A-La-Carte

Hlavne dezert (2007/5)

Na začiatku kuchyňa pozdraví malou pozornosťou. Aspoň v lepších kategóriách reštaurácií. V poslednom čase však mnohí šéfkuchári posielajú na záver aj množstvo pozdravov. V hlavnej úlohe: čokoláda.


Hlavne dezert

Text: Christian Grünwald Fotografie: Lucia Ellert
Popri objednanom dezerte sa v parížskej luxusnej gastronómii podáva množstvo ovocných miniatúr, malých múčnikov a predovšetkým čokoládových kreácií v niekoľkých servisných vlnách. Zažili sme to v reštaurácii „Le Grand Véfour“ Guya Martina, ale aj vo Viedni u šéfkuchárov obzvlášť otvorených globálnym trendom, ako sú Christian Petz alebo Sohyi Kim.
Posledná menovaná začala v lete experimentovať s výrobou čokolády ochutenej wasabi. Najmä kým bola konzistencia lákavá, trvalo to autodidaktickej cukrárke, akou je Kim, niekoľko dní. Následné projekty, ako rôzne pralinky, išli potom z pracovného stola už rýchlejšie. Dnes už nie sú problémom ani variácie klasiky s použitím kokosového mlieka namiesto smotany.
U Sohyi Kim to bol fakt, že takmer vo všetkých ázijských štýloch kuchyne dezert podľa európskych meradiel veľa neznamená. Adekvátne sladké finále je však v kategórii reštaurácií à la „Kim kocht“ jednoducho povinnosťou.
V poslednom čase teda patrí korenená čokoláda do štandardného programu menu Kim. Aj v oblasti dezertov koná Kim podľa zásady, „že chcem pri všetkých použitých produktoch presne vedieť, čo v nich je“.
Práve ak bolo menu ostrejšie, čokoláda k dezertu môže a má pôsobiť dokonca neutralizujúco. Čokoládové kompozície Kim sú väčšinou postavené na kontrastoch. Zodpovedajúco dominantné sú v niektorých variantoch koreniny ako galgant, zázvor alebo čili.
Takéto kombinácie sú mimochodom tradičnejšie, než by sa mohlo zdať. Návody a zmienky možno nájsť aj v knihe Larousse Čokoláda od Pierra Hermého (Christian Verlag, 41,10 €, ISBN 978-3-88472-741-6), kde sa poukazuje na nezvyčajné varianty s badiánom, koriandrom a rímskou rascou, korenie patrí k samozrejmému repertoáru korenín a navyše je zdokumentovaná prvá slaná pralinka. Vznikla so soľou Guérande v Bretónsku, kde sa koláče tradične pečú so soleným maslom. Aj pri čokoláde rozvíja soľ svoju kvalitu podčiarknuť vlastnú chuť. Zároveň sa soľné kryštály starajú o zaujímavý zrnitý skus.
Parížsky cukrár Pierre Hermé je považovaný za nespornú hviezdu svojho remesla. Svoje kreácie predáva ako haute couture, svoje „kolekcie“, ktoré sú dostupné len obmedzený čas, prezentuje aj na veľkolepých večerných podujatiach. Jeho hlavné sídlo v Rue Bonaparte leží v bezprostrednom susedstve Yves Saint Laurent a predajňa pripomína skôr noblesné klenotníctvo než cukráreň.
Hermé sa svoje remeslo učil u legendárneho Gastona Lenôtra, ktorý dal cukrárskeho umeniu v šesťdesiatych rokoch posledný významný modernizačný impulz vďaka vzdušným penovým prípravkom a ľahkým, cukor výrazne redukujúcim piškótovým cestám. Hermé sa vzdal vtedy obvyklého prezdobovania dezertov, použil soľ na zvýraznenie chuťových nuáns. V spoločnosti Fauchon vynašiel čokoládovú piškótu bez pridania múky, ktorá pomáha čokoládovému koláču k chrumkavej zložke. To bol základ čokoládovej torty s názvom „La cerise sur le gâteau“ (znamená niečo ako „čerešnička na torte“), ktorá pozostáva kompletne z mliečnej čokolády v štyroch variáciách: pralinka, čokoládová pena, ganache a chrumkavé čokoládové lístky. Umelecké dielo zdobené zlatými prúžkami malo taký úspech, že sa Hermé mohol osamostatniť. Aj iné kreácie, ako jeho tortička „Ispahan“, sú skutočnou klasikou: ružová piškóta s krémom z ružových lupienkov, liči a čerstvými malinami.
V podstate molekulárna kuchyňa „odkukala“ od cukrárstva mnoho princípov: hru s konzistenciami, zintenzívnenie chuti, ohromenie hosťa ako dôležitý cieľ. Svetoznámym sa stal Pierre Hermé svojimi makrónkami. Vzdušné, ľahké makrónky, ďaleko od často sa vyskytujúcej lepkavosti, pekné na pohľad vďaka veselým farbám a s ovocno-kyslým vnútrajškom: napríklad marakuja.
To fascinovalo aj Petra Frieseho, ktorý pred niekoľkými rokmi hľadal pre plánovanú sladkú filiálku svojho „Schwarzes Kameel“ možné cukrárske špeciality. Podľa vzoru Hermého sú teraz v 12 m2 veľkom obchode vo viedenskom City sladké lahôdky každého druhu v láskyplne dizajnovaných obaloch. Všetko sa vyrába denne čerstvo. Osobitným hitom sú rôzne makrónky a sladké poháre. Malé dezerty, ktoré sa hodia ako perfektný darček: umelecká čokoládová pena, dekonštruovaná jablková štrúdľa ako krém alebo aj rôzne ovocné dezerty. Pre makrónky navštívili dokonca výrobu Pierra Hermého v Paríži. „Skutočne sa tam však nedalo nič odkukať,“ hovorí so sklamaním šéfkuchár „Kameel“ Christian Domschitz, ktorý výrobu základnej hmoty na makrónky pozostávajúcej z masla, cukru, mandľovej múky a bielkov opisuje takto: „Po zmiešaní musíte počkať desať minút, potom to desať minút funguje perfektne, a to, čo ste z hmoty potom neuiekli, môžete zabudnúť.“
Pre Christiana Petza je práca s čokoládou najvyšším stupňom dezertného umenia. V Palais Coburg sa už roky pracuje s Cru-čokoládami od všetkých známych výrobcov. Použitý produkt je tiež dôkladne uvedený na jedálnom lístku. Raritu v reštauračnej scéne, kde sa len zriedka podáva informácia o pôvode použitých materiálov. „Čokoláda
je jednou z mála tém, ktoré sa v nasledujúcich rokoch dajú ešte ďalej rozvíjať. Hostia sa zaujímajú viac ako kedykoľvek predtým o rôzne chuťové nuansy.“ Ako len máloktorá iná reštaurácia v Rakúsku zamestnáva Christian Petz sladký tím špecialistov. Popri šéfcukrárovi Thomasovi Scheiblhoferovi sa o dezerty v Coburgu starajú ďalší štyria zamestnanci.
Že by sladké finále u hostí dbajúcich na líniu narazilo na odpor, sa stáva zriedkavejšie, než by sa dalo predpokladať. „Rozmer porcie musí sedieť,“ myslí si Petz, „potom sa každý nechal nahovoriť na sladké finále v niekoľkých etapách.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!