Reštaurácia: jedna michelinská hviezda a výber vín z Bordeaux až do 20. rokov 20. storočia. Hostia: ľudia, ktorí týmto vínam rozumejú a môžu si ich dovoliť. Someliér: someliérka. „Občas sa objavilo nadvihnuté obočie: Žena mi prezentuje víno, ako je to možné?“ rozpráva Lisa Bader. Bola to vtedy jej prvá zastávka, je to už nejaký čas, medzitým someliérka pracuje v Dolder v Zürichu, GaultMillau Švajčiarsko ju zvolil za someliérku roka a napriek jemnej postave (jej slovami) sa už pred vedomostne zdatným hosťom nemusí dokazovať, nemusí bojovať o to, aby ju brali vážne. „Má to predovšetkým do činenia s vlastným vystupovaním.“ Lisa Bader patrí k hŕstke, v skutočnosti je to viacero hŕstok, someliérok, ktoré odkazujú klebetu, že servis vína je mužskou doménou, do vínnej pivnice večne včerajších na posmech. Im je venovaný tento príbeh.
Jedna vec bije do očí: šéfkuchárky, ktoré sa presadili, sú zriedkavé. Úplne inak je to v servise. V prehľadnej scéne someliérov nie sú len mená ako Marco Franzelin, Alexander Koblinger alebo Johannes Schellhorn, sú tu aj ženy, ktoré patria k hviezdam, napríklad Lisa Bader alebo Stefanie Hehn. Stefanie Hehn je jednou z dvoch ženských Master Sommeliers v Nemecku – slovo, ktoré existuje len v maskulíne, ktoré sa neprechyľuje. „To sa mi páči,“ hovorí. Stefanie Hehn je z prechyľovania nervózna. U Master Sommeliers, jednom z najžiadanejších a najtvrdších titulov v odbore, je pomer žien k mužom asi jedna k piatim. „Je to tým, že ženy majú často rodinu a popri práci sa starajú o deti. Tam zostáva málo času na učenie sa na skúšky.“ Rodovo špecifické klišé Stefanie Hehn odmieta, napríklad predstavu, že ženy vedia lepšie cítiť ako muži. „To je smiešne, ako by to mohlo byť? Má to niečo spoločné s pohlavnými orgánmi?“ S klišé sa však ako someliérka predsa len dostáva do styku. Needen obchodník s vínom si v prvom rozhovore rád urobí zo seba šovinistu. „Ten si ale hneď všimne, že sa vyznám desaťkrát lepšie než on, a tým je vec vyriešená.“ Pani Hehn, ktorá pracovala v hamburskom Louis C. Jacob a v Überfahrt, má teraz na starosti vínnu kartu The Fontenay v Hamburgu. Jej hostia patria k 5-hviezdičkovej klientele, ktorá občas v Hamburgu, občas pri jazere Tegernsee pije dobrú fľašu. „Sú všetci rovnakej krvnej skupiny, veľmi príjemní a zväčša zvedaví.“
Hneď vylejeme aj ďalší predsudok, ako víno, ktoré za nič nestojí. Častý výskyt žien ako šéfok vo vínnom poradenstve má len náhodou niečo spoločné so zmenou vo všeobecnom vkuse na víno, nie je to azda rodovo špecificky systémové, ako by si človek rád myslel. „Vzdelanie je rovnaké, nie je rozdiel medzi mužom alebo ženou. A na konci si každý vyvinie svoj vkus, jeho odporúčania nasledujú,“ hovorí Alexander Koblinger, taktiež Master Sommelier, v službách rodiny Döllererovcov. Kvótové ženy v somelierstve? To nie je ten prípad! Viac elegancie, menej alkoholovej záťaže a filigránnosť vín, ktoré sú práve v kurze? Nie zásluha žien, ale megatrend dlžný mnohostranným vývojom. Hoci: Mladá someliérka, ktorá nalieva 15,5-percentný Supertuscan, sa dá nejako ťažko predstaviť. Prečo vlastne? Posledné rodové klišé tu, sľubujem.
Čo majú obe – ženy ako muži – spoločné, je cesta cez zahraničie, ktorá rýchlejšie vedie na vrchol. Difan Xu pracovala jeden rok v 3-hviezdičkovej reštaurácii Gordona Ramsayho v Chelsea v Londýne, predtým než u Obauersovcov vo Werfene naplnila šľapaje svojho predchodcu Koblingera. Teraz je v procese budovania vínnej ponuky podľa svojho vkusu v nemeckej provincii, v Norimbergu v reštaurácii ZweiSinn. „Človek to robí kvôli vášni, nie preto, že by ako žena dostala bonus. A prípadný mínus človek doženie sebavedomým vystupovaním.“ Fakty sú však také: „Stále sa očakáva muž, keď príde na reč víno. Niektorí hostia nadvihnú obočie, keď príde k stolu žena, keď sa pýtali na someliéra.“ A je rozdiel v tom, ako someliérky pristupujú k práci? „Sprevádzajúce víno od ženy môže byť harmonickejšie, pokus zdvihnúť jedlo a menej dominovať. A ženy môžu byť v pokušení menej sa inscenovať.“ To hovorí Difan Xu, ktorá na otázku, či je aj súčasťou ženských sietí, odpovedá, že na to nemá vôbec čas a scéna someliérov je na to „vlastne príliš malá“.
Landhaus Bacher bolo vždy v ženských rukách, od samotnej Lisl Wagner-Bacher, označovanej za Grande Dame domácej gastronómie, až po úžasnú maître Johannu Stiefelbauerovú, a nie je prekvapením, že Susanne a Thomas Dorferovci (pár mužov na vrchole predsa len musí byť) nechcú prerušiť ženskú líniu. No to nie je dôvod, prečo je novou šéfsomeliérkou žena. Katharina Gnigler si totiž o takýchto rodovo špecifických rozlišovaniach nemyslí vôbec nič. Takmer sedem rokov pracovala u Döllererovcov ako someliérka, predtým na rovnakej pozícii v Kitzbüheli v Tennerhofe, medzitým na MS Europa I (náročnejšej z oboch Európ) v somelierskom tíme. Alexander Koblinger označuje ju za mentorku, ktorá rada odovzdáva svoje vedomosti ďalej. Do marca u Döllerera, potom začala Court of Master Sommeliers, teraz dosiahla druhý stupeň; je tiež dôležité, aby človek ako žena ukázal vlajku. „Vždy som mala šťastie, že som ako žena nikdy nemala nevýhody, povolanie treba robiť s pokorou, nikdy som nemala problém. Nanajvýš, že sa človek musí u niektorých hostí ako mladá žena viac dokazovať.“ To samozrejme podnecuje: „Milujem, keď sú hostia pozitívne prekvapení.“ Jeden rok v Geraniu, to bol obzvlášť inšpiratívny čas, podľa pani Gniglerovej. „Prirodzene veľmi profesionálny prevádzka a v Dánsku je fokus na medzinárodné vína, zatiaľ čo v Rakúsku je samozrejme v centre pozornosti vinárska krajina Rakúsko. V Geraniu je servis videný ako remeslo, človek nie je jednoducho čašník, je to oveľa rozmanitejšie. Víno ako zážitok je tam viac oslavované.“ A potom, po roku v zahraničí, poznanie: „A predsa je mojou domovinou Rakúsko. Máme vysokú hustotu dobrej gastronómie, skvelých producentov, viem, ako dlho trvá urobiť dobrý produkt, a čo to znamená.“ Ako žena v povolaní someliérstva? „Človek sa musí trochu viac dokazovať. Ale nakoniec to robí pre seba.“ A dodáva: „Nechcem robiť nič iné.“ Môže byť, že experimentálna chuť v Landhaus Bacher teraz zažije trochu vzostup, myslí si hosť, keď Katharina Gnigler na úvod naleje víno zo start-up vinárstva z pravého brehu, vinárstva s nie viac ako dvoma hektármi plochy. „Ako someliérka je dôležité, aby človek všetko ochutnal a dal všetkému šancu. To je môj prístup a napriek tomu sú klasiky produkty, ktoré si treba ctiť. Poučovať hosťa je pre mňa tabu, víno je pre mňa osobné cítenie. A len preto, že niečo považujem za dobré, nemusí to hosť považovať za dobré.“ V Mauterne nebudú vymýšľať svet nanovo, ale prinesú čerstvý vietor. „Teraz máme Welschriesling od Paslera vo vínnej karte, prvý Welschriesling v Landhaus Bacher.“ A ako reagujú štamgasti? „Hovoria, že to bolo najlepšie víno vo vínnom sprievode.“
Lisa Wimmer objavila počas stáže zábavu vo víne, pracovala a vzdelávala sa ďalej v Seehope v Goldeggu, prvýkrát ako someliérka („Veľmi motivujúce vtedy“), išla do londýnskeho Mayfairu do reštaurácie Sexy Fish, kde opäť v klike inklinujúcej k vínu uzavrela mnoho priateľstiev, potom späť do Rakúska do pokojného Traunkirchenu. „Práve včas na lockdown, krutý šok, ale dobré rozhodnutie.“ Ženy vo vínnom biznise sú stále malá téma, rovnosť šancí tu je, ale nevedomé bariéry stále existujú. „Ponúkam svoje vínne poradenstvo a hosť sa pýta, kde je someliér.“ Tak to je. „To ma spočiatku hnevalo a potom som sa rozhodla, ukážem im to. Často tam potom nastane moment osvietenia.“ Lisa Wimmer nedávno prestúpila z Bootshausu do vedenia Poststube 1327 a možno predpokladať, že to vínnej karte tam prospeje. „Karta naberá tvar, teším sa každý deň, keď idem do práce. Nápad: zjesť rezeň a vnútornosti a vypiť si k tomu ležérne víno, mimo zabehnutých koľají. Teraz mám šancu začať odznova, a vína z Bootshausu zostanú v Bootshause. Vinárstva, s ktorými som doteraz pracovala, si teraz opäť neberiem.“ Otázku, či by viacnásobný výskyt žien ako šéfok vínnych oddelení reštaurácií mal niečo spoločné aj s vnímaním samotných vín, Lisa Wimmer vyvracia: „Viac žien v somelierskom povolaní a viac elegancie vín sú čisto náhodné stretnutie a nie sú dlžné skutočnosti, že by ženy odporúčali jemné vína.“
Paz Levinson urobila to, čo sa nazýva kariéra ako z obrázkovej knižky. 13 rokov pracovala v Buenos Aires ako someliérka, potom sa vynorila otázka: „To bolo všetko?“ Potrebný bol nový jazyk, lebo Paz miluje jazyky a chcela vidieť, či by sa dokázala, už tesne po tridsiatke, prispôsobiť v inej krajine ako cudzinka a tým sa čiastočne nanovo objaviť. Okrem toho, ako rozpráva, bolo v Argentíne ťažké ďalej sa vzdelávať pri najlepších bielych vínach sveta, pretože sa tam pili príliš málo. Takže učiť sa po francúzsky a pracovať vo Francúzsku. Teraz vedie Paz Levinson oblasť somelierstva a vína pre skupinu Anne-Sophie Pic, od top reštaurácií vo Valence, Lausanne a Paríži až po food-trucky. Zatiaľ čo v Argentíne je práca someliéra celkom nová a someliérka nepredstavuje žiadnu zmienky hodnú výnimku, povolanie vo Francúzsku je stále v mužských rukách. „Len na súťažiach, tam je maximálne desať percent žien medzi zúčastnenými someliérmi.“ V prevádzkach Pic však pracuje veľa žien na kľúčových pozíciách okolo vína. Paz Levinson im pomáha kombinovať plánovanie rodiny, bábätko a povolanie. „Práve sa mi šéfsomeliérka v Paríži stáva matkou, organizujeme jej prácu tak, aby si nemusela vziať prestávku. Chcem povzbudiť ženy, aby sa chopili tohto povolania, a podporujem ich, sama mám dieťa a napriek tomu veľa cestujem.“ Zaujímavé je, tak Paz Levinson, že vždy len ženám kladú otázku, ako zvládajú prácu a rodinu, mužom nikdy nie. „V tradičných vinárskych oblastiach ako Burgundsko ma ľudia stále považujú za muža, dostávam maily s oslovením „Mister Levinson“, človek je potom udivený, že ide o ženu.“ Pôvodne chcela byť Paz poetka. „Sú tam presahy, aj pri víne ide veľa o zážitok, o rozprávanie a o zmyslové dojmy. Vínny pairing má tiež veľa spoločného s kreativitou.“ Aj vínny jazyk je napokon druh poézie. „O tom sa však človek musí často raz zasmiať.“ Ešte-nie-poetka práve píše svoju prvú knihu. Téma: Vína jej domoviny Argentíny.
Čo sa ženám prisudzuje, totiž to určité niečo viac empatie, spárované s menšou chuťou na profesijné mocenské hry, sa hodí veľmi dobre pre toto povolanie, myslí si Lisa Bader. „Je už veľa žien, ktoré sa vedia do hosťa vžiť empatickejšie. Existuje tam viac citu pre to, čo hosť potrebuje alebo práve nie.“ Farebné rajské vtáky s nafúknutým egom by človek teda u ženských someliérok skôr nenašiel, na druhej strane: „Ego je u someliéra vždy prítomné. On alebo ona si musí byť svojou vecou
istý, inak človek toto povolanie nerobí.“ —

Tam zostáva málo času na učenie sa na skúšky.“
Stefanie Hehn, The Fontenay, Hamburg
©The Fontenay Hamburg

Lisa Bader, Dolder, Zürich
© The Dolder Grand

Difan Xu, ZweiSinn, Norimberg
© Marco Drews

Katharina Gnigler, Landhaus Bacher, Mautern
© Günter Standl

Lisa Wimmer, Poststube 1327, Traunkirchen
© Gröller GmbH

Paz Levinson, Anne-Sophie-Pic-Gruppe, Francúzsko © Bob Lightowler