A-La-Carte

Hamburger (2014/2)

Od cestovných zásob k ikone rýchleho občerstvenia



Text od Andrey Karrerovej, ilustrácia od Petra Janiho

„Volajú sa ľudia z Hamburgu naozaj Hamburgeri?“ Každý obyvateľ Hamburgu, ktorý cestuje do Spojených štátov, si túto otázku musí skôr či neskôr vypočuť. Na rozdiel od anglosaských výpožičných slov „Frankfurter“ (párky), „Dresdener“ (porcelán) alebo „Holsteiner“ (škvrnitá krava) je však pri „Hamburgeri“ do značnej miery nejasné, prečo sa tak volá a kto ho vynašiel.

Najpravdepodobnejšia stopa sa nachádza v Oxfordskom anglickom slovníku z roku 1802. Tento jazykový slovník definoval „Hamburg steak“ vtedajšej doby jednoducho ako solené hovädzie mäso. Je logické, že státisíce vysťahovalcov, ktorí boli cez Hamburg prepravovaní do USA, si so sebou brali mäso konzervované soľou ako proviant.

Stravovanie na palube bolo žalostné, prinajmenšom pre menej majetných pasažierov v podpalubí. Varenie bolo pravdepodobne tiež zložité a konzumácia tuhého soleného mäsa musela byť skôr nepríjemným zážitkom. Čo bolo teda jednoduchšie, než mäso nakrájať na malé prúžky alebo kúsky a – pre nedostatok tanierov a príborov – vložiť ho medzi dva krajce chleba? Vznikol tak hamburger možno z núdze, ako cestovný proviant chudobných ľudí?

Dokázať sa to zatiaľ nedá, ale je to azda najpravdepodobnejšia hypotéza o vzniku hamburgera. A toto „núdzové jedlo pre prisťahovalcov“ by sa potom medzitým v „Delmonico’s Steakhouse“ vypracovalo na gurmánsku lahôdku americkej vyššej spoločnosti, aby sa o sto rokov neskôr v „McDonald’s“ a „Burger Kingu“ opäť stalo tým, čím možno bolo kedysi: nekomplikovaným jedlom bez príboru pre trochu inú reštauráciu...

Hamburger môže prísť na stôl s „hranolčekmi“, pečenými zemiakmi, zemiakovou kašou, zemiakovými lupienkami, šalátom, kyslou zeleninou, ako sú napríklad nakladané uhorky, a nekonečným množstvom ďalších príloh. Na „burger“ sa však mení až vďaka typickým, mäkkým, mierne sladkastým žemliam so sezamom alebo bez neho, ktoré sú už desaťročia populárne aj u nás. V obyčajnej cisárskej žemli sa z hamburgera stáva „mäsový karbonátok“ – tiež to nie je zlé, ale dnes to nie je naša téma. Tie správne žemle, v Štátoch nazývané „buns“, si človek nemusí a vlastne ani nemôže upiecť sám, ale treba si ich len dobre nakúpiť (pozri *). Po nevyhnutných testoch (pretože aj tu existujú obrovské rozdiely) si môžete „buns“ bez obáv zaobstarať aj vo väčšom množstve do zásoby, pretože sa dajú dobre zmraziť; pred použitím ich jednoducho vyberte z mrazničky, nechajte rozmraziť, rozkrojte priečne, ugrilujte a – hotovo. Kto chce, môže rezné plochy ešte potrieť roztopeným maslom, skôr než ich položí na rošt.

Úplne inak je to pri najcennejšej surovine burgera, mletom hovädzom mäse. To musí byť vždy čerstvé, kvalita a pôvod mäsa sú rozhodujúce pre úspech na grile. Ideálny „patty“ (u nás fašírka alebo placka) je preto medzi milovníkmi hamburgerov stálou témou diskusií. Pár najlepších trikov a tipov je zhrnutých tu.

V USA sa na burgery používa dokonca čisté mleté „Black Angus“ z chrbta. A v skutočnosti je aj pri mletom mäse úplne jedno, odkiaľ pochádza. Zrenie hovädzieho mäsa tu síce nie je nutné a z dôvodov hygieny a špecifickej chute dokonca nežiaduce, avšak aj mleté mäso prenáša všetky prednosti aj nedostatky kusa mäsa, z ktorého bolo vyrobené. Príliš veľa spojivového tkaniva a príliš tuhé svalové vlákna nerobia ako „fašírka“ o nič väčšiu radosť než ako steak. A znalci aj tak vždy prisahajú na hovädzie mäso s veľkým množstvom vlastnej arómy. Petr Matusny, šéfkuchár v Charlie P’s Pub and Dining, prisahá na zmes krku, hrude a pliecka, a to z írskeho dobytka Hereford (Matusny ho odoberá od F. X. Buckleyho). „Rebrá, hruď, líčka a odrezky z anguského dobytka – teda len tučné hovädzie mäso a nič iné,“ vysvetľuje Manfred Stockner zo steakhouseu Livingstone, zatiaľ čo kuchár Roman Förder zo „said the butcher to the cow“ odporúča len nahrubo mletý hovädzí krk.

Okrem toho by malo mať mäso aspoň 15 % alebo ešte lepšie 20 % podiel tuku, aby malo nejakú chuť, ale oveľa viac by to zase byť nemalo, na tom sa všetci burgermastri zhodnú. Zatiaľ čo v USA sú k dispozícii všetky stupne tuku – od 0,5 až po 40 % presne podľa želania a chute – a Jamie Oliver vo svojom londýnskom grilovacom chráme Barbacoa dokonca posúva prirodzene tučný Wagyu burger pridaním kostnej drene až za hranicu 50 %, u nás sa pri tejto odpovedi ľudia väčšinou držia v úzadí. Kto si to môže postavou dovoliť, mal by z chuťových dôvodov v prípade pochybností v každom prípade siahnuť po tučnejších ponukách, keď ide o burgery. A pokiaľ možno nie po mrazenej surovine, pretože tá má na grile tendenciu výrazne strácať tekutinu. A skutočne je lepšie, ak si zvolíte dobre prerastené hovädzie mäso. Intramuskulárny obsah tuku je totiž aj pri mletom mäse lepší pre chuť a šťavnatosť než pridávanie cudzieho tuku. Veľmi vhodné sú preto časti ako pliecko, „Gab“ (kúsok mäsa medzi hruďou a nožným mäsom), z krku alebo, samozrejme, aj roštenka. Keďže však mleté hovädzie zo supermarketu býva spravidla oveľa chudšie (okolo 12 % obsahu tuku) a melie sa z menej vhodných častí, existujú rôzne stratégie, ako napriek tomu dosiahnuť dobrý výsledok. Najlepším riešením je samozrejme správne mäso si sám pomlieť tým správnym spôsobom, alebo si ho nechať čerstvo pomlieť personálom pri pulte či u mäsiara, ktorému dôverujete. Druhou najlepšou možnosťou je vylepšiť hotové kúpené mleté mäso vhodnými prísadami. O tom trochu neskôr.

Tesne pred grilovaním pomleté mäso samozrejme vyniká aj svojou intenzitou chuti a čerstvosťou; ďalším dôvodom pre „samomletie“ je správny výber kotúča, cez ktorý sa mäso melie. Čím lepšia je kvalita kusa mäsa, tým nahrubo môže byť pomleté. A nahrubo je pre hamburgery dobré! Pretože tak zostane zachovaná vlastná chuť hovädzieho mäsa a aj skus je správny. Je lepšie pomlieť mäso dvakrát nahrubo, aby vznikla homogénna hmota, než raz jemne. Priemer otvoru na kotúči mlynčeka by mal byť približne 5 mm (Stockner uprednostňuje dokonca 7 mm kotúč); ak sa pomelie príliš jemne, výsledok pripomína skôr paštétu než placku. Na mletie používajte len dobre vychladené mäso a v žiadnom prípade ho netlačte cez plniacu šachtu, inak bude mazľavé. Mäso potom nespracovávajte príliš silno, pretože nadmerné miesenie podporuje lepivosť bielkovín vo svalových vláknach a z masy sa stane homogénna „fašírka“. Potom sa guľa s jemným tlakom vytvaruje do tvaru placky, do ktorej stredu sa spodnou stranou lyžice vytlačí mierna priehlbina. To zabráni tomu, aby sa placka pri grilovaní vplyvom tepla príliš stiahla a aby sa jej povrch vypukol. A to sa „obyčajní burgeristi“ väčšinou snažia riešiť tlakom obracačky zhora. A to je to najhoršie, čo môžete urobiť, „pretože to z placky vytlačí drahocennú šťavu!“ (Stockner).

Ak je však mleté hovädzie mäso očividne príliš chudé, alebo ak ho máte radšej veľmi, veľmi šťavnaté, pomôže maslo. Nie však vmiešané do masy, ale ako jadro, ktoré sa počas grilovania stará o šťavnatosť zvnútra. K tomu sa okolo studeného kúsku masla vytvaruje guľka z mletého hovädzieho mäsa a tá sa potom sploští na placku.

Pravý hamburger sa skladá len z hovädzieho mäsa, soli a korenia, ďalšie chute prichádzajú väčšinou až po grilovaní v podobe horčice, kečupu, cibule, syra a podobne. A ak ste na placky použili skutočne prvotriedne mäso, je tento purizmus veľmi na mieste. Hamburger z Livingstonu sa – napriek vynikajúcej kvalite mäsa – dochucuje (pelati) paradajkovou šťavou („Vďaka tomu je obzvlášť šťavnatý“), dijonskou horčicou a Kampotským korením. Až na grile sa dochucuje Maldon soľou. Ale samozrejme, oplatí sa pozerať burgerovým profíkom zaoceánskych krajín pod prsty. A tí to s purizmom neberú ani zďaleka tak prísne. Do mäsovej masy putujú surové vajcia, ale radi pridávajú aj surovú cibuľu a cesnak – jemne nastrúhané, nie krájané! K tomu petržlenová vňať, worcesterová omáčka, dijonská horčica, chilli pasta atď. Korení sa vždy len s mierou, aby zostala v popredí chuť hovädzieho mäsa. Na spojenie sa často pridáva strek minerálky, Jamie Oliver napríklad rád pridáva hrsť rozdrvených maslových sušienok (možno poslúži aj strúhanka).

Pri Bacon-Cheeseburgere, hlavnom burgeri v „said the butcher to the cow“, sa do mletej zmesi primiešava jemne nakrájaná údená slanina a čedar. „Počas grilovania sa syr rozpustí, k tomu tá dymová príchuť – u nás najobľúbenejší burger!“ Údené chute obľubuje aj Petr Matusny, ktorý čedar údi nad drevom z jablone.

Na grile: Samomletie má aj tú výhodu, že hamburger nemusíte prepiecť úplne skrz naskrz, aby ste boli v bezpečí z hľadiska hygieny. Pretože aj mleté hovädzie mäso chutí oveľa lepšie a šťavnatejšie, ak zostane pri jadrovej teplote pod 70 °C (ideálna je jadrová teplota 55 °C) a vo vnútri ružové. Griluje sa samozrejme priamo, a to na dobre predhriatom a len mierne naolejovanom rošte. Chuť sa vďaka odkvapkávajúcemu tuku, ktorý sa odparuje na drevenom uhlí, stáva príjemne dymovou a teplo môže neobmedzene pôsobiť priamo na povrch mäsa. Placka sa griluje priamo nad zdrojom tepla, najlepšie pri zatvorenom veku, pri teplote najmenej 200 °C. Ale ani 260 °C nie je príliš veľa, pretože ak to pri položení na gril nezačne syčať a dymiť, teplota je príliš nízka a placka sa prilepí. Otáča sa len raz, a to po približne 3 až 4 minútach, keď sa na povrchu objavia prvé „kvapky potu“ a spodná strana nadobudne peknú farbu a dá sa oddeliť od roštu. Potom ešte dve minúty na druhej strane a placka je hotová. „Radšej zvonku výrazná mriežka z grilu a nepriamo nechať dôjsť, než naopak!“

Manfred Stockner dosahuje požadovaný stupeň prepečenia na teppanyaki grile „len potretý jadrovým tukom, približne 1 – 2 minúty – pri strednom teple – bez farby, tú burger získa následne na lávovom grile.“

Niektorí burgeroví majstri dávajú svoje vytvarované placky najprv na pol hodiny do mrazničky, skôr než prídu na gril. To má slúžiť tvarovej stálosti, ale aj tomu, aby mleté mäso bolo zvonku chrumkavé, ale vo vnútri nie úplne prepečené.

Pre akúkoľvek metódu sa rozhodnete, výsledkom by mala byť šťavnatá placka, ktorá je zvonku dobre opečená a chrumkavá, ale vo vnútri nie celkom prepečená (learning by doing – pretože ani dobrý burger nespadne z neba).

Ingrediencie na 4 burgery
4 Buns*
700 g hovädzieho mäsa z hrude alebo pliecka (15 – 20 % podiel tuku)
70 g paradajkovej šťavy (najlepšie pyré z plechovky)
10 g dijonskej horčice
čierne korenie z mlynčeka
30 g masla
30 g hovädzieho loja (roztopený hovädzí tuk)
Maldon soľ
niekoľko listov šalátu, BBQ omáčka (pozri recept)
1 paradajka odrody volské srdce, nakrájaná na plátky
1 malá červená cibuľa, ošúpaná a
nakrájaná na tenké krúžky

Mäso nakrájame na hrubé kocky a pomelieme nie príliš najemno (dierovaný kotúč 7 – 9 mm). Mäso rýchlo premiešame s paradajkovou šťavou, dijonskou horčicou a čerstvo mletým korením. Vytvarujeme rovnako hrubé placky po približne 180 g. Žemle rozkrojíme a na reznej ploche pomaly opečieme do chrumkava bez tuku. Poznámka: Žemle by mali získať ľahkú farbu a zohriať sa. Burgery krátko opečieme z oboch strán na teppanyaki grile, na čo použijeme napr. zmes hovädzieho loja a masla. Následne mäso dopečieme na lávovom grile, pričom ho opäť potrieme zmesou masla a loja. Na záver dochutíme Maldon soľou.
Burger určite podávajte medium prepečený. Žemle na rezných plochách potrieme BBQ omáčkou a naplníme šalátom, plátkom paradajky a cibuľovými krúžkami. Burger podávame s domácimi hranolčekmi, pikantnou majonézou a malým Caesar šalátom.

BBQ omáčka
Ingrediencie na približne 1,5 l
250 g cibule, nakrájanej na malé kocky
250 g červených a žltých paprík, nakrájaných na kocky
175 g olivového oleja
25 g cesnaku, jemne nakrájaného
10 g zázvoru, jemne nakrájaného
50 g údenej papriky (Pimenton de la Vera)
1 PL provensálskych byliniek
5 g rímskej rasce (mletej)
10 g Kampotského korenia z mlynčeka
75 g Sweet Chili Chicken omáčky
375 g kečupu
20 g sherry octu
70 g Ketjap Manis (sladká sójová omáčka)
70 g medu
0,5 l jablkovej šťavy
15 g limetkovej šťavy
25 g Bourbon whisky
4 limetkové listy, nasekané
soľ

Cibuľu a papriku opečieme v oleji do hneda. Cesnak, zázvor, papriku Pimenton, provensálske bylinky a rímsku rascu vmiešame, krátko opečieme a potom hrniec na 10 minút stiahneme z ohňa.

Následne pridáme zvyšné suroviny okrem whisky a limetkových listov a varíme 10 minút na miernom ohni. Zahustíme trochou škrobu (Maizena) rozpusteného vo vode, pridáme zvyšné suroviny a krátko rozmixujeme ponorným mixérom. Precedíme cez jemné sito a dochutíme soľou.

Restaurant Livingstone
Zelinkagasse 4, 1010 Viedeň
Tel.: +43/1/533 33 93
www.livingstone.at

Charlie P’s Pub & Dining
Währinger Straße 3, 1090 Viedeň
Tel.: +43/1/409 79 23
www.charlieps.at

said the butcher to the cow
Opernring 11, 1010 Viedeň
Tel.: +43/1/535 69 69
www.butcher-cow.at

*Patisserie
Thomas Frühbauer
Darwingasse 23 , 1020 Viedeň
Telefón: +43/1/214 25 07

Najlepšie burgery v New Yorku
P.J. Clarke’s 1884
THIRD AVENUE, NY
915 Third Avenue, na 55. ulici
New York, NY 10022

Knižný tip:
Das Burger Kochbuch
Barbara Kunze a Jan Bahr,
avBuch vo vydavateľstve Cadmos, Schwarzenbek 2011

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!