A-La-Carte

Cnelo sa mi, vlnito obalené! (2014/1)

Nora Marie-Theres Beatrice Elisabeth Waldstätten. Badenské dievča, herečka, kvôli kariére bývajúca v Berlíne. Sporák bol vždy tým najbezpečnejším miestom v cudzom svete. Varenie (a jedenie) skorá vášeň. Viedenský rezeň vie táto zelenooká dáma s génom štíhlosti upiecť, odkedy má desať rokov.


Text: Ro Raftl · Fotografie: Philipp Horak

Maškrtná. S uvoľnenou gráciou. Bez chamtivosti či zhonu. Útla, ladná, ako ušľachtilé perzské mačky. Barónka má samozrejme stolovanie v krvi. Nora von Waldstätten má ešte viac. Nielen túto pra-pra-prastarkú Elisabeth, ktorá uctievala a podporovala Mozarta a pomohla mu k červenému fraku a opulentnej svadobnej hostine, ale aj gén štíhlosti v rodokmeni. „Celá rodina ho má,“ hovorí nežná herečka: „Môžem zjesť, čo mi chutí.“ Absolútne závideniahodné dedičstvo.

Stop! „Samozrejme, že nejem stále nezmysly. Len zriedka čipsy alebo čokoládu.“ Ale. Tuniak s avokádom a trocha tatárskeho bifteku z lososa, áno, a sashimi z mušlí svätého Jakuba musí Nora tiež ochutnať, keďže grilovanú chobotnicu nemá rada. Ani víno nie. Ani ovocným bielym z južného Štajerska, ani sýtym červeným z okolia Neziderského jazera ju nenalákaš. Čaj by prichádzal do úvahy. Čaj starej mamy Waldstättenovej. Schönbichler ešte aj dnes predáva jej zmes: tretinu Earl Grey, tretinu Ceylon Orange Pekoe a tretinu Lapsang Souchong.

No jeme u Umara na trhu Naschmarkt. Takže Waldstätten nechá ryby z predjedla plávať v jednej, dvoch, troch fľaštičkách minerálky, radostne fit na mohutnú misu so šťavnatým jemným kambalou, krikľavo oranžovými na kopu naloženými krevetami Carabineros, akoby náhodou pomedzi ne rozloženými ružovými nohami kráľovských krabov a extra prílohami: čerstvý listový špenát, mangold, zemiaky, hľuzovkové pyré. Mmmh... Elegantne doluje líčka z kambaly a inšpiruje sa pre svoju ódu na jedenie a varenie.

Nie, a teraz nebudem predbiehať, že o pár hodín neskôr zje celú porciu guláša. Blažene nostalgicky, pretože s gulášom vyrastala. Ako s vareným hovädzím (Tafelspitz), viedenským rezňom, žemľovými knedľami, cisárskym trhancom. Napoly vo Viedni a napoly v Badene, ako tretia zo štyroch detí. Otec chemik, matka správkyňa domu, áno, áno, a veru potomkovia starej šľachty, ale bez jej personálu. „My deti sme samozrejme v domácnosti pomáhali a maminka s maďarskými predkami vždy rada a veľmi dobre varila. Jej paprikáš s haluškami je legendárny! Milovala som jej pomáhať, sotva som dovidela na pracovný stôl. Nemala som ani desať, keď som prosíkala, aby som smela pre hostí pripraviť prvý chod: kuracie prsia s plátkami jabĺk, rozmarínom, soľou, korením a šťavou z pomaranča. Dovolila to a asistovala mi.“

Žiadne dievčatko so syndrómom sendviča medzi troma súrodencami. Ku kuchárskej knihe sa pridal sen o baletke, keď Nora vnímala mladú Silviu Seidel v baletnom seriáli „Anna“ ako vyššiu bytosť. Na čo očarila ako snehová vločka mestské divadlo v Badene, no po prvej mini-hovorenej úlohe sa rozhodla inak: herečka!

Maturita. Jasné. Potom osemnásťročná vzala život do vlastných rúk a s kufrom sa presťahovala do Berlína, kde absolvovala hereckú školu na Akadémii krásnych umení bez očí širokého príbuzenstva. Sama a spočiatku trochu osamelá. „Prvý čas som denne podnikala prieskumné cesty po meste, veľa čítala a varila.“

Sporák ako bezpečné miesto v jej novom svete.

„Tým sa to začalo,“ hovorí krásna, dobre vychovaná dáma živo, „začať sa zapracovávať, variť aj pre priateľov a inšpirovať sa kuchárskymi knihami. Hoci nevarím podľa receptov, preto nie som ani dobrá cukrárka. Ale nie je nič zábavnejšie, než diskutovať s kolegami umelcami o kulinárstve, väčšina varí rada a dobre. Aleksey Igudesman napríklad nielenže zúrivo hrá na husle, diriguje a komponuje, s ním sa dá hodiny rozprávať aj o carpacciu z červenej repy a o octových esenciách.“

Rodičia Waldstättenovci mali samozrejme obavy, no keďže vedeli, že dieťa si na seba dáva pozor, nechali Noru ísť. To sa osvedčilo. Debutovala v Deutsches Theater v Berlíne u režiséra Nicolasa Stemanna v divokej komickej textovej ploche Elfriede Jelinek „Über Tiere“ (O zvieratách), podľa policajných odposluchov viedenského kruhu luxusných prostitútok. Ach, také povedomé, tie viedenské medzitóny! Hra zostala na repertoári päť rokov a Nora ju
vždy milovala.

Súkromie si dodnes necháva pre seba. Šľachtic je zaviazaný. Ako serióznosť herečky, ktorá nemá nič spoločné s bulvárom. Až do prelomu barónky s ľadovými očami v obývačkách, až po Norin herecký výkon ako intrigánska elitná študentka Viktoria v kriminálke Tatort „Herz aus Eis“. Žiadny rozhovor už bez poklony Noriným šikmým zeleným mačacím očiam. Po filme „Schwerkraft“ úplne pochopiteľné: vo veľkom formáte vyzerať tak tajomne stratená sama v sebe ako Nadine v záverečnej scéne nedokázala už dlho nikto pred ňou. Waldstätten dostala Cenu Maxa Ophülsa ako Najlepšia začínajúca herečka a charakter jej nasledujúcej úlohy, Pie v „Tangerine“, bol pod marockým slnkom opäť chladne egocentricky nastavený. Viedol Noru ďalej, k Olivierovi Assayasovi a na červený koberec v Cannes – ako Magda Kopp, manželka teroristu Carlosa, zvaného Šakal. Poslušná obeť a páchateľka zároveň, z malomeštiackych bavorských pomerov. Postava, ktorá v priebehu príbehu vyžaduje aj kus odvahy k ošklivosti.

Samozrejme, žiadny problém. 32-ročná Nora zvýraznila odhodlanosť malého badenského dievčaťa. Vie, čo chce. So svojou prácou a so sebou samou zaobchádza opatrne.

Nefajčiarka. Aj to ešte. Barónka už rok a 25 dní. Umarova ryba na trhu Naschmarkt, omega-3 lekáreň pre krásnych, bohatých, dôležitých a pohodlných, je ňou od minuleho leta. Za chrbtom šéfa, ktorý si zapaľoval Marlboro, personál presadil svoju vôľu, keď bol práve doma v Turecku. U Umara vonia už len juh, kde sa vonku griluje, olivový olej, rozmarín, korenie a najčerstvejšie ryby, mušle, morské plody, vo všetkých štádiách medzi ľadovo vychladenými a horúcimi z pece. Mieša sa s vôňou ovocného vína a horko-korenistým nádychom kofeínovej výfukovej pary, keď espressá a macchiatá syčia do šálok. Pred dverami pod strieškou súcitne žiaria sálavé ohrievače na fajčiarov.

Sedíme v teple a viedenská hviezda, ktorá je v Nemecku známejšia než v Rakúsku, ukazuje mierne hrdo svoju osobnú bilanciu v (bezplatnej) aplikácii „Rauchfrei“ (Nefajčiar). Tá denne bilancuje, čo Nora ušetrila svojmu telu a peňaženke. Ohnivo nadšene rozpráva, „aké skvelé je podariť sa od toho odtrhnúť“, čo si vyskúšala počas chrípky. Jasné, prvé dni boli ťažké: „Telo nevie, čo sa s ním deje, synapsie sa čudujú, ale rozhodla som sa pokračovať a fajčenie ako možnosť som jednoducho vylúčila. Nikomu som nič nepovedala, čakala som, komu to napadne ako prvému. A pritom som úplne objavila samú seba. Pri prvom castingu bez cigarety, pri prvom divadelnom predstavení, prvej porade o scenári, prvom natáčaní: Klasika, pretože človek tak často tak dlho čaká a pri standby stále fajčí.“ Maminka jej pred rokmi darovala knihu „Der fröhliche Nichtraucher“ (Veselý nefajčiar) od Alexandra von Schönburg, úžasné, lebo dcéra sa snaží zo všetkých síl zostať veselá, nikoho neobracať na vieru, nebojovať militantne proti fajčiarom, ani vo vlastnom byte nie. „Napínavé,“ hovorí Nora, „spoznať sa opäť inak. A krásne, že ti po čase nič nechýba. Že máš všetko, čo potrebuješ – totiž seba samu.“

Teda, za predpokladu, že sa človek má rád.

Zdá sa, že Nora von Waldstätten sa má rada.

Keď sa cíti mizerne, prázdna alebo jej chýba domov, obalí teľací rezeň v múke, vajíčku a strúhanke, ktorú si sama nastrúhala, strúhanku netlačí príliš silno, aby sa v horúcom tuku mohla pekne zvlniť, a pečie svoju viedenskú drogu v zmesi masla a bravčovej masti. Upokojujúca činnosť. Opísaná v stĺpčeku „Dinner for One“ v magazíne Zeit. Wow! Ako sa k tomu dostala? Náhodou. Bola s kamarátkou v tomto úžasnom lahôdkarstve Goldhahn & Sampson na Prenzlauer Berg, kúpila tisícu kuchársku knihu, v najbližšej kaviarni začala okamžite v nej listovať a analyzovať ju. „Vedľa mňa sedel muž, ktorý sa stále viac približoval, a moja kamarátka už šepkala: ‚Čo to má byť?‘, no on sa okamžite ospravedlnil: ‚Počúval som a či by ste nemali chuť písať pre Zeitmagazin?‘“ Smeje sa, pretože to naozaj nebol vtip. S šéfredaktorom Christophom Amendom sa stretla o pár týždňov neskôr a dohodli sa, že bude písať tak často, ako sa bude dať. Uprostred natáčania to nie je možné. Pretože často natáča, od začiatku v roku 2011 to nebolo toľko stĺpčekov, koľko by chcela: „Myslím, že mesačná uzávierka by bola celkom dobrá. Teraz chceme skúsiť tento nový prístup.“ Napokon sa v plnej pokore odvážila na nové pole. „Pokúsila som sa prostredníctvom jedla, napríklad šunkovo-syrového toastu, hrachovej polievky, mrazeného lososa, špagiet bolognese, plneného bravčového bôčika, vyvinúť epizódu z môjho života, ktorú by som inak určite ani nerozprávala. Vtipné, získať odozvu z iných kútov než pri hraní. Vždy sa potom musím pousmiať.“

Nora naozaj hovorí „pousmiať sa“, toto milé staromódne slovo. A áno, hrala v opulentnom seriáli „Das Adlon“ a bola Máriou v umeleckej televíznej adaptácii Büchnerovho Woyzecka, čoskoro príde do ARD a do kín vysoko politický nemecký (stále ešte) vzrušujúci film „Die Spiegel-Affäre“ s Francisom Fulton-Smithom ako Franzom Josephom Straußom a Sebastianom Rudolphom ako šéfom Spieglu Augsteinom – no leží jej na srdci priblížiť sa trochu viac k Rakúsku. Tak pre Götza Spielmanna v „Oktober november“ hrala takmer samu seba, vyhľadávanú herečku, ktorá žije v Nemecku, konečne zasa ide domov do zatvoreného hostinca rodičov, kde sa smrť otca, tajomstvo jej pôvodu, protiklad k sestre dramaticky zapletajú. Tak nakrúcala pod režisérom Thomasom Rothom so štyrmi ďalšími dámami v Štajersku alpský thriller „Blutschwestern“ (Krvné sestry), ohlásený ako príbeh „vražedného priateľstva“. Tak účinkuje prvý raz ako komisárka v kriminálke ORF/ZDF „Die Toten vom Bodensee“, geograficky paritne rozdelená medzi Bavorskom a Vorarlberskom.

Znamená to veľa lietania sem a tam, ale vždy Viedenský rezeň v hoteli Sacher, keď vyzdvihne matku z letiska. Nezabudnúť na geniálny guláš v kaviarni Anzengruber. Takže šup, šup od Umara cez trh Naschmarkt k Thommyho nápojom a k Anzi-maminým hrncom. Ach, kedysi by určite na sto metroch vyfajčila dve cigarety za sebou. No Norina alabastrová pleť žiari vďaka ceste nefajčiarky, ktorú okoreňuje vymenovaním toho, čo si každý mesiac dopraje z ušetrených peňazí za cigarety: najjemnejší olivový olej. Červenú a čiernu špeciálnu soľ. Alebo členský príspevok do cool berlínskeho kreatívneho fitness súkromného klubu Soho House. Til Schweiger tam postáva v plavkách a Madonna sa zastavila, keď naposledy navštívila Berlín. Iba s peniazmi sa tam človek nedostane, zasvätení vedia, že ide o DNA Soho House: teda herci, umelci, mediálni ľudia, gastronómovia. Waldstättenovej DNA pasuje.

Logo: divadlo, film, písanie v Zeitmagazin a raz zvolená medzi päť najlepšie oblečených žien Nemecka. Ale áno, to ide dokopy s umením, aj Elfriede Jelinek má vzťah k móde. Pri veľkých príležitostiach byť dobre oblečená je pre ňu takmer rovnako dôležité ako objavovať a testovať reštaurácie a krčmy, rustikálne-bizarné aj vysoko preslávené, ako svetoznámy japonský podnik Nobu. V Budapešti, kde natáčala, a prosím, aj Robert de Niro tam jedol, a kde je stále v porovnaní s New Yorkom prakticky lacno. Len tak mimochodom: maškrtná Nora to žalúdočne ešte stihla cestou do Nobu v cukrárni Gerbeaud, ktorá zásobovala už cisárovnú Sisi. Kde sa pred a po Indochine v New Yorku stravovala? Zabudla. Ale vo februári, keď ju ľudia z Hugo Boss pozvali na Fashion Week, aby spolu s Gwyneth Paltrow, Reese Witherspoon a Diane Kruger tlieskali novej dámskej kolekcii Jasona Wu, všetci hodovali après v Greenwich Village v Omar's La Ranita – hipsterskej reštaurácii typu Supper-Club, ktorú navštevujú topmodelky. Waldstätten si to užila a užíva si obliekať sa do elegancie Hugo Boss. Má rada to jasné a kontrolované. Všímavosť, ktorá ako nenápadný mejkap, ako vybrúsená konverzácia, ako zvládnutý temperament chráni tajomstvá. Ako pokrievka nad čarovným hrncom, v ktorom vrie zmyselnosť, vášeň a aj všetky priepasti. Herečka ich v svojich rolách robí viditeľnými, hmatateľnými, pochopiteľnými. Kuchárka ich necháva ochutnať: „Baklažán a čo sa s ním dá vyviesť“ – tým by Nora von Waldstätten mohla viesť večerné kuchárske semináre.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!