Hamburger na mieru
Text: Christian Seiler Ilustrácia: Markus Roost
Nie je to dávno, čo som sa opäť o niečo pokúsil. Kráčal som hladný po berlínskom Kurfürstendammi a obzeral sa po niečom na posilnenie. Dúfal som v nejakého malého Taliana, ktorý predáva poctivé domáce sendviče, alebo aspoň v jeden z tých milých obchodíkov Chiquita, kde si môžete nechať premeniť ovocie na husté nápoje. Ale medzi obchodmi s oblečením, telefónmi a obuvou ma lákal len McDonald’s; síce ma nelákal veľmi, ale podľahol som tej reklame. Hamburger Royal, malé hranolčeky, Coca-Cola, z ktorej som si hneď vybral kocky ľadu. Aspoň som si tým zadarmo vyslúžil škaredý pohľad okolostojacich mladých ľudí.
Aký bol ten hamburger? Už neviem. Viem len toľko, že som sa z toho jedla nespamätal až do neskorého večera. Pocit plnosti, chuť cibule, nechuť k jedlu: v podstate to, čo som si pamätal ako výsledok zodpovedajúcich jedál. Pokus neúspešný.
Pritom by som hamburger chcel mať rád. So zatvorenými očami spomínam na tie nádherné exempláre, ako ich podávajú v lobby hotela Soho Grand v New Yorku: mäso nie je stlačené, akoby po ňom prešlo pickup, ale má majestátny objem, priamo z grilu a v žiadnom prípade nie príliš dlho pečené, ale medium s ľahkou tendenciou k rare. Samozrejme, v Soho Grand sa burger ani nepodáva ako maskovaný snack, ale ako to, čo štvrťkilu hovädzieho mäsa v čistom patrí, totiž ako hlavné jedlo. Obal z žemle a to trocha šalátu a zeleniny, čo sa k tomu dodáva, je len čistá kozmetika.
Mimochodom, dobrý hamburger je predmetom rovnako búrlivého posudzovania ako u nás údajne najlepšie klobásy, párky a jaterničky: každý do toho hovorí a vyťahuje tajný tip z klobúka. Nechal som sa raz americkým priateľom vláčiť naprieč Manhattanom do Greenwich Village, aby mi v malej texaskej kaviarni, ktorú označil za liahne ideálneho hamburgera, naservírovali poriadne zuhoľnatený kus mäsa, síce zabalený v jemne opečenom chlebe a sprevádzaný chutnou omáčkou, ale nakoniec predsa len zuhoľnatený a suchý. Záver: Ideálny hamburger to nebol.
Ale aspoň som mohol pátrať pri zdroji. Koniec koncov, „State of New York“ šíri, že hamburger bol vynájdený práve tu, a preto ho treba chápať ako „New York’s Gift to World Cuisine“. Súvisiaca teória: V roku 1885 zriadila dvojica bratov menom Menches na jarmoku v Erie County, blízko mesta Hamburg pri Buffale, stánok s občerstvením. Špecialita podniku: Hot Pork, horúca pečená bravčovina. Keď kuchyni kvôli veľkému záujmu došlo bravčové mäso, prešlo sa na hovädzie. Nový výtvor odvtedy niesol meno najbližšieho miesta: Hamburger.
Či je to pravda, nevie nikto. Konkurenčná teória lokalizuje hamburger do hanzovného mesta na severe Nemecka. Tam existoval – a existuje – tradičný snack s názvom „Rundstück warm“, pri ktorom sa kus pečienky spojí so sezamovou žemľou. Iná, opäť americká kuchárska kniha, použila v roku 1891 prvýkrát pojem „Hamburger Steak“ pre pokrm z mletého hovädzieho mäsa. Hneď ako bol tento grilovaný artefakt kombinovaný s chlebom alebo žemľou, mal sa volať „Hamburger Sandwich“ – meno, ktoré sa s rastúcou popularitou pokrmu ukázalo ako príliš dlhé. Od päťdesiatych rokov označuje krátke slovo „Hamburger“ v Amerike tak druh použitého mäsa – hovädzie, chudé – ako aj snack. Na tento snack som sa sústredil.
Prejedal som sa cez New York. Lepší než v Soho Grand hamburger nebol. Cestoval som do Arizony, do Skalnatých hôr. Čím ďalej od veľkých miest, tým viac McDonald’s hamburgerov: mäso z pásovej výroby, prebité chuťou hotovej omáčky. Potvrdila sa moja smutná téza, že práve tie najjednoduchšie veci potrebujú mestskú starostlivosť, aby mohli dôstojne osláviť svoj vidiecky pôvod.
Dovoľte mi pre dôkaz krátku odbočku. Práve som si objednal na salaši neďaleko Dorfgasteinu panvicu všeobecne vychvaľovaných halušiek so syrom (Kasnocken). Jedlo bolo síce naservírované pitoreskne, ale hneď pri prvej vidličke sa ukázalo ako jednoducho nejedlé, syr, ktorým boli halušky preliate, bol otázny. Pražená cibuľka z balíčka, rovnako tak nakrájaná pažítka. Neúprosný, bábikovský zápach a k tomu skutočné pohoršenie. Nemali tí ľudia v kuchyni čas, priestor alebo chuť na to, aby čerstvo opražili cibuľu alebo narezali zväzok pažítky? Koniec koncov, tá panvica stála 15 eur. A prečo nerozumeli, prečo som sa rozčuľoval? Na čašníkovi s vypnutými lýtkami som videl, že nemá ani potuchy, čo sa mi nepáčilo, keď som panvicu vrátil. Škoda tých halušiek, povedal ešte.
Keď som krútiac hlavou odchádzal z chaty, spomenul som si na moje krútenie hlavou nad zlými burgermi na stredozápade, ktoré mali zase jedinú výhodu v tom, že sa podávali nonstop, 24 hodín denne.
Výsledok mojej štvortýždňovej prípadovej štúdie v krajine neobmedzených možností bol otrasný. Radový pokus ma nikam neposunul a bol ukončený. Narazil som len raz, a to na úplne inom mieste, na hamburger, ktorý ma nadchol. Bolo to v zürišskom „James Joyce Pub“, hostinci, ktorý si jedna veľká švajčiarska banka nechala rozobrať v Dubline, aby ho v Zürichu postavila nanovo. Banka chcela tým vzdať poctu básnikovi, ktorý strávil posledné roky svojho života v Zürichu a je pochovaný na cintoríne Fluntern, a náhoda chcela, že práve tu je hamburger nielen slušný, ale aj viac než to. Ale to moju otázku nezodpovedalo. Čo robí z hamburgera lahôdku.
Bolo treba, to mi bolo jasné, usmerňujúcu ruku špičkového kuchára. Dobre, že bol poruke Eckart Witzigmann. Dodal záväzné návody na súkromnú výrobu hamburgera, ktorý si ctí toto meno a neporovnáva sa ani s Big Macom, ani s Whopperom, ale zaraďuje jedlo tam, kam patrí: do kategórie „delikatesa“.
To má následky. Hamburger si musíte pripraviť sami a jeho prísady musíte nakúpiť na tých najlepších adresách. Napríklad nesmiete v supermarkete siahnuť do regálu s nápisom „mleté hovädzie mäso“, ale musíte si u mäsiara, ktorému dôverujete, objednať hovädzí chrbát aj s tukovým okrajom, 180 gramov na osobu. Najlepšie urobíte, ak mäso doma pomeliete na mlynčeku, tesne pred ďalším spracovaním. Ak takýto prístroj nemáte, môže to za vás urobiť už mäsiar, vy by ste však nemali čakať dlhšie než dve, tri hodiny, skôr než delikatesný burger pripravíte nasledovne:
* Rozrežte sezamovú žemľu a opečte ju do zlatista na maslovej teflónovej panvici.
* Z mäsa vytvarujte voľnú placku, z vonkajšej strany ju osoľte a okoreňte, následne grilujte na grilovacích roštoch (alebo na panvici) – nepreháňajte to, mäso je vynikajúce,
v žiadnom prípade by nemalo byť prepečené a tým vysušené.
* Teraz zmiešajte 2 polievkové lyžice majonézy s trochou chrenu, nakrájajte cibuľu a paradajku na tenké plátky, možno doprajte burgeru aj kúsok uhorky.
Čo k tomu jesť? Ručne krájané hranolčeky, samozrejme. Čo iné.