A-La-Carte

Treska, sucho zrejúca (2012/3)

Stockfisch, Klippfisch, Bacalhau, Bacalao, Tørrfisk – alebo ako sa z núdze stala cnosť a zo solenej sušenej tresky sa stala delikatesa na sviatky.


Text: Florian Holzer · Fotografie: stockfood, apa picturedesk
Občas niekto príde do malej reštaurácie a Barraca za viedenským Juridicum a hovorí, „že tam v Portugalsku jedol takú neuveriteľne odpornú rybu“. Lucinda Vinhó Tavares sa usmeje. „Tomu potom naservírujem Açorda de Bacalhau“, chlebovú polievku s rybím vývarom, natrhanou sušenou treskou a zeleným koriandrom, „tam potom vždy vládne veľké nadšenie a nikto nechce veriť, čo práve zjedol, keď mu to poviem.“
Sušenú tresku buď milujete, alebo ju nenávidíte, to má síce táto sušená ryba spoločné s mnohými potravinami tohto sveta, v Rakúsku však pribúda ešte tretí stav mysle, a to nevedomosť – tu ju totiž takmer nikto nepozná. Pre a Barraca pomerne malý problém, pretože kto sem chodí jesť, nepočíta len so sušenou treskou, ale pravdepodobne ju dokonca vyhľadáva. „Sú večery, keď predáme len Bacalhau,“ hovorí Lucinda Vinhó Tavares, a to ľuďom z typických „krajín sušenej tresky“, Španielska, Portugalska, Talianska, Chorvátska, Brazílie a Francúzska, „ale aj Rakúšanom, pretože tých som si už trochu vychovala.“
Sušená treska je jedným z najstarších a najjednoduchších spôsobov konzervácie rýb: treska sa zbaví hlavy, vypitvá a na dva až tri mesiace sa suší na štítových konštrukciách v studenom, čerstvom vzduchu Nórska – alebo kdekoľvek inde, kde na to panujú klimatické podmienky – prípadne sa podľa portugalskej tradície najprv nasolí a potom vysuší. Takto ošetrená ryba sa pritom premení na sušenú bielkovinu pripomínajúcu skôr tuhú handru na dlážku s celkom výrazným zápachom, ktorý by sa dal priateľsky opísať ako orieškovo-tabakový, ale ktorá je – pri suchom skladovaní – takmer neobmedzene trvanlivá, a preto v dávnych časoch pomáhala prekonať ťažké časy a dala sa odložiť aj na výnimočné chvíle. A keď sa v 15. storočí ľudia vydali pomaly a neisto objavovať, dobýjať a oboplávať svet na plachetniciach, lodný kuchár rád siahol po tejto pomerne nekomplikovanej rybej konzerve. A v tých krajinách, v ktorých sa objavovanie, dobývanie a oboplávanie vykonávalo s veľkou precíznosťou, sušená ryba prešla dokonca do kulinárskeho kultúrneho dedičstva. Nie v poslednom rade preto, že ani na pevnine nebolo vždy dožinkové slávnosti a celkom sa hodilo mať niečo dobré v špajzi, keď vonku fúkala snehová búrka. Niet teda divu, že sa sušená treska v mnohých krajinách stala vianočnou klasikou alebo sa odkladala aj na iné sviatky (Turíce, Veľká noc).
V Portugalsku je Bacalhau do istej miery národným jedlom. Početné atlantické prístavy zaručovali v časoch nevyčerpateľného bohatstva rýb nepretržité zásobovanie surovou treskou, v samotnom Portugalsku sa vyvinul cech výrobcov sušenej tresky, Bacalhoeiros, ktorí však svoje umenie sušenia nenechali len na tresku, ale aj na tuniaka, chobotnicu a platesu, a nechali vyschnúť aj kadečo iné, „ale vyhrala treska, tá ostala“.
„Napriek tomu zostala Bacalhau vždy niečím výnimočným,“ hovorí Lucinda Vinhó Tavares, „musí byť už aspoň nedeľa alebo narodeniny, sušená treska je v Portugalsku trochu lepšie jedlo, ale nikdy nie také, ktoré by si človek nemohol dovoliť.“ Čo okrem iného súvisí s tým, že Portugalci majú prísny a viacrozmerný klasifikačný systém: ten kategorizuje Bacalhau do štyroch základných kvalít, a to „Corrente“ (filety do jedného kila), „Crescido“ („trochu väčšia“, kusy od jedného do dvoch kíl), „Graúdo“ („dospelá“, dva až tri kilá) a nakoniec „Especial“ s viac ako tromi kilami suchej váhy. Väčšie filety sú vždy aj hrubšie, a to je to, čo nakoniec počíta, vysvetľuje Lucinda Vinhó Tavares. Výnimkou je „Especial“, ktorý síce už nie je hrubší ako už maximálny „Graúdo“ (v namočenom stave filety s hrúbkou až päť centimetrov), ale zato je väčší a dlhší, jednoducho vzácne exempláre mimoriadne krásnych rýb.
Ceny týchto kvalít sa výrazne líšia: Corrente je lacná, šesť eur za kilo, „ale tam toho veľa nie je“, Crescido trochu drahšia, „tá už má trochu filé, tú by sa dalo už aj grilovať, tú si ale stále môže každý dovoliť“. Graúdo a Especial sú na portugalské pomery potom už celkom drahé, dvanásť až trinásť eur za kilo, nie na každý deň. K tomu sa pridáva, že na prípravu celých, pekných kusov prichádza do úvahy len Lomo, hrubý filet, a to sú maximálne dve tretiny celej sušenej tresky. Okrem toho majú na cenu vplyv aj stav rýb a ich farba – v ideálnom prípade bezchybne slonovinová („asa branca“), žltkastá alebo s tmavými škvrnami vzniknutými poranením – na cenu. „Ale záleží to úplne od toho, čo s tým chcete urobiť,“ relativizuje pani Vinhó Tavares, na polievku alebo na vyprážané guľôčky zo sušenej tresky môžete vziať aj Corrente, okrajové kúsky, odrezky alebo farebne nie tak zodpovedajúci tovar, na grilovanie však len špičkový tovar.
Ona sama si necháva tovar posielať špedíciou priamo z Portugalska, len prvotriedny tovar z Aveira južne od Porta, tam nakupovala už jej matka. Každé tri mesiace príde zásielka sto kíl. „Vydržala by dobrý rok,“ myslí si šéfkuchár Kurt Aberl, ale najlepší čas jeho o niečo šťavnatejšej „Graúdo asa branca semiseco“ je v prvých štyroch až piatich mesiacoch. Päť až šesť jedál zo sušenej tresky má každý deň na jedálnom lístku, „vždy niečo grilované, niečo vyprážané a niečo špeciálne, napríklad s portským vínom a chorizom“, aj medzi v Rakúsku žijúcimi Portugalcami je považovaný za muža, ktorý tancuje s Bacalhau, „rokmi človek príde na to, ako to s tou sušenou treskou je“. Bacalhau s venuškami a krevetami v Cataplane, ako Brandade, al pil pil alebo grilovaná s hríbmi. Ale tú grilovanú, myslí si, by si mal človek dať len vtedy, ak už Bacalhau niekedy jedol a vie, že mu chutí.
A prečo vôbec sušená treska, keď dnes dostanete tak ľahko čerstvú tresku v špičkovej kvalite? „Nuž, kvôli chuti samozrejme, to je ako surové bravčové stehno a šunka od kosti, ale sú to jednoducho dve rozdielne veci, ako Beatles alebo Stones.“
Rozdiel medzi čerstvou treskou a sušenou treskou? „To je ako víno bez zrenia v bariku alebo s ním.“
Neno Treselj má vo svojom Cortese vždy v zásobách aj Baccalà. Treselj pochádza zo Splitu a tam to na Vianoce v každej uličke vonia po sušenej treske, rozpráva. Niekedy koncom 70. rokov sa v Miláne dokonca zúčastnil súťaže v príprave sušenej tresky. Varil tam to, čo ľudia v Splite radi robia so sušenou treskou, „Baccalà mantecato“, v celom stredomorskom regióne obľúbenú nátierku, a „Brodetto“. „Cenu sa však s tým vyhrať nedalo,“ spomína, „tam robili dokonca dezerty zo sušenej tresky.“
Vo Viedni je napriek tomu považovaný za špecialistu na sušenú tresku, „talianski predajcovia rýb nám tovar aj tak vždy nosia rovno nám Chorvátom, pretože Taliani s tým nevedia nič začať“. Na jedálny lístok sa dostáva zriedkavo, príliš veľká je konkurencia oveľa populárnejších rýb, u neho hlavne ropušnica, príliš vysoká cena, príliš neznalí hostia. Svoju sušenú tresku z Lofotov tak používa skôr ako predjedlo, robí z nej korenistý krém Mantecato alebo ju spracováva na Frika (druh zemiakovej omelety, rád aj s prídavkom ryby). A myslí na Split, kde kuchári v súťažiach síce nečarujú dezerty z Baccalà, ale zato určujú majstra v kategóriách sušená treska, artičoka a bôb.
V Nórsku to v roku 2005 jedna sušená treska dotiahla dokonca na úroveň Slow Food Presidio, a to tá z ostrova Sørøya na severe krajiny, kde sa od januára do apríla nádherná treska loví malými člnmi pri pobreží, tradične na udicu a bez hlbokého mrazenia sa priamo preváža na spracovanie. Tradičné je aj zväzovanie dvoch trupov rýb za chvost a sušenie na voľnom, studenom, suchom severnom vzduchu na takzvanom „Hjeller“, tisícročia overenom drevenom lešení, ktoré zaručuje sušenie, vetranie a ochranu pred vtákmi. Po rokoch, keď sa musel rybolov na ostrove takmer vzdať, pretože sa nenašli trhy pre takto lovené a spracované ryby, vládne teraz, v časoch túžby po pôvode, autenticite a severskej kuchyni a od medzinárodnej pozornosti tohto produktu, v každom prípade opäť radosť a dôvera v dedinke Sørvaer a u približne tisíc obyvateľov ostrova.
Sušená treska baskickej firmy Giraldo obsluhuje skôr iné potreby, v rodinnom podniku je témou modernosť. V 70. rokoch sa špecializovali na sušenú tresku, čoskoro zistili, že loviská aj spôsob lovu sú podstatnými faktormi a odvtedy odoberajú výlučne tresky lovené na dlhú lovnú šnúru z vôd Islandu a Faerských ostrovov. Aj tu len malé člny, ktoré sú najneskôr po dvanástich hodinách späť v prístave. Už na člne sa ryby rozoberú a konzervujú najprv v náleve, potom v morskej soli. Chladiarenské autá dovážajú ryby do Baskicka, kde v obrovských halách s kapacitou 200 ton rýb niekoľko mesiacov za kontrolovaných podmienok viac zrejú ako sušia. Úplná dehydratácia ako pri klasickej metóde sa tu nekoná.
Nie v poslednom rade preto, že pred niekoľkými rokmi v Giraldo začali vykonávať namáhavé, podľa veľkosti a slanosti tri až štyri dni trvajúce namáčanie Bacalao vo vlastnom podniku a ponúkať „kuchynsky pripravenú“ sušenú tresku. V nula až dvojstupňových chladných nádržiach sa slané kusy rýb namáčajú a odsoľujú, dvanásť hodín sušia a potom vákuovo balia. Bacalao, ktoré vydrží až 15 dní, môžete mať vo viac ako dvadsiatich rôznych „rezoch“, od lacných chvostových častí cez kožu, jazyk a „držky“ až po rôzne rezy filetov, ktorých korunou je „Lomo Especial“, mimoriadne krásny kus ryby.
Ideálny produkt, dalo by sa myslieť, sušená treska s vlastnosťami spracovania čerstvej ryby a trvanlivosťou tvrdých salám. „Žiaľ, prístup som zvolil zle,“ hovorí Peter Gallhofer, pracovník v cestovnom ruchu, novinár, gurmánsky konzultant a dovozca jemných špecialít. Markus Mraz by bol pred dvoma rokmi síce vzal jazyky a kožu z Giraldo-Bacalao, ale produkt tak exotický pre rakúsky trh, ako je kuchynsky pripravená sušená treska, by si vyžadoval intenzívnejšiu predajnú aktivitu, než akú vtedy vyvinul. Ale po tom, čo sa nedávno znova pár šéfkuchárov dopytovalo, urobí nový pokus, ako umiestniť sušenú tresku 2.0 na domáci trh...
ADRESY
Peter Gallhofer
Gourmet Consult & AOC Genussreisen
Kantgasse 3, 1010 Viedeň
Tel.: 01/523 46 30-15
A Barraca
Hohenstaufengasse 7, 1010 Viedeň
Tel.: 0660/346 57 37
www.abarraca.at
Cortese
Weihburggasse 3–5, 1010 Viedeň
Tel.: 01/512 06 92
www.cortese.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!