu je všetko čisté. Po svojej práci príde Wolfgang Dunst, zapíska ošípaným melódiu, vezme si pivo z malej chladničky v chlievi a oddýchne si od dennej roboty. Kúsky s najjemnejším, ako aj tučným okrajom nájdu v miestnej gastronómii ako aj u niektorých fanúšikov rýchly odbyt. Dunstovým najnovším kúskom sú osobne importované „Ibericos“ z južného Španielska.
Ešte raz hore smerom k chladným lesom. V Birkfelde čaká Forellenhof Kulmer, inštitúcia už 60 rokov. V štýlovo vidiecky zariadenom dome je ryba programom, presnejšie pstruh, ktorý prichádza z rybníkov a vôd ležiacich na druhej strane cesty oproti domu, kde je v zime 6 °C a v lete 16 °C. Franz Kulmer’s Signature Dish sú na masle opečené pstruhy s petržlenovými zemiakmi, ale aj lososové sashimi alebo maki so pstruhom, nekostrbaté jedlo s najlepším, čerstvým tovarom. Mušľovo-krevetová polievka s ázijským korením stojí za cestu do Birkfeldu hravo. Ako dezert napríklad citrónový sorbet so sektom alebo vodkou, vo Francúzsku nazývaný Coupe Colonel, nádherne osviežujúci dezert po krásnom, maslovom pstruhovi. Keď opustíte podnik s úmyslom sa skoro vrátiť, hoci nie je práve na ceste, urobil hostinský všetko správne.
Teraz je čas na pralinky, od jednej z najlepších pralinkárok v krajine. V slnečnom Sankt Kathrein čakajú pralinky Eveline Wild, ktoré v lete predáva iba zákazníkom, ktorí ju hodnoverne ubezpečia, že lahodné, ručne vyrobené pralinky sa v aute neroztopia ako čokoládová zmrzlina na slnku. Pralinky pani Wildovej sú zázrakom precíznosti, každá pripomína dezerty veľkých cukrárov. Nič sa tam nerozmazáva nejasne, každá aróma, každý bod zlomu má svoje pevné miesto. Skvelé! Stefan Eder ponúka návštevníkom a hosťom rodinného, nákladne vyzdobeného a nedávno renovovaného hotela na jednej strane statočnú hostinskú kuchyňu, varí ale aj skutočne jemne. Gazpacho s lardom a jahodami zostane v dobrej pamäti, rovnako ako sivoň s rebarborou a bylinkami alebo pstruh lososovitý s reďkovkou. Ryby pochádzajú z akvaponiky Michaela Wesoniga. „Michis frische Fische“ patrí k špičkovým podnikom v regióne.

Michael Wesonig chová v halovej chove v nádržiach so slanou vodou krevety a morského vlka (Branzino), na hornom toku rieky Mürz má zubáča, lososa čerešňového, pstruha lososovitého a sivoňa, ktorého Wesonig miluje obzvlášť kvôli jeho konzistencii. Kvalita rýb „Michi-Fische“ – aj údeného tovaru – je mimoriadna. Dokonca aj nátierka z údených rýb s chrenom je delikátna. Pramenitá voda s teplotou okolo 6 °C im citeľne robí dobre. Ryby sú omráčené éterickým olejom a usmrtené zlomením väzov. Tiež príkladná metóda, na ktorú je chovateľ hrdý. Wesonig, ktorý je v skutočnosti vegetarián a sám o sebe hovorí, že je „posadnutý chovom rýb“, ho vedie v zmysle obehového hospodárstva. Dažďová voda sa zo striech vedie do rybích nádrží, odpadové vody neexistujú.
V lesoch a na lúkach Alm- a Jogllandu nachádza včelár Johannes Gruber látku pre svoj med. Gruber bol predtým vo vinárskom priemysle, pracoval okrem iného pre Meinklang a Niki Moser. Pred desiatimi rokmi si zaumienil štvorec, získal ho a odvtedy sa venuje včele a jej medu. Už otec mal včelárstvo ako povolanie. Grubera nazývajú „kočovný včelár“, pretože stavia svoje úle na všetkých možných a nemožných miestach. Včely krúžia v okolí asi dvoch až štyroch kilometrov okolo svojho úľa. Tak môže včelár určiť, aký druh medu neskôr získa. Pri kvetovom mede musí vedieť, čo kde práve kvitne. Pri lesnom mede je rozhodujúci čas medovice, ktorú mimochodom vytvárajú vošky. Gruberovou špecialitou sú polohové medy, tam to začína byť napínavé. Ochutnajte a nájdite svoj obľúbený med.
BÝVANIE
Der Steirerhof
Wagerberg 125, 8271 Bad Waltersdorf
Tel.: +43/3333/321 10
www.dersteirerhof.at
Referenčný podnik regiónu a štajerskej termálnej krajiny. Kúpele a procedúry podľa najnovších štandardov. Veľa miesta na rozptýlenie a sociálne dištancovanie počas dovolenky. Veľmi dobrá kuchyňa s množstvom regionálnych produktov pre hotelových hostí. Chuť do jedla si človek získa dĺžku po dĺžke vo vonkajšom bazéne s na rakúske pomery pozoruhodnými rozmermi. Napriek veľkosti hotela osobné pohostinstvo, napríklad perfektne disponovaná recepcia. Veľmi dobré raňajky.
Biohotel Retter
Pöllauberg 88, 8225 Pöllauberg
Tel.: +43/3335/26 90
www.retter.at
Der Wilde Eder
Dorf 3, 8171 St. Kathrein am Offenegg
Tel.: +43/3179/823 50
www.der-wilde-eder.at
Hotel k reštaurácii Stefana Edera, ktorý tam skvele varí. V priebehu leta bude „Troadkasten“ (sýpka) vedľa
domu pripravený ako ubytovanie.
Zvláštne miesto.
Hotel Grüne Au
8225 Pöllau, Winzendorf 45
Tel.: +43/3332/632 77
www.gruene-au.at
Tiché miestečko v bezprostrednom susedstve hrušiek Hirschbirne. Práve hruška Hirschbirne stojí za návštevu aj vtedy, keď tu nebývate:
skvelý hruškový likér, suché sekty, všetko so sebou, región vo fľaši a neskôr v pohári. Rodina produkuje dokonca aj gin.
ŽASNEJTE, OCHUTNÁVAJTE A NAKUPUJTE
Ölmühle Fandler
Prätis 1, 8225 Pöllau
Tel.: +43/3335/22 63
www.fandler.at
Obsthof Retter
8225 Winzendorf, 142
Tel.: +43/03335/41 31
www.obsthof-retter.com/de
Labonca Biohof
Hauptplatz 6, 8291 Burgau
Tel.: +43/664/432 16 39
www.labonca.at
Weideborsti
Hinterbüchl Weg 186/1, 8224 Kaindorf bei Hartberg
Tel.: +43/664/140 23 05
www.weideborsti.at
Glücksgally
Günther Schorrer
Kopfing 22, 8224 Kaindorf
www.gluecksgally.at
Michis frische Fische
Landscha 249, 8160 Weiz
www.michis-frische-fische.at
Johannes Gruber, Rainbauer Wanderimker
Buchberg 17, 8230 Hartberg
www.biogruber.at
Pralinen von Evelyne Wild
Dorf 3, 8171 St. Kathrein am Offenegg
Tel.: +43/3179/823 50
www.eveline-wild.at
Froihof
Unterer-Mitterstuck-Weg 82, 8654 Fischbach
Tel.: +43/3170/285
www.froihof.at
Fleischerei Buchberger
Mittelgasse 39, 8225 Pöllau
Tel.: +43/3335/23 17
www.buchberger.co.at
V rodinnom podniku na hlavnom námestí v Pöllau má žezlo v ruke junior šéf. Jeden z jeho obľúbených produktov – pečeňový syr s hruškou Hirschbirne – nájdete aj na raňajkových bufetoch lepších hotelov v regióne. Mäso od dobrých chovateľov ošípaných dodáva Robert Buchberger napríklad až do Trautmannsdorfu vo východnom Štajersku. Jeho zákazníkom je tam Richard Rauch.
Konditorei Ebner
Lamberggasse 31, 8225 Pöllau
Tel.: +43/3335/23 50
www.konditorei-ebner.at
Tradičná cukráreň, okrem iného slávna perníkom z Pöllau.
Hofladen der Familie Muhr
Zeil 14, 8225 Pöllau
Tel.: +43/664/598 89 27
www.steirerpackerl.at
Dobroty v tekutej forme z prírodného parku Pöllau, každopádne stoja za návštevu.