Kuriatka a hríby by sa najradšej schovali, keby začuli jeho kroky, lišajníky by sa stali neviditeľnými, bobule by zmizli v zemi. Josef Steffner, šéfkuchár z Lungau so šiestym zmyslom pre dobré veci, ich však nájde. „Mnohé z mojich ingrediencií pochádzajú priamo z lesa,“ hovorí. Na večeru sa podáva polievka s nadrobno nakrájanými hríbmi a lišajníkmi, jedlo pripomínajúce skvelé burgundské. To, čo Steffner v lese nenazbiera (alebo si nenechá nazbierať), odoberá od vybranej siete dodávateľov. „Sú to len zemiaky,“ hovorí pestovateľka zemiakov (tzv. Eachtling) Andrea Bacher, ktorá so svojim manželom Johannom Moserom vedie farmu Anthofer v St. Michael, adresu pre vzácne a staré odrody zemiakov. Zemiak má v Lungau vlastné meno: Eachtling, zo zeme. „Len zemiaky“ ponúka u Anthofera v tridsiatich odrodách. Majú mená ako Lilly Rose (červená dužina, červená šupka), Rosa Tannenzapfen (žltá dužina, ružová šupka), Mayan Gold (žltá dužina, žltá šupka), Yukon Gold a Linda. V malom obchodíku na farme, ktorý je umiestnený v krásnom starom Troadkasten (sýpke), ponúka Andrea Bacher aj slepačie vajcia a vlastné výrobky z mlieka svojich kráv plemena Jersey. Tieto kravy vyzerajú tak vyziabnuto, akoby mali každú chvíľu spadnúť. Svoju energiu však nedávajú do telesného tuku, ale do nádherne plného, tučného mlieka. Jeden dúšok a človek musí uznať, že je naozaj vynikajúce. Surové maslo z mlieka kráv Jersey je takmer slnečne žlté. Keď Josef Steffner uvarí malé zemiakové rarity v šupke a naservíruje k nim kúsok masla z Jersey a kamennú soľ, je to gurmánsky zážitok zriedkavej kvality, ku ktorému si možno predstaviť len dve veci: pohár mlieka – alebo šampanské. Maria Steffner, hostiteľka a someliérka v Mesnerhause, sa samozrejme prikláňa skôr k tomu druhému.
Vytúžené Eachtlingy. Naspäť k Anthoferovi v St. Michael a Andrei Bacher. Lungauské Eachtlingy sa považujú za mimoriadne dobré zemiaky, meno je ochrannou známkou kvality, dôkazom chuťovej dokonalosti, ako napríklad u lungauských kuriatok, ktoré v lete svietia na salzburských trhoch a nepredávajú sa za málo peňazí. Čím sa dostávame k peniazom, pretože nízka cena zemiakov sťažuje Andrei Bacher, ako sama hovorí, pýtať si za svoj tovar to, čo by si vlastne pýtať mala. Množstvá úrody v Lungau sa nedajú porovnávať s tými v iných regiónoch Rakúska, aj zber malých zemiakov je namáhavý, pretože sa robí ručne. „Moja matka beží za zberacím strojom, aby pozbierala malé zemiaky,“ hovorí Andrea Bacher. Tie malé sú však považované za mimoriadne žiadané. Jej zákazníci často vážia dlhú cestu a to, že cena za kilo sa pohybuje medzi dvoma a štyrmi eurami, tu nikoho netrápi. Suché pôdy kvôli nižším zrážkam, k tomu teplo počas dňa a chlad počas noci sú občas dôvodmi kvality Eachtlingov, ktoré sa zbierajú až v septembri a považujú sa za mimoriadne trvácne. Zemiaky majú viac času na rast, aj to je dôvod ich kvality. „Možno to znie čudne, ale zemiak by sa mal nechať aj trochu dozrieť,“ dodáva Josef Steffner a rozpráva, že Eachtlingy pri dlhšom skladovaní v chladnej pivnici získajú trochu na sladkosti.

Pravdepodobne by poľnohospodári za niektoré zo svojich odrôd dostali aj dvojnásobok, keby neboli takí skromní. Anthofer je príkladom mnohých fariem v Lungau, ktoré sú štruktúrované tak, ako to poznáme z čias pred industrializáciou poľnohospodárstva. Rodina je plne vyťažená, pretože práca so sliepkami, kravami, zajacmi, yorkshirskými ošípanými a zemiakmi, k tomu ešte zber a nakladanie zeleniny, je záležitosťou siedmich dní v týždni, 24 hodín denne. Poľnohospodári v okolí Mauterndorfu, St. Michaelu a Tamswegu dodávajú presne tie malé množstvá, ktoré butiková reštaurácia Mesnerhaus potrebuje. Treba producentov aj povzbudzovať a viesť správnym smerom, hovorí Josef Steffner. „A nie všetko, čo sa vyrobí na mieste, je dobré.“ Vďaka Steffnerovmu naliehaniu začali jednotliví poľnohospodári obchodovať so slepačími vajcami, iný produkuje kurčatá (Wildhendl), ktoré Steffner pripravuje mimoriadne dobre, so špicatou kapustou, rascou a senovkou gréckou, ktorá sa rada používa aj pri pečení chleba.

Preslávené raž z Taur. Preslávená raž z Taur (Tauernroggen) prichádza v Mesnerhause na tanier spolu s kukuricou, baklažánom a slaninou, pričom slanina pôsobí ako žmurknutie kuchára, ktorý si tu trúfa na celkom veľa, keďže viac ako polovicu svojich jedál pripravuje na zeleninovom základe. Treba však povedať, že väčšina hostí Mesnerhausu nie sú miestni a že Steffner patrí k najlepším zeleninovým kuchárom krajiny. Dokazuje to v každodennom živote, keď servíruje šošovicu varenú v šťave z červenej repy so soleným citrónom, k tomu červenú repu v dvoch textúrach, maslovú a ako soľné cesto. Steffnerov podpisový pokrm je už roky v ponuke, pretože hostia na ňom trvajú: lungauské Eachtlingy ako zemiaková kaša, na tom v masle konfitovaný vaječný žĺtok a kaviár z Grödig. Nádherný Mesnerhaus bol mimochodom nedávno rozšírený o hotel. Maria Steffner, hostiteľka a someliérka, si pri koncepcii izieb nechala poradiť od scestovaných stálych hostí a hovorí: „Vyhli sme sa všetkému, čo niektorí v iných hoteloch nevnímajú dobre, napríklad spoločnej kúpeľni a WC v jednej miestnosti.“ Výsledok: Lungau má konečne miesto, kde sa dá primerane dobre prespať. Prechádzku po Mauterndorfe, ktorý taktiež vyniká svojou krásou, by ste si mali urobiť po raňajkách. Tu už v 70. rokoch pochopili, čo znamená pamiatková ochrana súboru stavieb. Gigantické nápisy supermarketov alebo bánk, ako sú bežné v rakúskych dedinských centrách, tu nenájdete, exteriér budov je perfektne udržiavaný, architektúra a stvárnenie fasád formovali obec po stáročia. Kúpte si mäso alebo klobásu u mäsiara Lankmayra, ktorý dodáva mäso a divinu (samozrejme vlastnoručne ulovenú) aj Josefovi Steffnerovi, a choďte na pivo do starého hostinca rodiny Mauserovcov, ktorej mladý šéf si necháva variť vlastné pivo a sníva o vlastnom pivovare v obci, ktorého výstavba je na jeho životnom pláne úplne hore.
„Après“ s kultúrou. V Mauterndorfe trávi zimnú dovolenku ten, kto radšej zostáva v dištancii od cirkusu zimných športov. S akými atrakciami tento cirkus prichádza, sa dá ale pozrieť len štvrť hodiny jazdy autom ďalej a pár stoviek metrov vyššie na takzvanom Tauernpasse. „Après“ patrí aj k programu rodiny Kirchgasserovcov, ktorá trochu bokom od malého centra obce Obertauern prevádzkuje Alte Alm, lokál so slnečnou terasou, zimnou záhradou a tým, čo sa označuje ako rustikálno-alpský šik. Tu však hostitelia mätú náhodných hostí trochou kultúry stravovania. Pobavene, ale aj smutne rozpráva pán Kirchgasser o časoch, keď sa rozhodol vzdať sa hranoliek a namiesto nich k syrovým klobásam (Käsekrainer) servírovať kapustu a knedle. Nič viac nebolo treba. Hranolky sú späť, dopyt vytvára ponuku. K lokálne zakotvenému jedlu podľa receptov starej mamy z Radstadtu treba hosťa z Obertauernu viesť s veľkou trpezlivosťou. Pri pálenkách z najvyššie položenej pálenice Rakúska je presviedčanie podstatne menej potrebné. To, čo vychádza z blysotavo čistej destilérie, ktorá je krásne integrovaná do priestorov hostinca, stojí za ochutnávku. Digestív je pre tieto pálenky a likéry vyrobené s veľkou láskou a know-how každopádne slabé slovo.
Unagi, Wagyu a viac. Žiadna otázka: V Obertauerne, doteraz protiklade hotspotu pre gurmánov, práve prebieha generačná výmena. Jedným z najdôležitejších protagonistov je stále mlado pôsobiaci Fritz Rigele, ktorý spolu so svojou manželkou v hoteli rodičov realizuje svoje predstavy o súčasnej pohostinnosti. V reštaurácii Fritz & Friedrich má Patrick Pass voľnú ruku pre svoju veľmi osobne koncipovanú kuchyňu, ktorá kombinuje prvky z Ďalekého východu s alpskou tradíciou a regionalitou s ingredienciami prichádzajúcimi zďaleka. Tuniak žltoplutvý prichádza s alpským maslom a ponzu, korutánske syrové rezance (Kasnudel) so srvátkou a kaviárom, k alpskej krevete je kaleráb a trhané bravčové (pulled pork). A potom je tu Vitello „Sumökumasu“, ktoré taktiež vyniká kvalitou teľacieho mäsa. Čas vydať sa do hlbín vínnej pivnice a nechať si otvoriť dobrú fľašu burgundského. Kto sa chce venovať téme Japonska intenzívnejšie, nech si všíma sushi majstra Nica Rassbacha, ktorý taktiež pracuje v reštaurácii Rigeleovcov a ktorého niektorí fanúšikovia sushi poznajú z počiatkov Shiki vo Viedni. Nicove nigiri a tiež jeho sašimi sú tie najlepšie, aké v súčasnosti dostanete medzi Bregenzom a Viedňou. Popri Unagi a Wagyu triedy Kagoshima A5 ponúka aj nigiri so sivenom zo soľnej komory (Salzkammergut) a domácim lososom, čo je vítaná a tiež zaujímavá skúsenosť, ale proti dobrým morským rybám sú sladkovodné ryby bohužiaľ bez šance, keď ide o tento druh prípravy. Na oboch spomenutých adresách v rozhovore skôr či neskôr padne meno Hannes Hönegger, ktorému kuchári vďačia za vynikajúce mäso z lungauských bio-teliat a -hovädzieho. Vlastní miniprevádzku, moderný bitúnok vo výške 1 260 metrov nad morom pri Tamswegu, hneď vedľa farmy, kde mama Roswitha Hönegger prenajíma aj apartmány a popri tom varí vynikajúci zemiakový guláš, ktorý sa predáva na trhoch v okolí. Hönegger je vyučený mäsiar v druhom vzdelávaní, životný príbeh 35-ročného by mal potenciál na scenár televízneho seriálu. Pred rokmi pracoval v Bruseli na zaujímavej pozícii, potom prišiel do Berlína a do kontaktu s polosvetom. O tom nerád rozpráva, radšej hovorí o konflikte medzi nárokmi na kvalitu a cenovým tlakom, ktorý cítia poľnohospodári. Hönegger sám dostáva za vynikajúce mäso od bio-farmárov, ktorých teľatá a dobytok poráža, cenu, z ktorej všetci, mäsiar aj farmár, môžu dobre žiť. Svojich zákazníkov si môže vyberať. K nim patria Hangar-7, Döllerer, Sacher, prevádzky Seppa Schellhorna a ďalší. O šiestej ráno má už značnú časť svojej práce za sebou, stajňu vyčistenú a poupratovanú, spolu s mäsiarom Hannesom (naozaj sa tak volá) porazil jedno alebo dve teľatá, rozobral, vyvrhol a umiestnil do chladiarne, ako aj naložil malú dodávku, s ktorou jazdí osobne dodávať svojim kľúčovým zákazníkom. Höneggerov klenot však nie je nikdy na predaj. Je to čistokrvný býk Wagyu menom Tsuki Oshi („Ten odvážny“), ktorý obýva luxusné apartmá v stajni na Tromörthofe, s najlepším výhľadom na okolité hory a denne čerstvým senom. „Jedna výstava v Hornom Rakúsku mi volala, že mám Tsuki Oshiho priniesť na súťaž, povedal som im: Len cez moju mŕtvolu, veď ja svojmu býkovi nespôsobím cestu do Horného Rakúska!“ Hönegger patrí k novej generácii poľnohospodárov, inteligentný a pritom nie mlčanlivý, sebavedomý a dobre prepojený. Jedným z jeho bratov v duchu je mladý hostinský z hostinca Löckerwirt.
Regionálne, úplne bez dogiem. Ako kombinácia farmy a vidieckeho hostinca v malej obci St. Margarethen musí rodina Löckerovcov prispôsobiť ponuku lokálnemu dopytu. Keď je sála v pracovný deň na obed plná veselo hodujúcich domácich, hostinský robí niečo správne. Na farme sú ovce, dobytok Angus, husi a sliepky, ako aj zajace a kozy. Z jahňaciny je varené so zeleninou, Eachtlingami a bylinkami a chutí vynikajúco. Predtým polievka so syrovými knedľami (Kasnödelsuppe – syrovým knedliam sa v Lungau často hovorí jednoducho Kasknödel) s opraženou cibuľou, k tomu tmavé, vlastnoručne varené pivo. V sezóne sa podáva dobytok Angus a husacina, pôžitok z mäsa, pri ktorom etické obavy nie sú na mieste. Dom rodiny Löckerovcov zostal v srdci vždy poctivou farmou s hostincom a izbami. Kto chce ísť vyššie, ide pozdĺž rieky Mur smerom na Graz, až kým neodbočí smerom na Turrach. V 50-dušovej dedine si hostinec Gasthaus zum Bergmann za desaťročia vybudoval meno, teraz nastupuje ďalšia generácia. A niektoré veci sú takmer šokujúco dobré: Variáciu z husacej pečene by človek v tejto kvalite v horskej dedine nečakal, skôr vo francúzskom Périgorde. K perfektne pripraveným držkám dáva kuchyňa aromatické paradajky a hobliny parmezánu, a pretože sa konzistenciou žalúdok teľaťa nelíši, sú k tomu ešte kačacie jazýčky. Potom dezert, už dlhé roky na jedálnom lístku a neodmysliteľná súčasť: Dalken (lívance) s malinami a vanilkovým krémom. Takto sa robí dezert! Alebo ako do knihy hostí rodiny Meierovcov napísal známy štajerský gastronóm so sídlom firmy na Poguschi: „Takto vyzerá autentická regionálna klasika!“
MAUTERNDORF
Mesnerhaus
K najlepšej kuchyni v Lungau sa v minulom roku pripojil vkusný butikový hotel. Lungau má konečne odporúčanú adresu na ubytovanie.
Markt 56, T 06472/75 95
www.mesnerhaus.at
Fleischhauerei Lankmayr
Po generácie dobre vedený podnik v peknom centre obce. Od sekanú (Leberkäs) až po divinu má tu všetko skvelú kvalitu.
Markt 1, T 06472/72 66
www.lankmayr.at
Brauerei Mühltaler
V starom hostinci ponúkajú vlastné mliečne výrobky a pivo varené podľa domáceho receptu v Hornom Rakúsku.
Markt 86, T 0664/452 38 17
www.mühltaler.at
ST. MICHAEL
Anthofer
Pestovateľov Eachtlingov je niekoľko, ale len jeden má v programe toľko rarít ako tento. Okrem toho: mlieko a syr z kráv Jersey, hydina, slepačie vajcia a iné.
Oberweißburg 32, T 0664/201 06 40
ST. MARGARETHEN
Löckerwirt
Príkladný hostinec, v ktorom sa pripravujú zvieratá z vlastnej farmy, k tomu pivo z vlastného minipivovaru.
Dorfstraße 25, T 06476/212
www.loeckerwirt.at
TAMSWEG
Lungaugold
Hannes Hönegger ponúka teľacie a hovädzie mäso v špičkovej bio-kvalite – od burgeru až po steak. Podnik vo výške 1 260 metrov je najvyššie položeným bitúnkom v Rakúsku.
Lessach 27, T 0677/62 19 82 37
lwww.ungaugold-shop.com
TURRACH
Gasthaus zum Bergmann
Nádherný starý hostinec, rodinný podnik ako z obrázkovej knihy. Vlastná poľovačka, preto divinové jedlá v mimoriadnej kvalite.
Turrach 3, T 03533/275
www.gasthauszumbergmann.at
Tauernbrennerei
V Alte Alm sa dá sýto najesť a ponoriť sa do témy páleniek.
Alpenstraße 5, T 06456/74 79
www.altealm.at
OBERTAUERN
Fritz & Fiedrich
Najlepšia reštauračná adresa v Obertauerne, alpsko-ázijská fúzia a najlepšie sushi v Rakúsku.
Rosenweg 1, T 06456/735 40
www.fritzundfriedrich.com
Seekarhaus
Vždy dobre navštevovaná zimná slnečná terasa pred vkusne zariadenou legendárnou Beatles-lokáciou (kto si spomína?), dobré vína, jedlo aj na obed veľmi v poriadku. Večer má kuchyňa rozhodne ambície.
Seekarstraße 32, T 06456/200 10
www.seekarhaus.at