Text Florian Holzer · Fotografie Hrovat’s
Práve začalo husto snežiť. Malý rybník s názvom Pötschen, stará prepriahacia stanica koní na priesmyku Pötschenpass medzi mestami Bad Goisern a Aussee, sa ponára pod bielu, ťažkú tichosť. Len z komína malebnej 400 rokov starej stajne s metrovými múrmi stúpa hustý dym, počuť hrmot, praskanie, pukanie, kovové zvuky miešania. Pretože Georg Hrovat opäť praží.
„Všetci sa na mne usmievajú,“ hovorí muž, ktorý vyzerá ako bavorský detektív z kriminálky. Čo ho však ani v najmenšom neodrádza od jeho poslania: pražiť kávu, pražiť kávu inak, pražiť kávu, „ktorá mi nelezie na nervy, pretože je taká zlá.“ Jeho manželka Barbara Hrovat-Forstinger prevádzkuje v Bad Ischli obchod s darčekovými predmetmi, kde bola káva vždy jednou z tém, najmä pre vianočné darčekové kazety, a pretože u Georga Hrovata existoval k káve už od začiatku zásadný záujem, obaja v roku 2012 vycestovali na kávový veľtrh SCAE World of Coffee, ktorý sa práve konal vo Viedni. Všetko, čo tam videli, ich fascinovalo, a Georg Hrovat, ktorý v skutočnosti vedie veľkú lekáreň na okraji Bad Goisernu, bol zrnkami doslova magicky priťahovaný.
A potom to išlo vlastne veľmi rýchlo. Hrovat navštevoval školenia u bývalého úrazového chirurga a profesora kávy Dr. Steffena Schwarza v Mannheime a zaobstaral si malý dvojkilový pražiaci stroj, s ktorým však dlho nebol šťastný. Zrazu prišiel nápad pražiť vlastným drevom. „Pizza z pece na drevo, chlieb z pece na drevo, slanina zo zadymovacej komory, to sú predsa chute, ktoré milujeme. Jednoducho verím, že aj praženie kávy a spaľovanie dreva sa k sebe hodia.
A v tomto sa Georg Hrovat vôbec nemýli. Lebo aj keď sa pražiaci bubon plynom bezpochyby vykuruje jednoduchšie a hlavne sa dá ľahšie kontrolovať, šarmantný faktor kávy praženej na dreve to samozrejme dlho nemá. Už pred dvadsiatimi rokmi postavila talianska pražiareň è tricaffè talianskych milionárov so šumivým vínom, rodiny Aneri, túto metódu marketingovo do prominentného popredia, len 3 600 kíl ročne, len pre niekoľko tých najexkluzívnejších adries, pražené výhradne nad agátovým drevom. Znelo to romanticky, ale nevedelo sa si pod tým predstaviť až tak veľa. Približne v rovnakom čase bola založená aj Antica Tostatura Triestina, spoločnosť legendárnej kávovej rodiny Hausbrandt, ktorá však spoločnosť a práva na názov predala Zanettimu (Segafredo) už v roku 1988. Aj Tostatura marketingovo silne stavia na tradícii, kvalite a exkluzívnych adresách, praženie drevom sa rado spomína, ale bližšie vysvetlenia neexistujú.“
A v uplynulých rokoch sa zdá, že talianske malé pražiarne pražiace nad drevom rastú ako huby po daždi: Delizia v Neapole, Tre Forze, ktoré na Sicílii vykurujú svoje pražiace zariadenie olivovým drevom, Campetelli z regiónu Lazio, Pompeii zo Salerna. Len máloktoré z nich sú pravdepodobne také nové ako pražiareň Georga Hrovata v zasneženej stajni na priesmyku Pötschenpass, ale keďže marketing zohráva v kávovom biznise medzitým nenahraditeľnú úlohu, to, čo sa doteraz považovalo za úplne normálne, sa teraz jednoducho dostáva do popredia.
Ostáva otázka: Čo prináša praženie kávových zŕn nad drevom? To úplne závisí od konštrukcie pražiaceho bubna. Georg Hrovat si ho nechal vyrobiť v Izraeli, a to inak, než sa pražiace bubny zvyčajne stavajú: pretože pec, ktorú vykuruje bukovým drevom a trochou smrekového („ale pozor, smrek rýchlo horí horúco…“), nezaisťuje len horúci vzduch, ktorým sa bubon úplne normálne zohrieva, do vnútra bubna sa privádza aj dym. A tým sa to celé stáva aromaticky zaujímavým. Rôzne ovládacie klapky a kanály, ktoré izraelský konštruktér navrhol, už dávno vyhoreli alebo sa stali nepoužiteľnými, smeje sa Georg Hrovat, ale on ich vraj aj tak nepotrebuje, všetko robí podľa citu. Nepracuje ani s prepracovanými pražiacimi programami ako všetci ostatní pražiari v súčasnosti, výsledok nie je lepší, ako keď zrná jednoducho praží pri asi 170 °C necelých dvadsať minút, hovorí. V skutočnosti to na laika pôsobí celkom spontánne a náhodne, keď lekárnik viac-menej súčasne vykuruje pec, kontroluje farbu pomocou kontrolóra šarží, necháva zrná sypať do chladiča a ďalšiu šaržu plní hore do násypky.
Lenže: Výsledok je všetko iné, len nie amatérska káva. Arómy jeho rozmanitých druhov – či už Arabica z Panamy, z Nikaraguy alebo Brazílie, čistá Robusta z Indie, obrovské zrno Maragogype alebo malé, guľaté perlové zrná alias „Bemmerlkaffee“, všetko prvotriedny plantážny tovar, čiastočne bio, väčšinou priamo obchodovaný – sú také výrazné a definované, ako sa to málokedy zažíva s takouto jasnosťou. A to napriek tomu, že všetky sú pražené podľa viac-menej rovnakého postupu. Zvlášť zaujímavé je aj to, ako rôzne druhy odlišne prijímajú dymové arómy, ale prečo to tak je, Hrovat tiež nevie.
Kreuzplatz 19, 4820 Bad Ischl
Tel.: 06132/271 20
www.hrovatsroestet.at
Caffe delizia
Caffè Pompeii a Campetelli
v Beans and Machines Wiedner Hauptstraße 40, 1040 Viedeň
Tel.: 0676/780 08 08
www.beans-and-machines.at
Antica Tostatura Triestina
okrem iného v Amici miei
Alserbachstraße 5, 1090 Viedeň
www.enoteca-amici.at