A-La-Carte

Kopi Luwak (2014/2)

Ešte nikdy nebola káva v tlači spomenutá tak často ako indonézska „Kopi Luwak“. Má to dva dôvody, prvý je ten, že je neuveriteľne drahá …


Text Florian Holzer Foto: Corbis

Dočítate sa v lifestylových časopisoch o tom, že cena kávy na newyorskej burze Arabica sa už mesiace drží na rekordne nízkych 1,28 $ za pol kila surovej kávy? Nie, nikoho to nezaujíma. Dočítate sa v rubrikách „Ostatné“, „Panoráma“, „Spoločnosť“ alebo „Pôžitok“ o tom, že plesňové ochorenie nazývané Roya, respektíve „kávová hrdza“, práve opäť raz ohrozuje úrodu v celej Južnej a Strednej Amerike? Skôr nie, Latte Macchiato je tu nakoniec aj tak vždy. Dočítate sa však možno o tom, že najdrahšia káva na svete pochádza z Indonézie, z ostrovov Sumatra, Jáva a Sulawesi, že stojí až 1000 dolárov za kilo a že ju – pozor, fuj! – požierajú a následne vylučujú cibetky, respektíve „tvorovia podobní mačkám“?

Áno, o tom sa píše nepretržite už desať rokov na každom dostupnom papieri, Google vyhodí pre „Kopi Luwak“ 1,75 milióna výsledkov. Prekvapivé pre kávu, ktorej ročná produkcia sa odhaduje na nie viac ako 200 kíl, ale jasné, kombinácia absurdne vysokých cien a predsa len pomerne exotickej metódy fermentácie v črevách ázijskej cibetky robí tému pre redaktorov zjavne neodolateľnou na písanie. A písať stále len o Paris Hilton je tiež nuda. Vtedy už protirečenia a pochybnosti nehrajú žiadnu rolu, napríklad to, že sa k tomuto „Kopi Luwak“ dá dostať pomerne ľahko, napríklad cez Amazon, alebo že ho jeden výrobca kapsulovej kávy istý čas používal pre svoj prestížny rad.
Pri 200 kilách? Pri káve, ktorej zrelé kávové čerešne musia zožrať voľne žijúce, nočné zvieratá, zrná potom musia byť vylúčené, zozbierané zberačmi a celkovo musia byť v dobrom stave? Nepravdepodobné. Ponúkajú sa dve vysvetlenia, to najjednoduchšie a najmenej problematické, že ide o obyčajné falzifikáty, čo sa pri takýchto cenách po prvé oplatí a po druhé sa dá len ťažko dokázať, keďže skutočný pôvod a „spracovanie“ sa najmä pri pražených zrnách dajú len ťažko zistiť a na svete existuje len veľmi málo ľudí, ktorých by sa dalo označiť za znalcov Kopi Luwak. Druhý, o niečo problematickejší spôsob, ako získať kávu s črevnou fermentáciou, je vyrábať ju kontrolovaným spôsobom. Teda: odchytiť cibetky, držať ich v klietkach a nútene ich kŕmiť zrelými kávovými čerešňami. Áno, to sa deje, a to dokonca nie zriedka a medzitým už takmer na všetkých miestach, kde rastie káva a zároveň žijú cibetky alebo príbuzné zvieratá; radikálna organizácia na ochranu zvierat PETA preto túto kávu zaradila na svoju agendu. S tým výsledkom, že Kopi Luwak sa v kávových kruhoch, a obzvlášť u predstaviteľov hnutia „Third Wave“, ktorí sa veľmi snažia o priamy obchod (Direct Trade), typickosť pôvodu, špičkovú kvalitu a chuťovú nuanciu, zásadne odmieta; americký kávový guru George Howell sformuloval toto odmietnutie do drsných slov „coffee from assholes to assholes“. V Rakúsku sa Kopi Luwak v súčasnosti už vôbec neobchoduje.

To sa môže zdať vzhľadom na veľkochovy priamo pred našimi očami, na farmách s hydinou, morčacími kolóniami, masovými ohradami pre svine a halami pre dobytok možno trochu groteskné, ale pravdepodobne to súvisí s tým, že káva – predovšetkým v spravodlivo alebo priamo obchodovanej špičkovej kvalite – bola doteraz nielen „čistá“, ale dokonca vegánska. Johanna Wechselberger, špecializovaná pražiarka v Stockerau a porotkyňa medzinárodnej organizácie „Cup of Excellence“ (ktorá pravidelne usporadúva súťaže o tie najlepšie, najautentickejšie a najvýraznejšie kávy) pripomína, že každá kúpa takejto šialene drahej kávy motivuje k „produkcii“ ešte väčšieho množstva, a že každá kúpa tak môže byť spúšťačom reťazovej reakcie s negatívnymi následkami. „Ak by sa tamojších ľudí naučilo, ako môžu zlepšiť kvalitu svojich káv prostredníctvom starostlivosti o rastliny, zberu a spracovania čerešní, dosiahlo by sa oveľa viac a udržateľnejšie, než keby sa od nich za drahé peniaze vykupovali jednorazové nálezy pol druha kila cibetkových exkrementov,“ hovorí pražiarka; dobrým príkladom je napríklad Kopi Tonkonan Toraja, ktorú niekoľko rodín na Sulawesi získava z viac ako 50-ročných kávovníkov a dôsledne spracováva – medzi kávovými špecialistami sa považuje za jednu z najvyhľadávanejších špičkových káv na svete, za kilo tejto kávy sa v Európe v súčasnosti platí okolo 140 eur.

Medzitým táto záležitosť s črevne fermentovanou kávou prináša tie najzvláštnejšie plody; v honbe za senzáciami sa kávové čerešne nechávajú prechádzať tráviacim traktom všelijakých vtákov a – zaručená správa! – slonov. U najväčšieho producenta kávy vo Vietname si môžete dokonca vybrať odrodu kávových zŕn, ktorú majú cibetky vylúčiť – Robusta, Arabica? Všetko žiadny problém, vy si želáte, cibetky kakajú. Kým si človek bude môcť vybrať odrodu, pôvod a zvieracie črevo, „Kopi na želanie“ ako sa patrí, je to zrejme už len otázka času. Sibírsky tiger, hovädzí dobytok Kobe, pižmoň, kubánsky krokodíl a ostatné druhy zo zoznamu top 10 najvzácnejších zvierat budú u statusovo uvedomelých znalcov v Číne a Rusku určite sláviť úspech; aj na Kopi Raurakl alebo Kopi Woplertinger z domácej alpskej produkcie sme veľmi zvedaví.

Nechali sme si z Nemecka poslať dve kávy Kopi Luwak, jednu cez Amazon z malej pražiarne v Marburgu, druhú zo špecializovanej pražiarne v Neuburgu. Amazon-Kopi Luwak stála 29,90 eur za 100g, tá druhá 38 eur za rovnaké množstvo (s poštovným a balným potom mimochodom rovnaká cena 42,90 eur). Čisto navonok sa kávy nelíšili ani v najmenšom od ostatných, čo po umytí a predovšetkým pražení nie je žiadny div; ani čuchovo nebolo možné zistiť žiadne odchýlky. Čo však udrie do očí, je diverzita zŕn, zrejme ako Arabica, tak aj Robusta, čo by sa dalo pripísať náhodnému výberu hladnej cibetky, alebo pokusu presne tento dojem vyvolať. Tak či onak, pripravené ako filtrovaná káva obe Kopi Luwak neponúkli veľa; zemité tóny, ktoré sa často spomínajú v súvislosti s touto mačacou kávou, boli zistiteľné ako pri svetlejšie praženej káve z Amazonu, tak aj pri tmavšie praženej z priameho zásielkového predaja, avšak neboli o nič iné než bežná Robusta. Zvláštna nuancia pri metóde filtrovania v každom prípade zistiteľná nebola. Ako espresso obe kávy priniesli prekvapivo výrazne lepší výsledok; vôňa bielej čokolády a jemnej vanilky pri minimálnom tele pri káve z Amazonu, drevitá, oriešková a s trochou horkosti po pražení (tých 100 gramov bolo pravdepodobne upražených v malej pražičke bezprostredne po objednávke) pri tej z priameho zásielkového predaja. „Zážitok, ktorý sa dá mať aj lacnejšie,“ ako potvrdil priateľský barista, ktorý sa staral o odbornú prípravu, a čo by sme radi nechali ako zhrnutie.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!