Text Nina Kaltenbrunner · Fotografie Michael Reidinger
„Konečne to pochopili aj tu – aspoň pomaly –, že väčšine jedál chýba kyslosť,“ hovorí Erwin Gegenbauer s miernym uspokojením. Tento výrobca octu bojuje so svojím kyslým pochutinou už dvadsať rokov proti tomu, čo nazýva „cukrový galimatiáš“ v (špičkových) kuchyniach. „Katastrofa,“ ako si myslí, „nielen z hľadiska nutričnej vedy a zdravia, ale predovšetkým z hľadiska chuti.“ Ak hosťovi konečne doprajete jednorozmernú hru aróm sladko-slanej, prichádza o esenciálne harmonické zmyslové dojmy. Túto jednorozmernosť vníma skúsený gurmán a remeselník potravín Gegenbauer aj ako kultúrnu stratu a úpadok. Koniec koncov, ocot – popri soli – je najstarším korením na svete. Preto „octový pápež“, ako ho často nazývajú, káže kuchárom a gastronómom o kyslosti. Kyselina octová totiž nemá len arómy vyťahujúci účinok, ale vyzdvihuje aj vlastné arómy jedál. Ocot vyrobený fermentáciou alkoholu pomocou baktérií kyseliny octovej má navyše tradíciu ako archaický osviežujúci nápoj, konzervačný prostriedok a zvýrazňovač chuti, ktorá je takmer taká stará ako ľudstvo samo. Najprv bol alkohol, potom prišiel ocot, potom viac chuti, dalo by sa povedať. To je však už dávno.
Na webovej stránke výrobcu octu si možno pozrieť videoperformanciu: „Matka octu“ od umelkyne Anny Erb. Ľahko odetá mladá žena sa tam tanečne hrá s matkami octu na svojom tele a okolo neho: V diele sa tematizuje pôvod, vášeň, zmyselnosť, pôžitok a smrť; v najširšom zmysle táto performancia zastupuje produkt, ktorý Gegenbauer vo svojej malej manufaktúre v 10. viedenskom obvode za viac ako dvadsať rokov priviedol k dokonalosti. Kým bol ocot kedysi vedľajším, resp. odpadovým produktom výroby vína a ovocných štiav, ktorý robil jedlá ľahšie stráviteľnými a trvácnejšími alebo vôbec požívateľnými, Gegenbauer z neho urobil celosvetovo žiadanú, ušľachtilú pochutinu: z najlepších východiskových surovín – vín, ovocia, zeleniny, piva –, s tradičnými metódami a faktorom času pre dozrievanie v sklenenej nádobe alebo v drevenom sude, ktoré dodávajú jeho octom zaoblenú, harmonickú kyslosť a neuveriteľnú intenzitu chuti. Hlavne zodpovednými za výrobu viac ako sedemdesiatich jednodruhových kreácií Gegenbauer sú špeciálne vyšľachtené baktérie, matky octu. Erwin Gegenbauer opatruje viac ako 600 rôznych bakteriálnych kultúr, sú jeho kapitálom a produktom všetkých jeho octových vedomostí a výskumov. S nimi „očkuje“ svoje vlastnoručne vyrobené východiskové vína, ktoré chuťovo siahajú od arónie cez drieň, figu, granátové jablko, dula, melón, ríbezle, rôzne odrody jabĺk, špargľu, uhorky, paradajky až po citrónovú trávu. Rovnako aj vína vinifikované špeciálne pre neho renomovanými vinármi, ktoré siahajú od výberov až po bobuľové výbery a rôzne červené a biele vína. Pre každú odrodu, každé víno existujú vlastné bakteriálne kmene, ktoré boli v priebehu rokov vyšľachtené tak, aby víno „rozumeli“ a nezničili žiadnu z jeho aróm. Čím presnejšie boli baktérie vyšľachtené na východiskový materiál, tým lepší je aj príslušný ocot. Rovnako ako pri víne, aj pri octe existujú ročníky, ktoré sa líšia – koniec koncov, ocot je živý produkt. Vysokoprodukčné baktérie sú citlivé, „degenerované“, hovorí Gegenbauer, „na kvasenie potrebujú optimálne podmienky“, preto vždy osobne dohliada na všetky procesy rozhodujúce o kvalite. Táto koncentrácia na to podstatné je pre Gegenbauera veľmi dôležitá – pri práci, pri jeho produktoch a aj pri pôžitku. Jeho chápanie purizmu spočíva napríklad v tom, že z jablkového vína vyrobí jablkový balzam a ním marinuje jablkový šalát, podáva omáčku hollandaise so špargľovým octom k špargli alebo marinuje rybu v dulovom octe. Také jednoduché, také dobré. Svojimi produktmi medzitým podnietil mnohých špičkových kuchárov po celom svete k podobným kreáciám: definícia arómy v nej a sama osebe. Ocot podporuje túto hru s kyslosťou jedinečným spôsobom. Ale: Gegenbauer je presvedčený, že jedlo je skutočne dobré až vtedy, keď sú všetky štyri (vlastne päť) chutí harmonicky spojené. Nielen on.
To vie aj Josef Floh. Prisahá na kyslosť v kuchyni. Rovnako ako pri víne, aj u neho môžu mať jedlá ostré hrany a nemusia byť nevyhnutne lichotivé až príjemné. Pokojne môžu aj občas provokovať, tak ako jeho vyprážaná octová matka. Pri hľadaní niečoho nového, inovatívneho, experimentálneho jedla pre podujatie „Kochcampus“ – dielňu nápadov od a pre špičkových kuchárov – narazil v rozhovore s Erwinom Gegenbauerom na octovú matku. Želatínová hmota z celulózu tvoriacich octových baktérií. Tento pôvodný, archaický produkt – matka – Josefa Floha zaujal. „To sa hodí ku mne,“ dodáva, „prírodný produkt, na ktorý sa musíte zakaždým nanovo prispôsobiť.“ A hodí sa k jeho prístupu robiť zo všetkého niečo – takpovediac „nose to tail“ v kyslom prostredí. Zatiaľ čo kedysi existoval ocot z hesperidov, jablčný, biely a červený vínny ocot, dnes si môže Josef Floh vyberať z rozmanitosti odrôd, čo pre neho robí prácu a experimentovanie s kyslým produktom takým atraktívnym: napríklad podporiť vlastné arómy uhorkového jedla uhorkovým octom alebo ochutiť surové mäso balzamikom od tenoristu Herwiga Pecorara, nakladať ryby do ovocného octu, aromatizovať omáčky vhodným octom alebo práve konzervovať sezónne produkty. Josef Floh je kuchár s výrazným sklonom k experimentovaniu, taký, ktorý vždy všetko spochybňuje, vždy chce robiť niečo nové, nejde s hlavným prúdom. Na octovej matke ho fascinovali kultúrne a tradičné aspekty rovnako ako skutočnosť, že je prvý, kto ju spracováva. Obalená v špaldových vločkách a vypražená dozlatista v prepustenom masle ako viedenský rezeň, zostáva zachovaná jemná základná aróma octu, v tomto prípade špargle, a príjemná mierna kyslosť v dlhom dozvuku. Chrumkavý obal dodáva takmer konzistencie zbavenej octovej matke peknú štruktúru a ovocne svieža, marinovaná čajota sa k tomu svojou ľahkou horkou nôtou perfektne hodí. Príprava octovej matky je v tejto forme tak ďaleko vyvinutá, že z nej vzniká samostatné jedlo, ale má ešte veľa potenciálu, je presvedčený Josef Floh. K vyprážanej octovej matke však netreba žiadny citrónový mesiačik.
Špičkový kuchár Heinz Reitbauer po citrusových plodoch siaha pri každej príležitosti, ktorá sa mu naskytne. Sotva existuje jedlo v Steirereck v mestskom parku, ktoré sa zaobíde bez citrusových aróm a kyslosti. Od kvetu až po plod – dužinu, šťavu a kôru – až po listy sa spracúva všetko. Sušené, nakladané, kandizované, fermentované sa používajú ako na sladko, tak aj na slano. Okrem kyslosti je to predovšetkým aromatika, ktorú Reitbauer na citrusových plodoch tak oceňuje, ich éterické zložky, exotika, ktorá dodáva jedlám sviežosť, pričom nikdy nepôsobí tuctovo alebo dokonca kyslo, ale hlboko a dlho. Avšak plody sa v Steirereck takmer nikdy nepoužívajú čerstvé – nanajvýš ako šťava alebo nastrúhaná kôra. Výnimka: citrónový mesiačik k rezňu v Meierei. Asi dvadsať rôznych druhov spracovaných produktov tvorí akúsi databázu, resp. stavebnicu v „laboratóriu“ Steirereck, z ktorej sa ku každému jedlu vyberá vhodná citrusová nóta a konzistencia (prášok, olej...). Pritom ide pri spracovaní plodov vždy o to, čo najjasnejšie odfiltrovať a konzervovať čo najväčšie spektrum chutí. Pre tieto „archivácie chutí“ má tím Steirereck k dispozícii rozmanitosť asi dvadsiatich piatich druhov citrusov – všetky z oranžérie Schönbrunn, s ktorou Reitbauer úzko spolupracuje už takmer desať rokov.
S veľmi vzácnymi odrodami, ako sú napríklad kalamansi alebo bergamot, sa musí zaobchádzať ešte opatrnejšie, prezrádza Heinz Reitbauer. Ich arómy možno napríklad fermentáciou zintenzívniť tak, že ich potrebujete menej na zvýraznenie jedla. On a jeho tím sa snažia od plodu k plodu prispôsobiť príslušným vlastnostiam a reagovať na ne – vďaka odrodovej rozmanitosti nakoniec vzniká aj intenzívne zaoberanie sa plodmi. Mimochodom, hlavnou predstaviteľkou v Steirereck – kvôli jej všestranným možnostiam použitia a dostupnosti v zodpovedajúcich množstvách – je citrónik „Diamante“. Od predjedla až po dezert sa ovocno-kyslé plody a ich príbuzní používajú, nakladané alebo fermentované ako korenie, oleje na aromatizáciu a na vytvorenie protiváhy ku kyslosti, sušené, aby jedlu dodali hĺbku. Veľmi decentná kyslosť citrusových listov sa zasa používa na to, aby sa celok zaokrúhlil. Tak sa v omáčke Steirereck napríklad spoločne používajú olej z listov a sušený citrusový plod, čím zabezpečujú peknú rovnováhu a potrebnú ľahkosť. Zatiaľ čo u Heinza Reitbauera sa ocot používa čisto kvôli kyslosti, alebo na konzervovanie niečoho, citrusový plod so svojou kyslosťou hrá veľmi často aj nosnú alebo hlavnú úlohu v jeho jedlách. Pri sýto-tučných aj pri sladkých jedlách prispieva trocha kyslosti k väčšej elegancii a ľahkosti. „Po 6- až 8-chodovom menu by ste mali byť sýti, ale nie prejedení. S trochou kyslosti sú jedlá lepšie stráviteľné, jednoducho sa cítite lepšie,“ vie špičkový kuchár. „Povedomie o kyslosti je u nás teda otázkou chuti aj aspektom stráviteľnosti.“ Pre šéfa Steirereck je na práci s citrusovými plodmi lákavá rozmanitosť, rôzne kyslosti a všestranná použiteľnosť.
Konstantin Filippou sa naopak zmenil z citrusového učeníka na octového nadšenca. Rád – na rozdiel od Heinza Reitbauera – používa obe kyseliny spoločne v jednom jedle. Najradšej pri svojich dezertoch: napríklad višňa s citrusom a octom alebo jeho už legendárna zmrzlina zo sherry octu a banánov. Ale aj avantgardnému jedlu zo srnca dodávajú malé guľôčky z balzamikového octu to niečo. Ak mal niekto – aj on, priznáva Filippou – kedysi strach z kyslosti, pretože hľadal harmóniu, dnes vie, že podporuje jedlá a dodáva im peknú rovnováhu. Kyslosť, správne použitá, dokáže dokonca naozaj veľa. „Kombinácia ovocia a kyslosti sa napríklad znásobuje a stáva sa skutočnou aromatickou bombou,“ nadchýna sa excentrik. Jeho višne, opečené s kôrou z nakladaného citróna a cukrom a zaliate octom, majú vyváženú kyslosť, ktorá vyvoláva neuveriteľnú chuť na viac. Hra kyslosti, soli a sladkosti však funguje len vtedy, ak je správne dávkovaná a vyvážená, inak to môže byť dokonca „naozaj kruté“, vie Filippou z vlastnej skúsenosti. Už dlhší čas experimentuje so sladkosťou a kyslosťou. Tak sa z nápadu na sladký grécky šalát nakoniec stal dezert Tamarillo.Jogurt.Petržlen. Horko-kyslá rajčiaková plodina (tamarillo) bola pre neho dlho obávaným nepriateľom, krehkým produktom, s ktorým si jednoducho nevedel rady. Citrus bol nakoniec kľúčom k tamarillu, rozložil mu arómy, vyvolal spomienky a priniesol riešenie jeho nápadu. Sladký paradajkový šalát, ktorý nepôsobí nasilu. Ocot robí jedlá guľatými, s citrusom pracuje rovnako kvôli vlastným arómam a sviežosti. Citrón, yuzu, Budhova ruka sú jeho spojivami k menej prístupným produktom. Vyrovnávajú horkosť a sú pre neho tak blízke. Napínavšie a zaujímavejšie však považuje v poslednej dobe pracovať s octom. Často sa ale tiež nevie rozhodnúť – „taký som proste,“ uzatvára Filippou koketne.
Thomas Dorfer to má o dosť ľahšie. Presne vie, čo chce: dokonalú kyslosť ku každému jedlu. Konkrétne vždy ten vhodný ocot. Pred tromi rokmi – inšpirovaný exkurziou do octovej manufaktúry Erwina Gegenbauera – založil svoj prvý vlastný ocot: marhuľový. A keďže v Wachau bol dobrý ovocný rok, celkom sa mu podaril. Povzbudený týmto úspechom nasledoval ríbezľový, jahodový, rebarborový a založený bazový ocot, ďalej marakujový, čerešňový a ocot z čiernych orechov (napr. k sorbetu z byvolieho mlieka s čiernymi orechmi a obilninami). Doplnené o príslušné oleje to prináša neuveriteľné plus v chuti. Kyslosť je teda vždy témou v kuchyni Landhaus Bacher. Či už ocot, citrus, verjus alebo štiaveľ – kyslosť robí jedlá aj tu guľatými, ľahšími a lepšie stráviteľnými. Ale aj keď sa verjus a citrus (napr. tekvica so šťavou zo zelených mandarínok!) používajú znova a znova, ocot stojí v centre záujmu Thomasa Dorfera. Vďaka veľkému výberu a možnostiam môže skutočne ku každému jedlu vyvinúť vhodnú marinádu a pritom postupovať čoraz špecializovanejšie. Aktuálne má k dispozícii asi dvadsať rôznych druhov octu: octy, ktoré väčšinou používa pri predjedlách, ale ktoré sa čoraz častejšie používajú aj pri teplých jedlách. Napríklad ako omáčka hollandaise z ryžového octu k morským jazykom s teľacou hlavou. „Zvýšené používanie kyslosti vnímajú aj hostia celkom pozitívne,“ rozpráva, „a to ako príjemnú ľahkosť a stráviteľnosť.“ Bez kyslosti sa jedlo rýchlo stáva jednorozmerným, je tiež presvedčený. Na príklade svojho jedla A la Carte veľmi pekne ukazuje, ako rozmanito možno hrať na klaviatúre „kyslosť“: zimná zelenina, ako je cvikla, ktorá dusením extrémne získava na sladkosti, je nádherne vyvážená jablčným octom a fermentovanou šťavou z cvikly; rybia pečeň, veľmi sýta záležitosť, sa morí v verjuse, aby bola ešte jemnejšia a vyváženejšia, dokončená kvapkou PX octu (Pedro Ximenez) od Gegenbauera na podliatie. Fyzalis zo Schönbrunnu sa nakladá do domáceho marhuľového octu a šťavu z červenej kapusty „očkuje“ Dorfer ríbezľovým octom, ktorý nielenže vykúzli na tanieri pekný maskáčový vzor, ale v skutočnosti ho premení na „vinaigrette“ jedla – na dokonalú kyslosť.
Wiener Essigbrauerei Gegenbauer
Waldgasse 3, 1010 Wien
Tel.: +43/(0)1/604 10 88
www.gegenbauer.at
Acetaia Pecoraro
Eisenhütte 32, 3400 Klosterneuburg
Tel.: +43(0)/2243/873 23
www.pecoraro.at
Gastwirtschaft Floh
Tullnerstraße 1, 3425 Langenlebarn
Tel.: +43/(0)2272/628 09
www.derfloh.at
Restaurant Steirereck
Am Heumarkt 2A / im Stadtpark, 1030 Wien
Tel.: +43/(0)1/713 31 68
www.steirereck.at
Restaurant Konstantin Filippou
Dominikanerbastei 17, 1010 Wien
Tel.: +43/(0)1/512 22 29
www.konstantinfilippou.com
Landhaus Bacher
Südtiroler Platz 2, 3512 Mautern an der Donau
Tel.: +43/(0)2732/829 37
www.landhaus-bacher.at
Konstantin Filippou, reštaurácia Konstantin Filippou
Pre 4 porcie
JOGURTOVÁ ZMRZLINA
420 g gréckeho jogurtu
šťava z 1 citróna
120 g cukru
20 ml glukózového sirupu
2 listy želatíny
Jogurt, citrónovú šťavu a cukor zmiešame. Napučanú želatínu vytlačíme, rozpustíme v zohriatom glukózovom sirupe a vmiešame. Naplníme do 2 pohárov Pacojet, mrazíme 12 hodín, potom raz pacossujeme.
TVAROHOVÁ PENA
750 g tvarohu
230 g jogurtu
šťava z 3 citrónov
10 listov želatíny
500 ml šľahačky
120 g práškového cukru
Tvaroh, jogurt, práškový cukor a citrónovú šťavu zmiešame. Napučanú želatínu vytlačíme, rozpustíme v 50 ml zohriatej šľahačky a vmiešame do tvarohovej hmoty. Zvyšnú šľahačku vyšľaháme dotuha a opatrne vmiešame. Nalejeme na plech vystlaný potravinárskou fóliou a v chladničke necháme cca 5 hodín stuhnúť. Vykrojíme okrúhlou formičkou (priemer 3 cm) a potom rozrežeme na polovicu.
TAMARILLOVÝ KRÉM
500 g tamarilla
200 g cukru
šťava zo 4 citrónov
800 ml vody
Šupku tamarilla navrchu narežeme do kríža a blanšírujeme. Schladíme v ľadovej vode, potom opatrne ošúpeme a
varíme domäkka s cukrom, citrónovou šťavou a vodou. Jemne rozmixujeme, prepasírujeme cez sito a krém dáme na 30 minút do chladu.
PETRŽLENOVÉ ŽELÉ
500 g petržlenovej vňate
200 ml vody
3 listy želatíny
1,5 g agaru
Petržlen s vodou mixujeme v Thermomixe
2 minúty. Prepasírujeme cez jemné sito a zachytíme 300 ml tekutiny. Želatínu a agar rozpustíme v 100 ml zohriatej petržlenovej vody, zmiešame so zvyšnými 200 g, nalejeme na vymastený plech a necháme 30 minút chladnúť. Vykrojíme okrúhlou formičkou (priemer 3 cm).
PETRŽLENOVÉ PARISIENNE
1 ošúpaný petržlenový koreň
200 ml vody
1 štipka soli
Z petržlenového koreňa vykrojíme pomocou formičky Parisienne (priemer 1 cm) 12 guľôčok. Zvyšky varíme vo vode so soľou domäkka. Scedíme, zachytíme vývar, v ňom guľôčky
1 minútu blanšírujeme, potom schladíme v ľadovej vode.
PETRŽLENOVÝ OLEJ
200 g petržlenovej vňate
350 ml slnečnicového oleja
Petržlenovú vňať a slnečnicový olej mixujeme v Thermomixe 8 minút pri 60 °C dohladka. Potom prepasírujeme cez jemné sito.
PETRŽLENOVÁ VŇAŤ
1 vetvička petržlenovej vňate, francúzskej, obratá
Servírovanie: Na tanieri umiestnime tvarohovú penu a jogurtovú zmrzlinu. Podlejeme petržlenovým olejom a pokryjeme tamarillovým krémom. Želé položíme doprostred jedla. Ozdobíme Parisienne a petržlenovou vňaťou.

Floh
Vyprážaná špargľová octová matka s čajotou
Pre 4 porcie
VYPRÁŽANÁ OCTOVÁ MATKA
100 g octovej matky
(napr. špargľová octová matka)
Bio pšeničná múka
2 vajcia
Vločky z Demeter špaldovej ryže
Bio prepustené maslo
Octovú matku podľa konzistencie nakrájame na trojuholníky veľkosti 3 x 3 x 3 cm a obalíme v múke, rozšľahanom vajci a špaldových vločkách.
Octovú matku vypražíme v prepustenom masle a necháme dobre odkvapkať.
ČAJOTA
1 čajota
80 g malabarského špenátu
9-ročný Aceto Pecoraro
Bio verjus
Bio repkový olej
Bio ľaničníkový olej
Horská kamenná soľ
Čajotu ošúpeme, rozpolíme a jednu polovicu nakrájame na veľmi tenké plátky. Marinujeme s 9-ročným Aceto Pecoraro, horskou kamennou soľou a repkovým olejom.
Z druhej časti čajoty nakrájame kocky a zmiešame s malabarským špenátom a jeho púčikmi, ochutíme horskou kamennou soľou a marinujeme trochou verjus a ľaničníkovým olejom. Jadro čajoty vydlabeme a dužinu použijeme na servírovanie.
Servírovanie:
Čajotu, listy špenátu a kvety malabarského špenátu servírujeme spolu s vyprážanou octovou matkou a dokončíme dužinou z jadra.

Heinz Reitbauer, Steirereck
Riečne raky s baklažánom, kokosom & Schönbrunnským citrónovým listom
Pre 4 porcie
RIEČNE RAKY
12 veľkých riečnych rakov varíme cca 90 sekúnd vo vriacej osolenej vode. Následne schladíme v osolenej ľadovej vode, necháme vychladnúť. Chvost a klepetá vylúpeme. Vložíme do ľadovej vody a uskladníme. Panciere a vnútornosti odložíme.
BAKLAŽÁN „Rosa Bianca“
(nakladaný, sušený & vyprážaný)
200 g šalotky (krájanej)
4 strúčiky cesnaku
60 g zázvoru (krájaného)
¼ čili (krájanej)
1 PL semien koriandra
1 PL horčičných semien
3 listy citrónovníka „Diamante“
Olej na opekanie
Všetky ingrediencie na miernom ohni podusíme bez zhnednutia, kým sa neuvoľnia éterické oleje.
1 baklažán
500 ml kokosového mlieka
250 ml kuracieho vývaru
Karpatská soľ
1 baklažán ošúpeme a stredovú časť nakrájame na
1,5 cm hrubé plátky.
Zalejeme kokosovým mliekom a kuracím vývarom, zľahka osolíme a privedieme k varu. Vložíme plátky baklažánu, prikryté necháme cca 30 minút lúhovať. Vyberieme z vývaru, necháme trochu vychladnúť, v sušičke sušíme 3 hodiny pri 70 °C.
4 sušené plátky baklažánu
Tempura múka
Vajce na obaľovanie
Panko strúhanka
100 ml kokosového tuku
Karpatská soľ
Sušený baklažán obalíme len zospodu v tempura múke, obalíme v rozšľahanom vajci a v Panko strúhanke. Vypražíme v horúcom kokosovom tuku dozlatista a chrumkavo, zľahka osolíme.
KRÉM Z PEČENE RIEČNYCH RAKOV
100 g zeleru buľvového
100 ml sena mlieka
100 ml šľahačky
3 g soli
25 g vnútorností z riečnych rakov
20 g masla
Limetková šťava, soľ
Zeler ošúpeme a nakrájame na malé kocky. Uvaríme domäkka v zmesi mlieka a šľahačky. Scedíme a v Thermomixe rozmixujeme na jemné pyré.
Vnútornosti a maslo zapracujeme do pyré pri 100 °C (Thermomix). Dochutíme limetkovou šťavou a soľou a prepasírujeme cez jemné sito.
CITRÓNIK (nakladaný)
1 citrónik Diamante rozpolíme a odstránime dužinu.
100 g soli
450 g kryštálového cukru
180 ml Ponzu „Mizkan“
60 ml Limoncello
Kôru zalejeme vodou a privedieme k varu s 50 g soli. Vodu zlejeme, postup zopakujeme. Opäť zlejeme vodu a postup zopakujeme dvakrát so 100 g cukru. Vodu zlejeme.
Kôru varíme so 700 ml vody a 250 g cukru, kým nezmäkne, necháme vychladnúť v sirupe.
Zmiešame 120 ml sirupu z citrónika, Ponzu a Limoncello, vložíme doň uvarené citróniky. Necháme lúhovať v chlade aspoň 6 hodín.
Olej z listov citrónovníka
10 g listov citrónovníka Diamante
75 ml hroznového oleja
Listy citrónovníka rozmixujeme dohladka s hroznovým olejom v Thermomixe. V kastróle rýchlo privedieme k varu a následne rýchlo schladíme cez sito v ľadovom kúpeli.
ŠALÁT ZO ZELERU A KOKOSU
1 mladý kokos
2 stonky stopkového zeleru
1 ČL Hot Lemon Chilli
2 stonky koriandra (jemne krájané)
5 ml oleja z listov citrónovníka Diamante
1 PL nakladaného citrónika
Nastrúhaná limetková kôra a šťava
Karpatská soľ
Kokos otvoríme, šťavu precedíme cez sito, dáme do chladu. Dužinu vyberieme z kokosu, nakrájame na 4 mm kocky.
Zo zeleru odstránime vlákna, nakrájame na 4 mm kocky. Blanšírujeme v slanej vode, schladíme v ľadovej vode a osušíme. Nakladaný citrónik nakrájame na 4 mm kocky. Všetky ingrediencie zmiešame, dochutíme soľou, limetkovou kôrou a šťavou.
KORIANDROVÝ CUKOR
7 g vňate koriandra, cukor
Koriander (stonky a listy) sušíme v mikrovlnke 90 sekúnd na tanieri obalenom fóliou. Otočíme. Opakujeme, kým nemá slamenú konzistenciu. V Thermomixe rozmixujeme na prach, preosejeme cez sito. Krátko premixujeme s dvoma dielmi kryštálového cukru. Naplníme do pohára a skladujeme v suchu.
ŠŤAVA Z RIEČNYCH RAKOV A KOKOSU S OLEJOM Z CITRÓNOVÉHO LISTU
400 g pancierov z riečnych rakov
50 ml kokosového tuku
25 g citrónovej trávy (naklepanej & krájanej)
55 g zázvoru (krájaného)
100 g šalotky (nahrubo krájanej)
12 listov citrónovníka Diamante (narezanej)
2 roztlačené strúčiky cesnaku
Panciere pečieme v rúre pri 200 °C cca 25 minút. Zvyšné ingrediencie na miernom ohni (stupeň 2/3) pomaly podusíme v kokosovom tuku, kým sa neuvoľnia éterické oleje. Následne pridáme opečené panciere.
700 ml kokosovej vody
Karpatská soľ
¹⁄8 perzskej limetky (sušenej)
Panciere zalejeme kokosovou vodou, osolíme, pridáme sušenú limetku. Raz privedieme k varu, zakryjeme fóliou a necháme 45 minút lúhovať. Precedíme cez jemné sito, osolíme.
Servírovanie:
Krém z pečene riečnych rakov
6 PL šalátu zo zeleru a kokosu
8 Chupetinhos (nakladaných)
Krém z pečene zohrejeme, štedro rozotrieme na vyprážaný baklažán. Naň navrstvíme šalát a položíme zbavené jadier Chupetinhos.
Riečne raky zohrejeme v šťave z rakov a kokosu (60 °C), necháme odkvapkať a servírujeme vedľa.
4 filety z perzskej limetky
Divoký zeler
Filety z limetky rozpolíme, obalíme v koriandrovom cukre. Servírujeme na baklažáne. Navrch rozdelíme malé lístky divokého zeleru. Šťavu z rakov a kokosu dokončíme niekoľkými kvapkami oleja z citrónového listu.

Thomas Dorfer, Landhaus Bacher
„Pečeň zo sumca morená vo verjuse a zelenom anise; červená repa Forono v fermentovanej šťave z repy; včelí vosk a propolis pannacotta; fyzalis nakladaný v marhuľovom octe; reakcia šťavy z červenej kapusty s octom z čiernych ríbezlí“
Pre 4 porcie
MORENÁ, OPEČENÁ PEČEŇ ZO SUMCA
200 g sumčej pečene
200 ml verjus
mletý zelený anis od Epice Roellinger
soľ, cukor, trocha kôpru
25 g masla
70 g šťavnatého jablka
1 malá šalotka
Noilly Prat
4 PL PX octu od Gegenbauera
Pečeň marinuje v verjuse, soli, cukre a niekoľkých stonkách kôpru cca 2 hodiny, potom dobre odkvapkáme.
Necháme speniť maslo, pridáme odkvapkanú pečeň, nakrájané jablká a šalotku, krátko opečieme a zalejeme PX octom a Noilly Prat. Dochutíme soľou a zeleným anisom z mlynčeka, krátko necháme odpočívať a nakrájame.
NAKLADANÁ FYZALIS
200 g extra veľkej fyzalis
(Schönbrunner Gold atď.)
50 ml (domáceho) marhuľového octu
50 ml vody
cca 30 g cukru
10 ml šťavy z marakuje
Všetko spolu privedieme k varu, zalejeme fyzalis zbavenú stoniek a necháme lúhovať týždeň.
PANNACOTTA Z VČELIEHO VOSKU A PROPOLISU
500 ml smotany a 100 g bio včelieho vosku zavakujeme. 500 ml mlieka a 100 g bio včelieho vosku zavakujeme a oboje lúhujeme v vodnom kúpeli pri 82 °C 90 minút.
Schladíme na ľade a aromatizované mlieko, resp. smotanu precedíme.
300 ml voskovej smotany
300 ml voskového mlieka
3 g Gellanu
6 kvapiek propolisu
60 g najlepšieho včelieho medu
Soľ
4 listy želatíny
Všetky ingrediencie okrem želatíny krátko povaríme, rozpustíme v nich namočenú želatínu a dáme do chladu, krátko rozmixujeme na homogénnu hmotu.
REPA FORONO & FERMENTOVANÁ MARINÁDA Z REPY
2–3 repy Forono
100 ml fermentovanej šťavy z cvikly (založenej s 3 % soľou)
100 ml šťavy z mrkvy Purple Haze
60 ml jablkového pyré
45 ml jablčného octu od Gegenbauera
5 g soli
60 ml jablkovej šťavy
1 štipka xantánu
1 ČL domácej horčice
120 ml neutrálneho repkového alebo
slnečnicového oleja
10 ml lieskového oleja
Všetky ingrediencie okrem oleja zmiešame a zľahka zahustíme xantánom, olej vmiešame metličkou – nemixovať!
Uvarenú, ošúpanú repu Forono nakrájame na plátky hrubé na prst a zavakujeme s marinádou z repy, necháme lúhovať dva dni a zohrejeme vo vodnom kúpeli pri 80 °C.
ŠŤAVA Z ČERVENEJ KAPUSTY „CAMOUFLAGE“
500 g odšťavenej červenej kapusty
100 g strúhaného jablka
Xantán
trocha medu
soľ, čierne korenie
Jablko necháme lúhovať v šťave z červenej kapusty a ochutíme soľou, korením a trochou medu. Zľahka zahustíme xantánom.
Servírovanie:
Opatrne rozotrieme na plochý tanier a nakvapkáme ocot z čiernych ríbezlí od Erwina Gegenbauera – šťava okamžite reaguje a vzniká akýsi maskáčový vzor. Ozdobíme „kryštálmi“ z červenej repy a červeným amarantovým klíčkom.
