Čierne pivo s bielou penou malo doteraz jedno meno, a to meno rekordných kníh. Teraz ich má veľa, rekordne veľa.
<\/span>
Text: Florian Holzer<\/i> Foto: Marc Wuchner/Corbis
Prvý dúšok vždy vyžaduje určité prekonanie sa. Zvyšky archaického chápania prírody, ktoré nám sedia niekde v mozočku alebo v jadrách mandlí, nás totiž odrádzajú od čiernych potravín. A od čiernych potravín, ktoré chutia horko, o to viac. Zvyšky nášho archaického chápania prírody z čias, keď sme zliezali zo stromov a túlali sa savanami, nás nabádajú k červeným, sladkým a ovocne voňajúcim potravinám. Tí z nás, ktorí jedli a pili čierne a horké veci, skôr vyhynuli.
Prečo sa s kávou napriek tomu ročne obchoduje v hodnote 23 miliárd dolárov a prečo je Guinness napriek tomu jednou z najsilnejších pivných značiek na svete – varenou v 50 krajinách a denne vypitou v objeme asi 5,7 milióna litrov v 150 krajinách –, sa dá ťažko vysvetliť. Pravdepodobne ide o trucovitú reakciu.
Takže zaťnete zuby a dáte si dúšok tejto tmavohnedej, studenej tekutiny s touto krémovou, hustou, slonovinovou penou. A nech už ste Stout pili akokoľvek často, vždy je to prekvapivé. Vždy chutí presne inak, ako oko podsúva mozgu, že by mala chutiť. Suché, sladové, pražené, trochu kyslé a predovšetkým horké. Prvý dúšok ešte vyžaduje prekonanie sa, pri druhom už ste Ír. Dlho bol Guinness, pôvodne pochádzajúci z Dublinu, dnes už skôr medzinárodný, synonymom pre Stout, iné írske stouty, ako napríklad Murphy’s, nikdy nedosiahli známosť dublinského tmavého piva. Guinness robil bohatý marketing, v neposlednom rade Guinnessovou knihou rekordov od roku 1955, ale aj vybavovaním a licencovaním írskych prefabrikovaných krčiem po celom svete v 90. rokoch. Stout bol Guinness tak ako bol kečup Heinzom, ale to sa s boomom remeselných pív v posledných desiatich rokoch samozrejme dramaticky zmenilo – teda aspoň čo sa týka počtu značiek, objemovo si Guinness zrejme stále drží asi 95 % celosvetovej produkcie.
Stout pivá a ich priami príbuzní Porter a Imperial Stout majú spoločné to, že sa varia z veľmi silne pražených sladov, niekedy dokonca s určitým podielom nesladovaného praženého jačmeňa. Stouty a portery sú vrchne kvasené pivá a stouty znesú aj poriadnu porciu chmeľu. Fantastické parametre a celkovo teda kategória, ktorá tvorivým sládkom vyvoláva mravčenie v prstoch. V neposlednom rade preto, že existuje taká ikona, s ktorou sa dá merať.
Medzinárodne stoja Stout, Porter a Imperial Stout v rebríčku obľúbenosti tvorcov remeselného piva v každom prípade úplne hore a sedia po pravici IPA, Wit, viedenského ležiaka a Dark Ale. Na umelecky stvárnenej etikete „Old World“ Imperial Stoutu škótskych kultových remeselných pivovarníkov Brewdog sa dokonca dočítate, že Imperial Stout bol kategóriou piva, ktorá vôbec rozprúdila scénu remeselného piva. Niet divu, že Imperial Stout – pôvodne varený v Anglicku pre ruský cársky dvor, ale až s vlnou remeselného piva znovu prebudený z zabudnutia, čierny a krémový ako espresso, s 9 až 12 percentami objemu alkoholu, asi tak silný ako víno a s koncentráciou aróm, ktorá pitie takmer sťažuje – je definitívne jednou z najextrémnejších klasických pivných kategórií.
V Rakúsku je stoutová scéna ešte relatívne mladá a v každom prípade prehľadná. Henrik Freiherr Bachhofen von Echt vyrábal v rokoch 1984 až 2004 vo svojom pivovare v Nussdorfe okrem iných pív aj „Sir Henry English Stout“, vtedy však po remeselnom chápaní piva nebolo ani stopy, aj Ulrich Schneider z viedenského hostinského pivovaru „Highlander“ má od roku 2000 v ponuke stout, ktorý hostia v krčme celkom radi pijú, ako potvrdzuje sládok. V kreatívnom laboratóriu pivovaru Trumer experimentovali hosťujúci sládkovia už odjakživa s tmavými praženými pivami, ale prvý impulz dostala stoutová vec zrejme až s Dry Stoutom nezabudnuteľného Gerharda Forstnera. Reinhold Barta zaradil krátko po založení svojho pivovaru Gusswerk v roku 2007 do programu „Black Sheep“ a aj na programe spoločnosti 1516 Brewing Company Horsta Asangera je vždy z času na čas nejaký stout, naposledy napríklad Imperial Stout, ktorý mohol dozrievať v sude od sherry.
A teraz to beží: Hofbräu Kaltenhausen, kreatívne laboratórium Brau Union, navarilo v roku 2012 už Strong Porter a naposledy Chocolate Style Stout v limitovanej edícii, a aj nový Craft Beer Department Ottakringeru, Brauwerk, vyrába jemný, tmavo-krémový porter, ktorý sa v žiadnom prípade nebráni ani vychutnávaniu pivárkami a pivármi, ktorí možno nechcú až tak riskovať pri pití. So Smoked Porterom s názvom OND a stoutom mladého viedenského malého pivovaru Xaver sú tu však aj dve nové tmavé sladové pivá, ktoré sa skutočne nachádzajú na tej náročnej strane.
Stout naplnený do bacuľatej 0,75-litrovej fľaše na sekt od Franza Lughofera a Thomasa Hagingera, alias Xaver, je napriek všetkým hranám, ktoré toto pivo hrdo nosí pred sebou, chuťovou senzáciou. Samozrejme, na začiatku to na jazyku bolí, ale je to bolesť, ktorej sa človek čoskoro nechce vzdať. Vrchne kvasené pivá sú pre nich vo všeobecnosti lákavejšou záležitosťou, myslí si Thomas Haginger, druhy, ktoré nie sú v Rakúsku také populárne, ich očarili. Od jari roku 2014 varia obaja vo viedenskom Ottakringu popri zamestnaní svoje Xaver pivá v 2-hektolitrovom zariadení, stout bol pri tom od začiatku, „to nás jednoducho zaujímalo“. Práve tento stoutový moment, keď si fajnšmekri dajú prvý dúšok z tmavohnedej esencie „a sú zhrození, že nie je sladký“, ale horký, sladový a kyslý, „to je extrémne vzrušujúce“, hovorí Haginger.
Samozrejme, pre kreatívneho sládka je model Stout extrémne lákavý, „tie pražené arómy, tá farba“, ale práve aj vyváženosť a rovnováha medzi extrémne silnými chuťovými protikladmi. Sládkovia z Xaveru ich dosahujú na jednej strane použitím štyroch až piatich rôznych druhov praženého sladu, čo sa stará o komplexnosť, na druhej strane varením ovsených vločiek pre určitú krémovosť, pre zaoblenie špičiek. (Ovsené vločky mimochodom kupuje v supermarkete, priznáva Haginger, tri pobočky nedávno vypredal...). O chmeľovú horkosť sa starajú pelety Cascade, tajomstvom je však celkovo dlhé ležanie, dozvedáme sa, päť až šesť týždňov, to robí vec pri stoute pekne zaoblenou. A apropo zaoblené: jemnejší (iba 25 IBU horkostných jednotiek) Chocolate-Porter už tiež raz urobili, avšak nie len s čokoládovými arómami generovanými pražením sladu, ale so skutočnou čokoládou.
Stefan Kreidl má v každom prípade stouty, portery a imperial stouty v regáli hneď pri pokladni svojej neporovnateľnej lahôdkárne pre remeselné pivo a iné špeciality. Ľudia by na to úplne leteli, hovorí, najmä teraz, keď je vonku tma. Znie to nejako logicky, piť ležiak, keď páli slnko, a dopriať si tmavé pivá s arómou sladkého drievka, perníka a horkého lieku vtedy, keď vonku vyčíňa divoký lov a vnútri praská krb. Stout ako nová single malt whisky, takpovediac.
Inter-stouty
Brewdog, „Old World“ Russian Imperial Stout, 9,5% 9
Toto pivo z vzácnej a len ťažko dostupnej série „Small Batch“ kultového pivovaru je skutočne niečo špeciálne: 660-ml fľaša, etiketa od umelca a pivovarnícke umenie na najvyššej úrovni. Čierne ako espresso, aj pena pripomína cremu, intenzívne, horké, sladové, husté, esencia, ktorej vychutnávanie najprv na jazyku bolí, potom sa prejavia jemné čokoládové tóny, čoskoro neuveriteľné spektrum pražených, sladových a iných tmavých tónov, ako napríklad pečené hovädzie kosti. Pivný zážitok.
www.ammersin.at<\/a>
Mikkeller „George“ Imperial Stout Barrel aged, 12,12% 8,5
Čistý hardcore. Človek rozpozná, že ide pri tejto olejovitej, čiernej tekutine, ktorá sa len s námahou prediera z fľaše, o niečo skvasené, ale pivo? Skôr horký likér s vedľajšou príchuťou pečených hovädzích kostí, Marmite, ligurčeka, horca, alkoholu a sladkého drievka, časom sa objavujú aj kvetinové akcenty, ba dokonca aj fialky. Definitívne žiadne „pivo“ na uhasenie smädu.
www.ammersin.at<\/a>
Crew Republic „Roundhouse Kick“ Imperial Stout, 9,2% 8
Vzhľad mníchovského Imperial Stoutu je trochu krikľavý, ale pivo je dosť dobré na to, aby sa to dalo zniesť: crema, nie pena, extrémne exotické chmeľové tóny (druh Columbus), zmes plzenského, čokoládového, karamelového a praženého sladu, extrémne husté, extrémne komplexné, extrémne kompaktné, možno o chlp príliš sladké.
www.ammersin.at<\/a>
Anderson Valley, Barney Flats Oatmeal Stout 7,5
Čierne, tekuté sladké drievko, veľmi vydarene integrovaná chmeľová horkosť, komplexné a harmonické. Možno trochu príliš suché, podčiarknuté aj slamovými chmeľovými arómami, ale skvelé pivo.
www.ammersin.at<\/a>
Rooi Dop, Double Oatmeal Stout, 9,6% 7
Dobre, toto je naozaj extrémne „pivo“. Vyteká husto a bez peny z fľaše, pripomína motorový olej, sprostredkováva aj približne túto konzistenciu na podnebí: sladové, sladké, horké, pražené, pripomína horký liek z rozprávkovej knihy. Možno trochu priveľa dobrého.
www.ammerswin.at<\/a>
Maximus Brouwerij „6“, 6% 6,5
Šesťpercentný stout (existuje aj osempercentný) z Utrechtu sa ukazuje ako chladný a dymový, aromaticky pripomína takmer hickory, veľa sladkého drievka, veľa sladu, veľa karamelu, ale úplne suchý.
www.ammersin.at<\/a>
Anchor Porter, 5,6% 6,5
Porter alternatívneho pivovaru zo San Francisca, založeného v roku 1972, vonia po ražnom chlebe a perníku, pije sa príjemne obilne, sladovo, má málo pražených tónov, chmeľová horkosť je využitá hravo a jemne.
www.bierfracht.at<\/a>
Birra del Borgo „Imperiale“, 9,2% 6
Pekne upravený taliansky Imperial Stout nepripomína len farebne kolu, ale aj aromaticky – a má asi tak málo peny ako táto limonáda. Jemné bylinkové tóny, pražené, jemne sladová sladkosť pripomínajúca sladké drievko, trochu zvláštne.
www.bierfracht.at<\/a>
Guinness Extra Stout, 5% 6
Orechové, tmavý slad, vlašské orechy, horké tóny sú pri tejto stoutovej ikone celkom harmonické a decentné, dalo by sa aj povedať: pre masy. Krásne dooznieva, takmer ako harfa, ktorá je zobrazená na etikete. Na priemyselný masový produkt naozaj dobré pivo.
www.ammersin.at<\/a>
St. Peter’s Old-Style Porter, 5,1% 6
Pražené, tmavé a trpké, „old style“ to celkom vystihuje. Ľahké a nekomplikované na pitie, príjemné, obzvlášť pekné je balenie: fľaša od liekov.
www.verde1080.at<\/a>
Belhaven McCallum’s Stout, 4,1% 5
Celkom svetlý a vybavený pivovarníckou arómou, z hľadiska vzhľadu aj arómy „klasický“. Celkom čerstvý, pije sa bez problémov a harmonicky.
www.ammersin.at<\/a>