Kick in Carnuntum
Text od Michaela Prónaya Foto: Manfred Klimek
„Bola to neuveriteľná doba: prvé roky 90. rokov boli obdobím extrémne rýchleho budovania. Každý rok prišli nové poznatky, človek sa do toho ponoril aj technologicky. Bola to doba, kedy sa začalo s prerieďovaním a tým aj so znižovaním výnosov. Každý rok priniesol odlišné, ale správne výsledky. Vďaka tomu boli možné neuveriteľne rýchle a veľké skoky vpred. Bolo to skutočne tak, že s náskokom vo vedomostiach len jedného roka boli červené vína v tom nasledujúcom zrazu dvakrát lepšie“, nadšene opisuje Gerhard Markowitsch svoje dychberúce začiatky. „Všetko to bolo samovzdelávanie, len praxou sme sa učili, ktorá odroda sa kam hodí. Vtedy sme sadili ako diví, skúšali sme najrôznejšie kombinácie odrôd a podpníkov, ale rovnako rýchlo sme ich aj klčovali, keď to nevyšlo. Okrem toho vína z úplne mladých výsadieb chutia znateľne inak ako tie, ktoré majú 10, 15 rokov.“
Vinár narodený v roku 1969 začal konvenčným vzdelaním v Klosterneuburgu v rodinnom podniku v roku 1990; vtedy to bolo 8 hektárov, dnes je to 31 plus nákup z ďalších dobrých 20. „Obrovské skoky ako pred 10, 15 rokmi už dnes samozrejme neexistujú. Dnes sa pracuje cielenejšie. Kedysi sa chladne fermentovalo a človek bol hneď najlepší. Dnes sa snažíme vo vinohrade optimalizovať proces počas celého roka, od zimného rezu až po jesenný zber. A aj v pivnici dnes robíme oveľa menej zásahov ako predtým.“ Ako to bolo s koncentrátorom? „Vidím to úplne uvoľnene. Z dnešného pohľadu je to jasné: nepotrebujeme ho. Rosé ako odber štavy je mi milšie. Používanie tohto stroja má mimochodom všade tendenciu klesať.“
Tri štvrtiny plochy vinohradov sú červené, hlavne Zweigelt, Pinot Noir a Merlot, tiež trochu Frankovky modrej (s tendenciou rastu), k tomu málo Cabernet, Syrah a Svätovavrinecké. V bielych vínach je Veltlínske zelené, Chardonnay a Sauvignon Blanc. V súčte sa to môže zdať veľa, ale: „Naša paleta bola vždy široko rozvetvená; keď som začínal, bolo osem alebo desať vín, dnes ich je 13.“
Najlepším červeným bol kedysi Rosenberg, potom prišiel „M1“, čo príde ďalej? „Nie, nie, nie, Rosenberg zo Zweigeltu, Merlotu a Cabernetu je stále top vínom.“ A M1? „Ten vznikol v roku 2000, z dvoch špeciálne zbieraných parciel. Bol taký úžasný, že sme ho chceli bezpodmienečne ukázať.“ Otázke, koľko ho je, sa Markowitsch trochu vyhýba: „To nie je tá otázka. Takým vínom môžete v zahraničí zapôsobiť, a tam je jedno, či je tisíc fliaš alebo milión, to si aj tak nikto nepamätá. Z Romanée-Conti alebo Montrachet nakoniec tiež nie je viac.“
Prečo sú vína také dobré? „Pretože si dávame veľa námahy?“ Gerhard sa smeje. „Vážne: Ak dnes niekto pracuje v top segmente a chce byť perfektný, nesmie si dovoliť žiadne chyby. Trh je veľký, ale celkom citlivý. A ak sa predsa len stanú nejaké odchýlky, potom sa jednoducho nesmú fľašovať.“